Národný park Podunajsko Budaj ho chce ešte tento rok, dotknutí poľnohospodári sa boja o živobytie

Myšlienka vytvorenia Národného parku (NP) Podunajsko sa v pravidelných intervaloch zjavuje vo verejnom priestore. Bratislavské ochranárske kruhy o ňom snívali už v 80. rokoch minulého storočia a na ostatok bola táto téma na pretrase v roku 2016.

Teraz v januári skupina poslancov, ktorá na jeseň odišla z poslaneckého klubu OĽaNO a zhŕkla sa pod ideovým vedením ministra životného prostredia Jána Budaja, navrhla, aby vláda do konca apríla budúceho roka vyhlásila Národný park Podunajsko.

Ide o pomerne stručnú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, kde sa k doteraz existujúcim deviatim národným parkom pridáva ďalší, desiaty. Rokovať sa o ňom bude v prvom čítaní na marcovej schôdzi, ktorá sa začína na budúci týždeň.

Ide o ten istý zákon, ktorý bol v roku 2021 predmetom tvrdých vyjednávaní v tzv. reforme národných parkov, ktorá previedla štátne vlastníctvo na chránených územiach do rúk správy toho-ktorého národného parku.

V reakcii na poslanecký návrh sa minister Budaj poponáhľal s vyhlásením, že návrh na vyhlásenie NP Podunajsko by chcel predložiť na vládu ešte on osobne, teda najneskôr do konca septembra, dokedy bude pôsobiť v kresle ministra. Nechce sa mu spoliehať sa na ďalšiu vládu, do ktorej mandátu navrhovaný termín 31. apríl 2024 spadá.

Na prvý pohľad to vyzerá ako reakcia. No hoci to nikto oficiálne nepotvrdí, poslanecký návrh je v skutočnosti návrhom ministerským. Ide o bežnú prax, ktorú ministerstvá využívajú na rýchle novely zákonov. Ten-ktorý minister si nájde ochotnú skupinku poslancov, ktorých nechá svoj návrh predložiť na rokovanie parlamentu. Obíde tak štandardný postup s medzirezortným pripomienkovým konaním, ktorý musia absolvovať všetky vládne návrhy.

Budaj tiež oznámil, že nový národný park má mať rozlohu zhruba 18-tisíc hektárov a tiahnuť sa bude prakticky popri celom toku Dunaja na našom území – od Slovanského ostrova v Devíne až po Kamenicu nad Hronom neďaleko Štúrova a pohorie Burda pri sútoku Ipľa a Dunaja.

Minister Budaj tvrdí, že pôjde fakticky len o zjednotenie už dnes chránených území pod spoločnú správu.Zdieľať

Minister tvrdí, že pôjde fakticky len o zjednotenie už dnes chránených území pod spoločnú správu. „Národný park Podunajsko bude vyhlásený na území sčasti zasahujúcom do okresov Bratislava II, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky, predovšetkým v hraniciach existujúcich chránených území, a to Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a časti Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy, resp. priľahlých maloplošných chránených území. Samotným návrhom zákona sa ešte nevymedzujú konkrétne hranice budúceho národného parku a ani jeho zóny,“ píšu v dôvodovej správe k svojmu návrhu Budajovi poslanci.

Minister i poslanci hovoria, že prípadným schválením novely zákona ešte samotný park nevznikne, ministerstvu však umožní predložiť na vládu materiál o jeho vyhlásení. Ak vláda nariadenie schváli, súhlas parlamentu už nebude potrebný.

Samotný rozsah parku, vytýčenie hraníc a zón má vypracovať Štátna ochrana prírody, pri jeho približnej podobe tak môžeme zatiaľ vychádzať len z doterajšieho rozsahu chráneného územia popri Dunaji.

Schválenie poslaneckého návrhu by však znamenalo, že proces smerujúci k vyhláseniu parku už bude legislatívne ukotvený a termín 31. apríl 2024 sa stane pre vládu záväzným.

Zonácia musí v prípade tohto typu chráneného územia obsahovať minimálne 50 percent bezzásahového pásma.Zdieľať

Ešte do vyhlásenia národného parku by sa mala stihnúť aj zonácia. Tá musí v prípade tohto typu chráneného územia obsahovať minimálne 50 percent bezzásahového pásma. Do roku 2030 je pritom v pláne, aby všetky národné parky obsahovali aspoň 75 percent bezzásahového územia.

Zonáciu chce minister urobiť predovšetkým na územiach, ktoré patria štátu. Tvrdí, že štátne vlastníctvo tvorí viac ako polovicu plánovaného rozsahu. Na výkup pozemkov súkromných vlastníkov podľa Budajových slov ministerstvo nemá peniaze.

Ak sa len v tejto chvíli má spustiť odborná časť prípravy na Štátnej ochrane prírody, znamená to, že na prípravu zostáva de facto rok. Minister Budaj k tomu dodáva, že tento návrh prináša otvorenie diskusie s dotknutými stranami, najmä samosprávami a občanmi, ktorí na území plánovaného národného parku žijú.

Je to však ako proces naopak. Poslanci a minister najprv vyhlásia, že chcú záväzne prijať termín vyhlásenia národného parku, a až potom sa idú pustiť do diskusie s verejnosťou. A ak minister Budaj hovorí, že návrh chce predložiť on osobne, zostáva ešte omnoho menej času na poriadnu diskusiu.

Chrániť lužný les na dunajských brehoch a popri jeho ramenách je zaiste bohumilý zámer. Nielen pre zachovanie biotopov a špecifického rázu krajiny, ale aj preto, že ide o systém, ktorý vytvára bohaté zásoby pitnej vody v Podunajskej nížine a špecificky pod Žitným ostrovom.

No spôsob, akým to chce ministerstvo životného prostredia skrz sebe podriadenú poslaneckú skupinku spraviť, vytvára široký priestor na kritiku.

História snáh o Podunajsko

Ako sme spomenuli vyššie, plány na národný park okolo dunajských lužných lesov tu existujú minimálne od 80. rokov 20. storočia. V roku 1987 sa Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny obrátil so žiadosťou dokonca na nomenklatúrnych uchvatiteľov moci z komunistickej strany, teda „vládu“ Slovenskej socialistickej republiky.

Argumentovali aj tým, že ide o jedinečné prostredie vnútrozemskej delty Dunaja, ktoré patrí k najhodnotnejším prírodným územiam nielen u nás, ale aj v celom stredoeurópskom regióne. Chránené územie na úrovni národného parku malo byť podľa vtedajších predstáv ochranárov súčasťou nadnárodného chráneného územia rozprestierajúceho sa od dolného Rakúska až po maďarský Dunajsko-ipeľský národný park.

Návrh Národného parku Podunajsko z 80. rokov. Zdroj: urbanimaginationsk.cargo.site

Komunistická moc však zjavne na žiadosť nereagovala. Na území sa totiž chystala výstavba veľkej sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. V 90. rokoch Maďari od spoločného projektu ustúpili, realizovala sa tak len stavba vodnej elektrárne na slovenskej strane Dunaja.

To zasiahlo aj do oblastí lužného lesa, ktoré prišli o veľkú časť vody z Dunaja, ktorá každoročne toto územie zaplavovala a tvorila tak podmienky na rozvoj prirodzených biotopov.

Tu však treba zároveň dodať, že regulácia Dunaja na našom území bola motivovaná aj ochranou proti povodniam. A najmä po tej z roku 1965, ktorá zasiahla 43 obcí a z domovov vyhnala takmer 60-tisíc ľudí. Povodeň trvala takmer mesiac na prelome júna a júla a spôsobila škody za približne 3 miliardy korún vtedajšej hodnoty.

Dnes sa dunajské ramená popri pôvodnom koryte Dunaja z času na čas vystavujú plánovaným povodniam, aby sa aspoň týmto spôsobom udržiaval a zároveň kontroloval prirodzený kolobeh, ktorý tu do prehradenia existoval.

V roku 2016 sa v rámci Bratislavského samosprávneho kraja rozbehla iniciatíva za zriadenie Národného parku Podunajsko, zámer podporili župní poslanci aj poslanci jednotlivých mestských častí Bratislavy. Žiadosť doputovala na ministerstvo životného prostredia, ktoré vyhlásilo, že sa ňou bude zaoberať, k reálnemu výsledku sa však nedopracovalo.

Už teda takmer 40 rokov sa minimálne v hlavnom meste o novom národnom parku diskutuje. Otázkou teda je, prečo zmysluplná diskusia o tomto projekte neprebiehala pozdĺž celého toku Dunaja tak, aby sa k zámeru mohli vyjadriť aj tamojšie samosprávy a obyvatelia. A prečo ju ministerstvo životného prostredia spúšťa až teraz.

Že sa o téme nediskutovalo za predchádzajúcich vedení rezortu, samozrejme, nie je chybou súčasného ministra Budaja. No on sám sa už v 80. rokoch v ochranárskych kruhoch pohyboval a tento nápad mu zaiste nemohol ujsť.

Navyše, keď sa téma pred siedmimi rokmi pretriasala na úrade Bratislavského kraja, jedným z iniciátorov bol istý Jaroslav Šíbl z Klubu stráže prírody. Dnes je Jaroslav Šíbl poslancom parlamentu a jedným z navrhovateľov novely zákona, ktorá má uložiť vláde povinnosť schváliť nový národný park.

Jaroslav Šíbl pre Postoj hovorí, že už v najbližších dňoch by malo ministerstvo zverejniť oficiálny zámer a podobu budúceho národného parku, aby sa podľa neho zabránilo fámam a hoaxom, napríklad o tom, že navrhovatelia chcú na národný park premeniť celý Žitný ostrov.

Týmto sa podľa Jaroslava Šíbla otvorí aj verejná diskusia so samosprávami a s obyvateľmi dotknutých oblastí, ale aj s poľnohospodármi, ktorí v týchto územiach pôsobia.

Na otázku Postoja, či táto diskusia nemohla prebehnúť skôr, ak je tu takmer 40-ročný zámer, a či návrh nemohol byť súčasťou reformy národných parkov z roku 2021, Jaroslav Šíbl odpovedá, že na to nemali dostatočné kapacity.

Územia popri Dunaji už dnes patria do systému Natura 2000 a povinnosť zvyšovať úroveň ochrany vyplýva z európskej legislatívy, argumentuje Jaroslav Šíbl.Zdieľať

Územia popri Dunaji už dnes patria do systému Natura 2000 a povinnosť zvyšovať úroveň ochrany vyplýva z európskej legislatívy, argumentuje ďalej Jaroslav Šíbl.

Forma národného parku sa mu javí ako najvyhovujúcejšia. Ak ľudia, ktorých sa to dotýka, rozhodnú, že na tomto území národný park nechcú, existujú podľa neho v zákone o ochrane prírody a krajiny iné možnosti, ktorými sa ochrana územia dá posilniť.

Poľnohospodári nesúhlasia

Proti zámeru sa však ozvalo ministerstvo pôdohospodárstva, a to aj na základe listu, ktorý zverejnila Agrárna komora Slovenska združujúca poľnohospodárov pôsobiacich predovšetkým na Žitnom ostrove a ďalej popri toku Dunaja.

„Rezort pôdohospodárstva apeluje na poslancov NR SR, že také závažné zmeny v území ako vznik národného parku, určenie ochranných zón, vplyvy na biodiverzitu či hospodársku činnosť by mali s dotknutými stranami komunikovať už pri príprave, aby boli zohľadnené všetky aspekty vyhlásenia národného parku a aktéri pôsobiaci v lokalitách budúceho národného parku vedeli, aké hospodárske činnosti bude a nebude možné v konkrétnom území vykonávať,“ uvádza ministerstvo pôdohospodárstva vo svojej tlačovej správe.

Dodáva k tomu aj porovnanie počtu a rozsahu národných parkov vo viacerých európskych krajinách a vychádza pritom z porovnania, ktoré urobil Inštitút environmentálnej politiky pod ministerstvom životného prostredia.

Z neho vyplýva, že hoci má Slovensko len 9 národných parkov, ich rozloha tvorí už dnes 7,5 percenta územia. Napríklad Nemecko, ktoré má 16 národných parkov, ich má na 2,7 percentách svojho územia. A povedzme vo Fínsku zaberá ich 40 národných parkov len 2,9 percenta krajiny. Najbližšie k Slovensku má z porovnávaných krajín Maďarsko, ktoré má 10 národných parkov na 5,2 percentách územia.

Zdroj: Inštitút environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia

To znamená, že Slovensko má v pomere k svojej rozlohe najviac územia zaradeného do najvyššej kategórie chránených území, teda do národných parkov.

Agrárna komora vo svojom liste píše, že rešpektuje právomoc parlamentu a vlády vyhlásiť národný park, vyzýva však na diskusiu.

„Je nám známe, že národný park je rozsiahlejšie územie, prevažne s ekosystémami a bez zásahu ľudskej činnosti. Priestor, ktorý tvoria nadregionálne biocentrá, v ktorých je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Veľmi dobre si uvedomujeme, že v kontexte klimatických zmien je potrebné chrániť aj vytvárať chránené územia, ale nemôžeme prijať rozhodnutia, aké vznikajú bez vzájomnej informovanosti ľudí, ktorí žijú a hospodária v dotknutých územiach. Pred takto zamýšľanými zásadnými zmenami a zásahmi do agrárnej krajiny je nevyhnutný rozsiahly dialóg,“ píše predsedníčka komory Helena Patasiová.

Dodáva, že ohlásenie zámeru vyhlásiť národný park vyvolalo medzi dotknutými obavy a nervozitu.

„Zaplavia pulty v našich obchodoch dovážané, výživovo menej kvalitné zeleniny na úkor vízie ochranárov?“Zdieľať

„Napríklad tu pôsobí farmár z Kľúčovca, ktorý patrí medzi najvýznamnejších pestovateľov koreňovej zeleniny na Slovensku. Z úveru investoval prostriedky do rozvoja svojej rodinnej farmy, kde dnes zamestnáva v hlavnej sezóne až 100 ľudí. Dnes sa po rokmi vybudovanom hospodárstve, vypestovaných tonách kvalitnej zeleniny, ktorá kŕmi domácnosti nielen na celom Slovensku a zároveň dáva prácu ľuďom v regióne, s veľkým znepokojením pýta, či bude musieť svoje poľnohospodárske práce ukončiť. Kto sa postará o rodiny, ktoré prídu o prácu a príjmy, od ktorých sú bytostne závislí? Zaplavia pulty v našich obchodoch dovážané, výživovo menej kvalitné zeleniny na úkor vízie ochranárov?“

Agrárnu komoru podporila aj Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov.

„Na základe dlhoročných skúseností môžu (súkromní vlastníci v národných parkoch – pozn. red.) konštatovať – bezzásah na rozlohách prevyšujúcich 50 percent presadzovaný v národných parkoch im ako obyvateľom vidieka len berie. A tým berie aj obciam, v ktorých žijú alebo berú úžitky zo svojej pôdy. Pričom cieľovo do roku 2030 zakázanie doterajšieho tradičného spôsobu využívania pôdy, vody, lesov má dosiahnuť viac ako 75 percent územia,“ uvádza únia.

Ak už na tomto území existujú chránené lokality, navrhujú alternatívu. Skúsenosti z Rakúska, Nemecka, Talianska, Francúzska a Švajčiarska podľa nich potvrdzujú, že účinná ochrana prírody sa dá robiť aj tak, aby ľudia žijúci na vidieku neprichádzali o prospech zo svojho vlastníctva. „Medzinárodná kategória PRÍRODNÝ PARK je priateľskejším riešením ako zákazy v národných parkoch a prípadné možnosti príjmov z turizmu, ktoré sa môžu aj nemusia po desaťročiach dostaviť.“

Ministerstvo sa však snaží obavy poľnohospodárov rozptýliť a minister Budaj zopakoval odhodlanie viesť verejnú diskusiu. „Pre tento zámer budeme hľadať také riešenia, ktoré zvýšia ochranu prírody, no zároveň neohrozia prácu poľnohospodárov ani potravinovú sebestačnosť Slovenska,“ uviedol.

Priestor na oddych a relaxáciu?

Keď sa o NP Podunajsko pred siedmimi rokmi diskutovalo na úrovni Bratislavského kraja, jedným z argumentov bolo aj to, že vznikne priestor na oddych pre obyvateľov mesta, rekreačné možnosti, ktoré budú rešpektovať ochranu prírody.

Slovenská realita však ukazuje, že môže ísť len o sľuby, ktoré sa ani zďaleka nemusia naplniť. Príkladom je Chránené vtáčie územie Sysľovské polia, o ktorom sme na Postoji nedávno písali.

Čítajte tiež

Pre dropa až na súd Ako sa farár z Rusoviec do sporu s ochranármi dostal

Erik Potocký

Júliusa Mariána Prachára, farára v Rusovciach, čaká pre spory v chránenom území súd a s niekoľkými ďalšími farníkmi aj správne konanie na bratislavskom okresnom úrade.

Táto lokalita legislatívne existuje v režime, že je možné do nej vstúpiť po vyznačených turistických chodníkoch a v konkrétnom čase môže správa územia určiť zákaz vstupu. Skutočnosť je však taká, že tento zákaz vstupu nie je časovo definovaný, zákaz tak platí celoročne. No a napriek tomu, že na území existujú spevnené cestné komunikácie, ktoré by mohli byť turistickými trasami, tieto nie sú dodnes označené a stále sa diskutuje o ich ustanovení. Do priestoru chráneného územia je tak zakázaný vstup celoročne, a to pre všetkých okrem vlastníkov a správcov pozemkov.

Chránené vtáčie územie Sysľovské polia bolo vyhlásené v roku 2006.

Nečudo teda, že sľubom o rozvoji turizmu mnohí vlastníci pozemkov v chránených územiach príliš neveria.