Emočne zrelá žena Kniha, ktorá vám povie, čo nechcete počuť

Emočne zrelá žena je príbehom Geri Scazzerovej a jej manžela, amerického pastora Petra, ktorých ustavičná služba priviedla do manželskej aj životnej krízy. Pri odrážaní z dna si autorka postupne zadefinovala osem vecí, s ktorými musí prestať, aby neminula svoje životné poslanie.

Aj keď na prvý pohľad môže tento koncept evokovať instantný návod na život, kniha prináša novú perspektívu a veľa silných podnetov. Môžete v nej objaviť viacero vecí, ktoré majú potenciál zarezonovať vo vašom vnútri a inšpirovať k vnútornému veľkému jarnému upratovaniu.

„Prestať“ namiesto konať?

Už koncept „prestať robiť nejaké veci“ prináša nový pohľad tým, ktorí boli v kresťanskom prostredí vychovávaní k zbieraniu dobrých skutkov, k aktivitám a bezbrehej obetavosti. Nič z týchto dobrých vecí autorka nepopiera. Cenné však je, že smeruje čitateľky k sebapoznaniu a následnému rozlišovaniu činností, ktoré zanedbávame, hoci živia našu dušu a, naopak, aktivít, ktoré robíme bez hraníc, no často z nás potom vysajú život.

Od študentských čias sa autorka aj jej manžel venovali evanjelizačnej službe medzi univerzitnými študentmi. Po svadbe žili rok v Strednej Amerike v rodine s desiatimi deťmi, aby sa naučili po španielsky a mohli slúžiť aj španielsky hovoriacim Američanom. Po návrate začali zakladať kresťanský zbor New Life Fellowship Church v newyorskom Queense. Keďže v rovnakom čase zakladali aj vlastnú rodinu (postupne sa im narodili štyri dcéry) a Peter obetoval takmer všetok čas spoločenstvu, starostlivosť o rodinu a mnohé ďalšie projekty zostávali na pleciach Geri.

„Keď sme sa s Petom vzali, stali sme sa jedným telom – a ním bol on! Namiesto toho, aby nám manželstvo obom poskytlo priestor na rast, vytvorilo dieru, do ktorej som ja spadla a zmizla v nej,“ opisuje krízové roky autorka. V knihe otvorene píše, že sa často cítila ako slobodná matka a rozmýšľala nad tým, že keby boli rozvedení, bola by na tom lepšie, lebo jej manžel by musel byť s deťmi aspoň cez víkendy.

Dobrou ilustráciou manželových nápadov, ktorým sa Geri podriaďovala, bol „výlet“ do vojnou zmietanej Nikaraguy počas ich pobytu v Strednej Amerike. Autorka bola v tom čase už v šiestom mesiaci tehotenstva. Opisuje šialenú jazdu autobusom do Nikaraguy cez hornatú cestu bez zvodidiel, pri ktorej šofér nedbal na výzvy, aby spomalil. „Kľakla som si a modlila som sa… Plakala som. A on uháňal ďalej s nohou na plyne… Už som iba čakala na okamih, keď sa zrútime z útesu. Potom sa to stalo. Autobus sa pokazil,“ opisuje autorka. Práve tejto dramatickej jazde prirovnáva prvých osem rokov manželstva. „Pripadala som si ako pasažier autobusu, ktorý sa vodičovi vymkol spod kontroly a ja som z neho nemohla vystúpiť,“ dodáva s tým, že na to potrebovala až zážitok „blízkosti smrti“.

Autorka knihy Geri Scazzerová. Zdroj: www.emotionallyhealthy.org

Odchod z domáceho spoločenstva

Nový zbor sa rozrastal, no Geri cítila, že je deprimovaná, unavená a nahnevaná. Popritom sa cítila vinná. „Nemá dobrá žena ochotne pomáhať manželovi pastorovi a byť spokojná?“ pýtala sa samej seba. Zároveň sa pýtala, či Boh od nás naozaj chce, aby sme zachraňovali celý svet a stratili v tom svoju dušu. Situácia dospela do bodu, keď už ďalej nevládala, odišla zo zboru, ktorý s manželom zakladali, a stala sa súčasťou iného. To bol podľa nej prvý krok ku skutočnej slobode, aj keď s odstupom času si uvedomila, že problém tkvel inde. „Neskôr som zistila, že hlavným problémom nebol zbor, Pete, dopravné zápchy v New Yorku ani naše štyri deti. Priznala som si nepríjemnú pravdu, že problém bol najmä vo mne,“ hodnotí pri opise svojich chybných nastavení.

Odchod manželky z vlastného zboru hodnotí Peter Scazzero v predslove knihy ako najväčší prejav lásky, akého sa mu od manželky dostalo. Bolo to pritom niečo, ako keby manželka gréckokatolíckeho kňaza prestala chodiť do farnosti, ktorú spravuje jej manžel. Hoci pre pastora Scazzera bolo manželkino radikálne rozhodnutie veľmi nepríjemné, prinieslo im do života silný impulz na zmenu. „Áno, časť môjho ja ju za ten pocit poníženia chcela zabiť, ale Boh mi prostredníctvom jej smelého rozhodnutia od základov zmenil život,“ vyznáva pastor.

Peter Scazzero je spoluautorom knihy. Hoci už názov evokuje, že je určená pre ženy, v predslove Scazzero píše: „Rovnako by mohla niesť názov Emočne zrelý muž. Doteraz som mal z týchto ôsmich ,Prestávam‘, ktoré som sa učil priamo od Geri, najväčší prospech práve ja… Táto cesta bola spočiatku náročná, ale nakoniec ma priviedla k takej slobode a radosti kresťanského života, o akej sa mi ani nesnívalo.“

Nový pohľad pre matky

Kniha prináša nový pohľad aj matkám, ktoré sú v konzervatívnom prostredí zvyknuté prevziať väčšinu starostlivosti o deti a domácnosť. V dôsledku toho mnohé ženy prestanú robiť to, čo ich „vyživuje“ – vytvárať si priestor na ticho, šport, hru na hudobnom nástroji, vzdelávanie či stretávanie sa s priateľmi. Podľa autorky ide o veci, ktoré do nás vložil Boh a nie je správne ich ignorovať. Spomína na otázku, ktorú jej v čase krízy položil manželský poradca: „Geri, zamysleli ste sa niekedy nad princípom, že druhých dokážete milovať iba natoľko, nakoľko milujete seba?“

Obetovanie za hranicu vlastných možností podľa autorky neprinesie naplnenie svojho poslania manželky a matky. Práve naopak. „Roky som sa sťažovala, že sa v mojom živote nič nemení, ale opakovane som robila to isté… Všetkým som hovorila áno, lebo som chcela, aby ma považovali za superženu. Petovi som dávala za vinu to, že som sa cítila nešťastná. Pred inými som však nosila masku šťastnej ženy. Popierala som svoj smútok, hnev aj strach. Seba som dávala na posledné miesto a ignorovala som veci, ktoré mi prinášali život a radosť,“ bilancuje autorka.

Dostala sa do štádia, keď jej láska podľa vlastných slov prestala byť dobrovoľne dávaným darom a stalo sa z nej „musím“ a „mala by som“. Nevyhnutné je preto podľa nej vytýčenie vlastných „láskyplných hraníc“, rešpektovanie svojho prirodzeného rytmu a nepreberanie zodpovednosti za iných.

Mnohé ženy sú podľa Geri Scazzerovej zatrpknuté, že celý život je na ich pleciach napríklad varenie a umývanie riadu. No svojmu mužovi nikdy nepovedali, že potrebujú iné delenie úloh. Inšpiruje zaujímavými skúsenosťami svojej rodiny. Keď už boli dcéry v školskom veku, našla si prácu v dobrovoľníckom centre, ktorá jej úplne sedela. Vyžadovala však to, aby tri dni v týždni zobral dcéry zo školy manžel a uvaril im večeru. Po počiatočných sťažnostiach dcér na otcovu nedochvíľnosť a slabé kulinárske zručnosti priniesla nová situácia všetkým benefity. Vzťah otca s deťmi nabral na intenzite, pastor musel viac úloh v zbore delegovať, viac selektovať projekty, do ktorých sa pustí, a dcéry zistili, že mama má aj vlastný život.

Smrť ilúzií, že je všetko v poriadku

Autorka vyzýva: naberte odvahu a čeľte pravde o svojom manželstve, priateľstvách, vzťahoch na pracovisku či v spoločenstve. Len tak sa dajú veci zlepšiť. Ako možný návod ponúka osem vecí, ktoré treba prestať robiť.

„Dobrá správa je, že ak s niečím prestaneme, neznamená to iba koniec – je to aj začiatok,“ píše Geri Scazzero s tým, že každé „prestaň“ nás otvára novej voľbe. „Keď sa prestaneme báť toho, čo si myslia iní, volíme si slobodu. Keď prestaneme s klamstvami, volíme si pravdu. Keď prestaneme obviňovať druhých, volíme si zodpovednosť,“ konkretizuje Geri Scazzero.

Knihu nájdete aj v obchode denníka Postoj. 

Celoživotná cesta

Prestať žiť pre uznanie druhých, klamať si o svojom hneve či smútku, preberať zodpovednosť za iných alebo na nich zvaľovať vinu sa zrejme nikomu nepodarí po prečítaní jednej knihy. „Rozhodnutie s niečím prestať nie je jednorazová záležitosť, ale celoživotný proces,“ píše Geri Scazzerová. Emočne zrelá žena je bedeker na tejto ceste, ktorý sa oplatí mať poruke.

Slovenský preklad vydalo Godzone Identity, vyšla pôvodne v roku 2010 ako I quit!: Stop Pretending Everything Is Fine and Change Your Life, novšie vydanie z roku 2014 nesie názov The Emotionally Healthy Woman.