Macronova návšteva Číny | Dráždenie nadbiehaním ázijskej mocnosti a von der Leyenová na druhej koľaji

Francúzsky prezident Emmanuel Macron bol minulý týždeň spoločne s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou na trojdňovej oficiálnej návšteve Číny. Pre Macrona išlo o prvú návštevu tejto krajiny od roku 2019, zatiaľ čo von der Leyenová tu bola vôbec prvýkrát.

Ich cesta, ktorá bola mediálne trochu v tieni pre prebiehajúce masové protesty proti dôchodkovej reforme, prichádza v čase zvýšeného napätia medzi Čínou a Západom, predovšetkým Spojenými štátmi.

Čína je druhou najväčšou svetovou ekonomikou a je zároveň jedným z najväčších obchodných partnerov EÚ. Najväčší podiel európskych importov pochádza z Číny, pričom v roku 2021 dosiahol vzájomný obchod úroveň 732 miliárd dolárov. Európa je závislá od Číny vo viacerých oblastiach, predovšetkým v dodávkach vzácnych kovov, ktoré sú potrebné na výrobu hybridných a elektrických vozidiel a veterných turbín. V súčasnej situácii, keď sa EÚ snaží o rýchlejší prechod k zelenej ekonomike, bude táto závislosť iba narastať.

Európske štáty majú na Čínu a USA rôzne názory

Čína však nie je len obchodným partnerom, ale snaží sa na našom kontinente získať aj čoraz väčší politický vplyv. V Európe rovnako ako v USA rastú obavy z možnej špionáže prostredníctvom aplikácie TikTok, za posledné mesiace bolo na Západe odhalených niekoľko ilegálnych čínskych policajných staníc a európske vlády čoraz viac preverujú čínske investície do strategických podnikov. Na Západe tiež rastú obavy z možných dodávok čínskych zbraní Rusku.

Kým Macron bol na letisku privítaný ministrom zahraničných vecí a počas celej cesty sa mu dostalo veľkej pocty, von der Leyenovú vítal iba minister pre ekologické záležitosti, na letisku musela ísť vchodmi pre bežných cestujúcich.Zdieľať

Čína sa s nevôľou pozerá na zbližovanie EÚ a Spojených štátov, predovšetkým od začiatku vojny na Ukrajine. Počas Trumpovej administratívy boli vzťahy medzi USA a EÚ často na bode mrazu, avšak s príchodom Bidena sa začali výrazne zlepšovať. Od začiatku vojny na Ukrajine sú najpevnejšie za posledné desaťročia. Avšak kým pre USA je Čína hlavným rivalom, politika EÚ voči ázijskej mocnosti zatiaľ vôbec nie je jednotná.

Štáty ako Nemecko, Francúzsko či Španielsko by rady pokračovali vo výhodnom obchode s čínskymi spoločnosťami, avšak predovšetkým štáty v strednej a východnej Európe by radšej prehlbovali spoluprácu s USA. Niektoré z nich majú s Čínou diplomatické roztržky (Litva). Tieto rozdielne názory v EÚ sa naplno prejavili aj počas návštevy Macrona a von der Leyenovej.

Kým von der Leyenová zastupovala veľmi asertívne postoje voči Číne postavené na silnom partnerstve medzi USA a EÚ, Macron sa niekoľkokrát vyjadril v prospech väčšej nezávislosti od Spojených štátov smerom k tzv. strategickej autonómii EÚ. Ide o koncept, ktorý je hlavnou zahraničnopolitickou víziou Macrona od jeho nástupu do prezidentského kresla. Macron chce, aby bola EÚ viac autonómna vo svojej obrane, v strategickej priemyselnej výrobe, ale aj v zahraničnej politike.

Je zrejmé, že tento Macronov postoj presne odzrkadľuje čínske záujmy. Takáto väčšia samostatnosť EÚ od USA by narušila dôležité transatlantické partnerstvo presne podľa hesla „rozdeľuj a panuj“. To, že sa Číne Macronove návrhy veľmi páčia, ukázala aj v rozdielnom prístupe voči von der Leyenovej počas návštevy. Kým Macron bol na letisku privítaný ministrom zahraničných vecí a počas celej cesty sa mu dostalo veľkej pocty a niekoľkých veľkých potleskov od študentov, von der Leyenovú vítal iba minister pre ekologické záležitosti, na letisku musela ísť vchodmi pre bežných cestujúcich a jej privítanie bolo veľmi strohé.

Macronove chabé úspechy

Pre Emmanuela Macrona je zahraničná politika v súčasnosti únikom z ťažkej vnútropolitickej reality. Milióny Francúzov sú v uliciach z dôvodu presadenej dôchodkovej reformy a Macron má rekordnú nepopularitu. Navyše, po strate absolútnej väčšiny v parlamente už nemá také možnosti presadiť ďalšie veľké reformy a na domácej scéne sa ocitol v patovej situácii. Čoraz viac sa preto obracia na zahraničnú politiku, v ktorej parlament nehrá takmer žiadnu rolu, ale v ktorej má ako francúzsky prezident veľké právomoci.

Od začiatku roka sa stretol už so 16 svetovými lídrami, zúčastnil sa na niekoľkých Európskych radách a uskutočnil štvordňovú cestu po Afrike. Po odchode Angely Merkelovej z postu nemeckej kancelárky sa snaží čoraz viac vystupovať v pozícii európskeho lídra. Koniec koncov, toto volebné obdobie je pre neho posledné a je to teda posledná príležitosť naplniť európske vízie, o ktorých hovoril od roku 2017, a to predovšetkým spomenutú strategickú autonómiu.

Macron vlastne nepriamo povedal, že nestojí neochvejne na strane suverenity Taiwanu, čo je hlavne vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu veľmi nešťastné vyjadrenie.Zdieľať

Macron však počas tejto cesty povedal viac, ako si želal. Počas cesty utrúsil novinárom, že Európa nemôže byť iba nasledovateľom Spojených štátov. To by bol normálny politický postoj, pokiaľ by Macron nehovoril o politike voči Taiwanu. V rozhovore pre magazín Politico dokonca vyhlásil, že Európa musí znížiť svoju závislosť od Spojených štátov a vyhnúť sa zatiahnutiu do konfrontácie medzi Čínou a USA o Taiwan. K tomu dodal, že Európa nemôže byť „zatiahnutá do kríz, ktoré nie sú naše“. Macron tak vlastne nepriamo povedal, že nestojí neochvejne na strane suverenity Taiwanu, čo je hlavne vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu veľmi nešťastné vyjadrenie.

Jeho slová okamžite spustili vlnu kritiky zo strany politikov v EÚ a USA, čínske médiá, naopak, jasali. Republikáni v Spojených štátoch Macronove výroky okamžite odsúdili a žiadajú od EÚ jasné stanovisko v otázke Taiwanu. Senátor Marco Rubio požaduje vysvetlenie, či Macron hovorí za celú EÚ. Bidenovo ministerstvo zahraničných vecí sa snažilo limitovať škody, ktoré tieto Macronove vyjadrenia spôsobili, ale márne. Vlna kritiky sa ozvala aj z európskych inštitúcií.

Celú situáciu ešte zhoršil fakt, že hneď po odchode Macrona a von der Leyenovej rozbehla Čína veľké vojenské cvičenia, počas ktorých nacvičuje úplné obkľúčenie a dobytie Taiwanu. Pokiaľ by niekto chcel narušiť vzťahy medzi EÚ a USA, nedokázal by to lepšie. O vzniknutej reputačnej škodlivosti svedčí aj skutočnosť, že pár dní po prezidentovom návrate oznámili francúzski poslanci cestu na Taiwan s cieľom nápravy vzájomných vzťahov.

Obchodné záujmy pred bezpečnosťou

Celá cesta do Číny bola prospešná iba pre francúzske firmy. Viacero z nich ako EDF alebo Airbus uzavrelo lukratívne obchody, avšak z politického hľadiska sa nedosiahlo takmer nič. Macron nebol schopný vyjednať žiadne garancie, že Čína nedodá zbrane Rusku, a nepodarilo sa mu zmeniť ani jej postoj voči vojne na Ukrajine.

Poľsko a pobaltské štáty dlhodobo upozorňovali na nebezpečenstvo Ruska a upozorňujú na nebezpečenstvo rastúceho vplyvu Číny. Predstavitelia Francúzska a Nemecka pred bezpečnosť, naopak, kladú svoje obchodné záujmy.Zdieľať

Čína stále neoznačuje Rusko ako agresora. Jediným výraznejším ústupkom zo strany Číny je, že v spoločnom vyhlásení vyzvala na „ochranu obetí vrátane žien a detí“, čo môže byť vnímané ako odkaz na zatykač Medzinárodného trestného súdu vydaného na Putina pre jeho úlohu pri nezákonnom prevoze ukrajinských detí do Ruska. Rusko však nie je ani tentoraz menované priamo.

Macronova návšteva znovu ukázala veľmi rozdielne postoje západnej Európy a strednej a východnej Európy. Západná Európa zároveň znovu opakuje chyby, ktoré spravila pri Rusku, a nepočúva štáty zo strednej a východnej Európy. Poľsko a pobaltské štáty dlhodobo upozorňovali na nebezpečenstvo Ruska, jasne vnímajú, že USA v rámci NATO sú v súčasnosti jediným garantom európskej bezpečnosti, a upozorňujú na nebezpečenstvo rastúceho vplyvu Číny. Predstavitelia Francúzska a Nemecka pred bezpečnosť, naopak, kladú svoje obchodné záujmy. A to nie je dobrá správa.