Reforma národných parkov Parlament schválil presun pozemkov do správy ochranárov

Poslanci tesne schválili reformu národných parkov, ktorá v praxi znamená presun správy pozemkov na ich území do správy ochranárov.

Pri hlasovaní bolo oficiálne prítomných 76 poslancov, teda minimálne možné kvórum na to, aby bol parlament uznášaniaschopný. Za návrh hlasovalo 75 z nich. Proti bol jediný – exminister pôdohospodárstva Ján Mičovský, ktorý na návrhu kritizoval, že pod správu ochrany prírody nepresúvajú všetky lesy na Slovensku.

Za hlasoval okrem Mičovského celý klub hnutia OĽaNO a SaS, spolu s nezaradenými poslancami zo strany Za ľudí, vrátane dvoch poslancov, ktorí oficiálne vystúpili z vládnej koalície – Miroslava Kollára a Tomáša Valáška.

Poslanci hnutia Sme rodina pri hlasovaní vytiahli svoje karty z hlasovacích zariadení v snahe znížiť kvórum. Podobne tak urobili aj poslanci Smeru, nezaradení poslanci za stranu Hlas a aj poslanci, ktorí kandidovali za ĽSNS. Tento manéver im však nevyšiel, parlament bol uznášaniaschopný s prevahou jedného hlasu.

Dlhý príbeh hlasovania

Hlasovanie o novele zákona o ochrane prírody a krajiny sprevádzalo viacero presunov. Pôvodne sa o ňom malo hlasovať ešte 9. novembra, na predchádzajúcej schôdzi. Rokovanie bolo pritom už predtým presunuté na koniec zasadnutia.

Keďže však predkladatelia nemali jasnú podporu, najprv odložili hlasovanie z dopoludnia na popoludnie, nakoniec požiadali o presun hlasovania na aktuálnu schôdzu. Podľa pôvodného zámeru sa malo už definitívne hlasovať 23. novembra. Koalícia však rozhodla, že tento bod presunie až na úplný záver schôdze.

Ešte dnes popoludní predseda hnutia Sme rodina na tlačovej besede zopakoval, že prevod pozemkov v národných parkoch jeho hnutie nepodporí ani na tomto hlasovaní.

Ani záver ságy reformy národných parkov neobišli komplikácie. Na poslednú chvíľu prišiel s rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom poslanec OĽaNO György Gyimesi, ktorý prakticky kopíroval predchádzajúci pozmeňovák Jaromíra Šíbla. Jaromír Šíbl zároveň svoj pozmeňujúci návrh stiahol.

Oproti nemu však pristúpil na kompromis a ustanovil, že k 1. aprílu 2022 prejdú pod správu Štátnej ochrany prírody len štátne pozemky v správe Lesov TANAP-u a Lesov SR na území národného parku Slovenský raj.

V ostatných národných parkoch sa k tomuto dátumu zmení správca len na území v 4. a 5. stupni ochrany. Zvyšné územia prejdú do správy štátnych ochranárov tri mesiace po uzavretí ich zonácie.

Takisto došlo k vypusteniu prechodu pozemkov neznámych a nezistených vlastníkov, ktoré spravuje Štátny pozemkový fond.

Rozšíril sa tiež okruh osôb, ktoré môžu byť v orgánoch správy národného parku – ide o zástupcov samospráv, na ktorých území národný park leží, zástupcov organizácií cestovného ruchu, zástupcov sektora pôdohospodárstva, lesného hospodárstva a vedeckých inštitúcií, ktoré sa zoberajú výskumom súvisiacim s ochranou prírody alebo pôdohospodárstva. Predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta z hnutia Sme rodina však upozornil, že zástupcovia poľnohospodárov, ale ani súkromní vlastníci lesov nie sú v zákone vyslovene uvedení.

Podľa neho takisto zmena zákona znamená, že do správy národných parkov prejdú aj pozemky, ktoré nie sú na ich území, keďže pozmeňovací návrh hovorí aj o pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národných parkoch.

Za rizikové označil aj to, že zameranie pozemkov, ktoré majú byť predmetom presunu, si vyžiada miliónové náklady, pretože dnes nie sú územia národných parkov vymedzené podľa parciel katastrálnych máp.

Novela zároveň, ešte v zmysle pozmeňovacieho návrhu Jaromíra Šíbla, zriaďuje samostatné príspevkové organizácie – Správy národných parkov. A pod túto správu by prešli nielen doterajšie organizačné štruktúry štátnej ochrany prírody na danom území, ale aj predmetné územia vo vlastníctve štátu spravované podnikom Lesy SR.

Čo bolo v hre

Na Slovensku máme aktuálne deväť národných parkov – Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Slovenský raj, Slovenský kras, Muránsku planinu, Poloniny, Pieninský národný park, Národný park Malá Fatra a Národný park Veľká Fatra. Ich celková rozloha je 322 189 hektárov.

Zdroj: biomonitoring.sk

Ochranné pásma okolo hraníc národných parkov majú celkovú rozlohu 270 127 hektárov. Výmera národných parkov tvorí 6,48 percenta, ich ochranné pásma zaberajú 5,51 % rozlohy Slovenska.

Zdroj: Ministerstvo životného prostredia

Zonácia

Jedným zo sporných bodov je zonácia národných parkov. Tá je však prakticky nemožná, pokiaľ na ich území kompetenčne rozhodujú rôzne ministerstvá – ministerstvo životného prostredia, pod ktoré patrí Štátna ochrana prírody, a ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré riadi štátny podnik Lesy SR.

Ide nielen o dve rôzne inštitúcie, ale aj o dva rôzne, často protichodné ciele, ktoré majú tieto inštitúcie napĺňať.

Náplňou Štátnej ochrany prírody je zachovávanie prírodného prostredia, ochrana biodiverzity, presadzovanie čo najmenších zásahov človeka. Náplňou Lesov SR ako podniku, ktorý má vytvárať zisk, je hospodárenie, a teda najmä ťažba dreva.

Do hry ešte vstupuje ministerstvo vnútra, ktoré prostredníctvo okresných úradov a ich odborov životného prostredia schvaľuje všetky ľudské činnosti na území národných parkov.

A aj keby sa štátne inštitúcie a ich podriadené organizácie medzi sebou dohodli, po tejto dohode prichádza na rad ďalší komplikovaný proces. Veľká časť územia totiž patrí súkromným vlastníkom. Ich plným právom je svoje vlastníctvo využívať. Aj na vlastnú obživu – či už ide o majiteľov lesa, pasienkov, alebo polí.

S týmito ľuďmi sa teda štát musí dohodnúť. A ponúknuť im primeranú kompenzáciu za to, že svoj majetok nebudú hospodársky využívať, vzdajú sa teda časti svojich vlastníckych práv v mene ochrany prírody.

Z hľadiska podmienky zonácie pre presun správy majetku z lesníkov na ochranárov tak celý zámer naráža na v praxi neriešiteľný problém.

História chránených území

História inštitucionálnej ochrany prírody na území Slovenska sa začala na konci 19. storočia. V roku 1895 bola vyhlásená čiastočná rezervácia Slovenská Ľupča – polesie Šalková (v súčasnosti Národná prírodná rezervácia Príboj).

Prvý národný park bol však vyhlásený až v roku 1948 – Tatranský národný park. Zákonný rámec pre jeho fungovanie prišiel však až o sedem rokov neskôr. Zákon o ochrane prírody začal platiť až v roku 1955.

Po území Tatier pribudli v 60. rokoch minulého storočia Pieniny, v 70. rokoch Nízke Tatry, v 80. rokoch Slovenský raj a Malá Fatra. V roku 1997 boli za národný park vyhlásené Muránska planina a Poloniny a najmladšími národnými parkmi sú od roku 2002 aj Slovenský kras a Veľká Fatra.

Prvé národné parky vo svete vznikli v USA v 19. storočí a boli vnímané ako národné bohatstvo so štátnym vlastníctvom chráneného územia. Týmito parkmi sa inšpirovali aj v Európe. Prvý národný park na našom kontinente vznikol v roku 1909 vo Švédsku.

V slovenských podmienkach je podľa zákona o ochrane prírody a krajiny národný park definovaný ako územie „prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo“. Územie vhodné na vyhlásenie národného parku by malo mať viac ako 1000 hektárov a ochrana prírody je v ňom nadradená nad všetky ostatné činnosti, najmä hospodárske využívanie.

Medzinárodné pravidlá národných parkov

Podľa smernice Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN), z ktorej vychádza aj slovenská legislatíva, by minimálne 75 percent územia národného parku malo mať jednotný manažment. To sa týka nielen samotnej právnej formy, ale aj činnosti človeka.

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny by územie národného parku malo patriť minimálne do tretieho stupňa ochrany. A ak sa zákonodarca rozhodne, že ochranou myslí napríklad úplné zastavenie hospodárskej ťažby dreva, na splnenie kritéria by takáto ťažobná uzávera mala teda platiť na troch štvrtinách územia. Treba dodať, že IUCN nestanovuje presnú podobu manažmentu, iba to, aby na prevažnej časti územia národného parku platili jednotné pravidlá.

Na túto smernicu sa odvolávajú aj iniciátori petície Osloboďme národné parky, v ktorej okrem iného vyzývajú na návrat k pôvodnej divokosti. Samotná smernica však upozorňuje na to, že podmienky, za akých vznikli napríklad národné parky v USA na územiach, ktoré v 19. storočí neboli nijako významne zasiahnuté ľudskou činnosťou, nemožno v Európe nájsť ani zopakovať.

Tzv. pôvodná divočina sa už v súčasnosti v Európe nenachádza (s malými výnimkami krajného severu Škandinávie). Skôr ide o územia, ktoré boli v minulosti človekom využívané či osídlené, no neskôr opustené a ponechané prirodzenému vývoju.

„Je veľmi zložité definovať prírodný ekosystém a stanoviť presné obdobie, vzhľadom na ktoré sa bude hodnotiť strata alebo znovunadobudnutie prírodnosti ekosystému. Pravdepodobne ani nie je možné viazať identifikáciu prírodného ekosystému na nejaké konkrétne obdobie,“ uvádza sa v smernici IUCN.

Preto bola stanovená časová hranica na územia ponechané na samovývoj. Za divočinu či pôvodne prírodné územie sa považuje také, ktoré nebolo priamo ovplyvňované priemyselnou revolúciou od roku 1750.

„V niektorých častiach Európy sa preto nachádzajú v minulosti osídlené územia, ktoré sa po ich opustení postupne ‚sprírodnili‘. Keďže v ekosystémoch prebiehajú nepretržité a veľmi rýchle zmeny a vývoj, môže sa pojem ‚prírodné územie‘ uplatniť aj na územia, v ktorých sa skončilo využívanie človekom a prebieha v nich prírodná sukcesia,“ dodáva smernica IUCN.

Aktivisti tiež argumentujú tým, že v slovenských národných parkoch stále prebieha hospodárska ťažba dreva, a to aj v najprísnejšom piatom stupni ochrany.

Vo Vysokých Tatrách bolo podľa nich od roku 2004 vyťažených 3,5 milióna stromov, čo predstavuje zhruba 100-tisíc kamiónov dreva. „V národných parkoch sme medzi rokmi 2000 – 2016 prišli o 12,2 percenta lesov. Dokonca k úbytku došlo aj v 5. stupni ochrany napriek deklarovanej bezzásahovosti v priemere o 5,5 percenta lesa,“ píše sa v petícii.

Lesníci nesúhlasia

S týmito číslami však nesúhlasia lesníci zo štátneho podniky Lesy SR. „Ťažba v národných parkoch s cieľom implementácie princípov ochrany a trvalej udržateľnosti kontinuálne klesá. Podľa údajov Národného lesníckeho centra sa ťažba v národných parkoch za ostatných 8 rokov znížila o 1 milión kubíkov drevnej hmoty, čo je viac ako 60-percentné zníženie. V roku 2020 predstavoval objem ťažby v súlade s plánmi hospodárenia schválenými aj orgánmi Štátnej ochrany prírody objem 650-tisíc m³,“ tvrdia štátni lesníci.

Svoje stanovisko pripojilo aj Národné lesnícke centrum, ktoré prízvukuje, že ťažba v národných parkoch kontinuálne klesá, pričom tzv. holoruby sú v nich zo zákona zakázané. Väčší rozsah ťažby sa deje len pri odstraňovaní kalamít a vždy so súhlasom orgánov Štátnej ochrany prírody.

Okrem údajov o ťažbe pripomína Národné lesnícke centrum aj výsadbu nového lesného porastu na celom území, nielen v národných parkoch: „Lesníci v roku 2020 vysadili takmer 35 miliónov sadeníc. Ďalších minimálne 200 miliónov stromčekov vyrástlo z prirodzeného zmladenia. Naproti tomu, ťažba dreva sa kontinuálne znižuje a v roku 2020 bola dokonca najnižšia od roku 2005. Podiel ročnej ťažby dreva pod 80 % z celkového ročného prírastku poukazuje na udržateľnosť obhospodarovania našich lesov – zjednodušene možno povedať, že viac dreva narastie, ako sa vyťaží. V lesoch tak dnes podľa dostupných údajov rastie viac ako 1 miliarda stromov s priemerom kmeňa hrubším ako 10 cm.“

Údaje Národného lesníckeho centra tiež hovoria o tom, že celkové zalesnenie Slovenska sa zvyšuje. Aktuálne je na úrovni 41 percent, pričom v polovici 19. storočia tvorili lesy len 28 percent územia súčasného Slovenska.

Zdroj: Národné lesnícke centrum

Klesá však celková výmera tzv. lesov osobitného určenia, kam patria aj chránené územia, lesy s významnými biotopmi alebo výskytom chránených druhov. Z týchto údajov sa však nedá presne odvodiť, či klesla výmera lesov práve na chránených územiach, pretože do kategórie lesov osobitného určenia patria okrem iných aj vojenské lesy, lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, kúpeľných a minerálnych liečebných prameňov, rekreačné lesy, lesy vo zverniciach a bažantniciach, lesy určené na lesnícky výskum a výučbu či tzv. génové základne lesných drevín.

Zdroj: Národné lesnícke centrum

Podľa výročnej správy z roku 2020 Lesy SR spravujú na území národných parkov územie s výmerou 161 779 hektárov. To je zhruba polovica celkovej rozlohy slovenských národných parkov.

Zdroj: Výročná správa štátneho podniku Lesy SR za rok 2020

Objem ťažby v národných parkoch správa Lesov SR nešpecifikuje, celková ťažba za rok 2020 však bola zhruba 3 milióny 770-tisíc metrov kubických dreva. Oproti minulým rokom ide o výrazný pokles. V roku 2019 vyťažili lesníci približne 4 milióny 457-tisíc metrov kubických dreva.

V Tatranskom národnom parku pôsobí samostatná štátna lesnícka firma Lesy TANAP-u. Tá má v správe celkovú výmeru 43 313 hektárov. Z toho 24 324 hektárov tvorí bezzásahové pásmo. Celková rozloha TANAP-u je 74 291 hektárov, väčšina jeho územia je teda v správe lesníkov. Na spravovanom území vyťažili 31 830 metrov kubických dreva, čo je zhruba 40 percent pôvodného plánu.