Čo je to prírodný park Znamenala by zmena kategórie menšiu ochranu prírody?

Národný park či prírodný park. Nedávnu túto tému rozvíril štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa, ktorý sa – síce mimo oficiálnych kanálov – vyjadril o potrebe diskusie o tom, či naše najväčšie chránené územia majú mať štatút národných parkov alebo by sa mali pretransformovať na prírodné parky.

Konkrétne hovoril o Národnom parku Malá Fatra, a hoci to nehovoril z pozície svojho úradu, vyvolalo to búrlivé reakcie, ktoré musel hasiť minister Tomáš Taraba s tým, že o ničom takom ministerstvo oficiálne neuvažuje.

V reakciách sme však počúvali zväčša iba to, že premenou z národného parku na prírodný park sa zníži miera ochrany územia, bez bližšej konkretizácie.

Čo je teda prírodný park a v čom sa jeho fungovanie líši od parku národného?

Existuje zhoda na tom, že slovenské národné parky napriek svojmu pomenovaniu nespĺňajú kritériá, ktoré sú pre takýto typ územia medzinárodne dohodnuté a uznávané. Odborným definovateľom stupňov ochrany a ich kategórií je Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN). A na ňu sa zväčša (už aj u nás) odvolávajú tí, ktorí chcú mieru ochrany území buď sprísňovať, alebo, naopak, prispôsobiť stupeň ochrany ich reálnemu stavu.

Pri porovnaní národných a prírodných parkov teda aj my budeme vychádzať z medzinárodne uznávanej kategorizácie.

Slovenská Štátna ochrana prírody sa odoláva na dokument vydaný v roku 2000, susedná Česká republika sa odvoláva na vydanie z roku 2008, medzitým pribudlo doplnené vydanie aj v roku 2013. Tieto dokumenty sa v zásadných bodoch nelíšia, len spresňujú a rozširujú jednotlivé definície. (Citáty v texte sú z týchto zdrojov.)

Národné parky vo svete vznikali najmä počas 20. storočia. Rôzne krajiny vyhlasovali za národné parky rôzne územia a rôzne si definovali aj stupeň ochrany, ktorý mal byť na týchto územiach uplatňovaný. Aj preto došlo v priebehu času k postupnému definovaniu všeobecných kritérií. (To však nebráni štátom, aby si pravidlá ochrany definovali naďalej podľa vlastných predstáv.)

Zdroj: IUCN

Chránené územie je podľa IUCN: „Jasne definovaný geografický priestor, uznaný, vyhradený a spravovaný právnymi alebo inými účinnými prostriedkami na dosiahnutie dlhodobej ochrany prírody s pridruženými ekosystémovými službami a kultúrnymi hodnotami.“ Pri aplikácii systému kategórií je prvým krokom určenie, či lokalita spĺňa alebo nespĺňa túto definíciu, a druhým krokom je rozhodnutie o najvhodnejšej kategórii.

Ako vidíme, kategorizácia IUCN pojem „prírodný park“ nepoužíva. V zásade však ide o pojem totožný s definíciou kategórie V Chránená krajina.

Zároveň prináša aj porovnanie jednotlivých typov. V našom prípade porovnanie národného parku a prírodného parku:

„Chránené územia kategórie II sú v zásade prírodnými systémami alebo územiami, v ktorých sa uskutočňuje obnova, aby sa takýto stav dosiahol. Oproti tomu kategória V definuje kultúrne územie, ktorého cieľom je v takomto stave zostať.

Kategória II sa usiluje o minimalizáciu ľudských činnosti pre navodenie čo ‚najprírodnejšieho‘ stavu. Kategória V dáva príležitosť pre trvalú interakciu s ľudskými aktivitami.“

Okrem stanovených základných parametrov by piata kategória, teda v našom ponímaní prírodný park, mala tiež zabezpečovať priestor na rekreáciu a cestovný ruch pre zábavu, vytváranie pocitu pohody a socioekonomické aktivity. Tiež poskytovať prírodné produkty a environmentálne služby (lesné plody, med a pod.), zapájať do ochrany prírody miestne komunity, podporovať agrobiodiverzitu či slúžiť ako modely udržateľného hospodárenia, tzv. prírode blízkeho.

Cieľom má byť ochrana prírody

IUCN zároveň vo všeobecnosti definuje, že žiadaným cieľom je manažment územia smerujúci najmä k ochrane prírody, ale aj to, aby samotný systém zodpovedal aj národným a miestnym podmienkam. To znamená, že by mal rešpektovať aj existujúcich obyvateľov a/alebo vlastníkov chráneného územia.

Tieto kategórie by sa však nemali zneužívať. Napríklad na zníženie ochrany životného prostredia, necitlivý rozvoj (napríklad nadmernou výstavbou turistických rezortov) či vysídľovanie obyvateľov v mene ochrany prírody.

Tieto kategórie by sa však nemali zneužívať. Napríklad na zníženie ochrany životného prostredia, necitlivý rozvoj či vysídľovanie obyvateľov v mene ochrany prírody.Zdieľať

Pravidlá však obsahujú dôležitú poznámku: „Skutočnosť, že vláda označila alebo chce nazvať územie národným parkom, neznamená, že sa musí spravovať podľa smerníc kategórie II. Namiesto toho by sa mal identifikovať a uplatňovať najvhodnejší systém riadenia; o názve rozhodujú vlády a iné zainteresované strany.“

To znamená, že ak sa niečo volá národným parkom, nemusí automaticky spĺňať kritériá, ktoré sú pre túto kategóriu chráneného územia definované v pravidlách IUCN. Naopak, pre najvhodnejší manažment územia je skôr lepšie prispôsobiť samotnú kategóriu.

Ak teda územie zodpovedá skôr charakteru prírodného parku, je aj podľa IUCN vhodné toto územie tak aj definovať.

Nedotknutá krajina prakticky neexistuje

Na jednej strane IUCN upozorňuje, aby redefinícia chránených území nesmerovala k zníženiu ochrany. Na druhej strane však vníma, že krajina ako taká je súčasťou ľudskej činnosti a územia, ktoré by boli nedotknuté alebo takmer nedotknuté ľudskou činnosťou, už na svete prakticky neexistujú:

„Všimli sme si, že len málo, ak vôbec nejaké, oblasti pevniny, vnútrozemských vôd a pobrežné moria ostávajú úplne nedotknuté priamym vplyvom ľudskej činnosti, ktorá ovplyvnila aj svetové oceány rybolovom a znečistením. Ak zohľadníme aj dosahy cezhraničného znečistenia ovzdušia a klimatické zmeny, celá planéta bola pozmenená.

Z toho teda vyplýva, že pojmy ako ‚prírodný‘ a ‚kultúrny‘ sú výsledkom označenia. Do určitej miery by sme všetky chránené územia mohli označiť ako existujúce v ‚kultúrnej‘ krajine a ľudská činnosť ich menila a ovplyvnila ekológiu, často v priebehu tisícročí.“

Nedotknuteľnosť teda nie je najvhodnejšou definíciou toho, či nejaký ekosystém funguje. IUCN preto ponúka komplexnejšiu definíciu:

„Prírodné alebo neupravené oblasti sú tie, ktoré si stále zachovávajú úplný alebo takmer úplný súbor pôvodných druhov v rámci viac-menej prirodzene fungujúceho ekosystému.

Kultúrne oblasti prešli zásadnejšími zmenami, napríklad poľnohospodárstvo, intenzívna trvalá pastva a lesné hospodárstvo, ktoré zmenilo zloženie, resp. štruktúru lesa. Druhové zloženie a ekosystém fungovania sa pravdepodobne podstatne zmenili.“

Aj kultúrna krajina však stále môže obsahovať vzácne a bohaté ekosystémy hodné ochrany. V týchto prípadoch však treba vziať do úvahy aj ľudský vplyv a nepopierať, že práve činnosť človeka prispela k vytvoreniu vzácnych a pre ekosystém dôležitých biotopov. To sú napríklad lúky vytvorené dlhodobým spásaním či kosením.

Treba vziať do úvahy aj ľudský vplyv a nepopierať, že práve činnosť človeka prispela k vytvoreniu vzácnych a pre ekosystém dôležitých biotopov.Zdieľať

Ak teda tieto definície vztiahneme na slovenské reálie a naše národné parky, nedotknutá príroda u nás v skutočnosti neexistuje. Aj v oblastiach, ktoré sú inak nevhodné na poľnohospodárske činnosti (časti Vysokých Tatier či Slovenského raja), sa rozvojom cestovného ruchu a rekreačných možností vyskytujú stopy ľudskej činnosti. Či už si pod tým predstavíme horské chaty, lanovky, ale aj turistické chodníky.

V iných národných parkoch zas vnímame, že ich trvalé využívanie viedlo k vytvoreniu neraz unikátnych oblastí, ktoré by bez priameho ľudského vplyvu časom zanikli (napríklad lúky). V chránených územiach často trvalo žijú ľudia, pre ktorých je toto miesto domovom a dedičstvom po svojich predkoch.

Sprísňovanie ochrany môže byť kontraproduktívne

Násilné zakazovanie akejkoľvek ľudskej činnosti môže byť preto z hľadiska ochrany prírody (ako deklarovaného cieľa) kontraproduktívne. A to nielen zánikom niektorých biotopov, ale aj tým, že skutočne efektívna ochrana prírody je možná len vtedy, ak na nej spolupracujú ľudia, ktorí v chránenej oblasti či blízko nej žijú.

Ak títo ľudia nevidia vo zvyšovaní ochrany prospech, ale skôr osobnú škodu, budú pravidlá ochrany obchádzať či rovno porušovať.

Ak je dnes napríklad v Národnom parku Malá Fatra problémom to, že sa v nej naďalej vo veľkom ťaží drevo, problém sa nevyrieši tým, že územiu zostane toto oficiálne pomenovanie. Naopak, umožnenie istej miery hospodárskej činnosti tým, ktorí majú k územiu osobný vzťah, bude pre ochranu prírody lepšie.

Znamenala by teda redefinícia národných parkov na prírodné parky zníženú mieru ochrany? Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie nevyhnutne. Závisí totiž od uplatňovania konkrétnych opatrení na ochranu prírody. A v istom zmysle môže byť dodržiavaná kategória prírodného parku pre ochranu prírody dokonca výhodnejšia ako papierová, no obchádzaná kategória národného parku.

IUCN navyše uvádza, že jedno súvislé územie môže patriť do viacerých kategórií ochrany. V jadrových zónach môže ísť o najprísnejší stupeň, v okrajových môže pokojne fungovať aj kategória prírodného parku.

Jedno súvislé územie môže patriť do viacerých kategórií ochrany. V jadrových zónach môže ísť o najprísnejší stupeň, v okrajových môže pokojne fungovať aj kategória prírodného parku.Zdieľať

To je však otázkou zonácie. Predchádzajúcemu vedeniu ministerstva životného prostredia sa vyčíta, že pri tomto procese obišla miestne zainteresovaných – samosprávy, ale aj vlastníkov či správcov území. Ak hovorí o Malej Fatre, ide pritom o územie, ktoré je dominantne územím v súkromnom vlastníctve.

Nové vedenie rezortu deklaruje, že chce na miestne záujmy prihliadať viac. Reálne kroky však ukáže až čas.

Navyše, pravidlá IUCN nijako nepreferujú niektorý z typov vlastníctva a správcovstva. Rovnako efektívna môže byť úplná správa štátu, ako aj úplná správa v súkromných či komunálnych rukách (takisto v rôznych kombináciách týchto modelov).

Aj porovnávacia analýza Parlamentného inštitútu, ktorú si objednali poslanci pri predkladaní reformy národných parkov v roku 2021, uvádza, že niektoré chránené oblasti – napríklad v Nemecku – sú v správe lesníckych či poľovníckych združení. Zároveň konštatuje, že najviac konfliktov pri správe vychádza z nesúladu záujmov štátu a súkromných vlastníkov na chránených územiach.