Spor o norika muránskeho Príde Muránska planina o slovenské plemeno ťažného koňa?

Reforma národných parkov, ktorú na sklonku roku 2021 schválil parlament, mala okrem iného priniesť aj to, aby chránené územia spravovala jedna inštitúcia.

V praxi totiž dochádzalo k tomu, že dve štátne inštitúcie mali v chránených oblastiach protichodné záujmy. Na jednej strane stáli záujmy ochrany prírody, pre ktorú boli samotné národné parky zriadené, a ich správy, ktoré podliehali ministerstvu životného prostredia (reformou získali právnu subjektivitu). Na strane druhej tu bol štátny podnik Lesy SR podliehajúci ministerstvu pôdohospodárstva, ktorého primárnym cieľom je hospodárska činnosť a vytváranie zisku.

Hovoríme, samozrejme, o územiach a majetku vo vlastníctve alebo v správe štátu. A teda de facto konfliktu štátu so štátom.

Tento týždeň vyvrcholil spor medzi Správou Národného parku Muránska planina a štátnym podnikom Lesy SR o chov špecifického slovenského plemena ťažného koňa – norika muránskeho typu.

Do Topoľčianok!

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka krátkym tlačovým vyhlásením oznámilo, že kone, ktoré sú chované na území národného parku v lokalita Veľká lúka, presunie do Národného žrebčína v Topoľčiankach.

V ňom uvádza, že ministerstvo životného prostredia „po prevode majetkov (pozemky a stavby) do Správy NP Muránska planina neprevzalo kone a ani personál (zamestnancov, ktorí sa o ne starajú)“.

Keďže „nedošlo k podpisu dohody a právnych úkonov umožňujúcich štátnemu podniku Lesy SR využívať pozemky a stavby na Veľkej lúke, MPRV SR pripravuje presun stáda do Národného žrebčína v Topoľčiankach“.Zdieľať

A keďže podľa ministerstva pôdohospodárstva „ani v dodatočnej lehote nedošlo k podpisu dohody a právnych úkonov umožňujúcich štátnemu podniku Lesy SR využívať pozemky a stavby na Veľkej lúke, MPRV SR pripravuje presun stáda norika muránskeho typu z Veľkej lúky (Muránska planina) do Národného žrebčína v Topoľčiankach. Ide celkom o 43 žrebcov a valachov“.

Na záver vyhlásenia agrorezort dodáva, že pokiaľ sa ministerstvo životného prostredia rozhodne prevziať za chov koní zodpovednosť, bude s ním spolupracovať. To by vo výsledku mohlo znamenať, že kone zostanú tam, kde sú, vo svojom prirodzenom prostredí.

Vzápätí ešte v ten istý deň 4. apríla reagovalo tlačovou správou aj ministerstvo životného prostredia (MŽP).

„MŽP SR aj Správa Národného parku Muránska planina postupovali pri delimitácii časti nehnuteľností v správe štátneho podniku Lesy SR v zmysle zákona a delimitačného protokolu. Súčasťou delimitačného protokolu je aj dohoda, že chov norika muránskeho (150 zvierat) ostáva zodpovednosťou štátneho podniku Lesy SR. Hlavné stajne tohto chovu sú v Dobšinej, čiže mimo územia národného parku, ale časť stáda (približne 43 koní) sa obmieňa v celoročnom voľnom chove na území Národného parku Muránska planina,“ píše envirorezort.

MŽP trvá tiež na tom, že je za zachovanie chovu norika muránskeho typu na Muránskej planine. Preto podľa ministerstva národný park prevzal do správy stajne a zaviazal sa ich opraviť a bezplatne poskytovať štátnemu podniku Lesy SR na celoročný chov. „Na udržanie chovu norika muránskeho má Správa Národného parku Muránska planina prispievať štátnemu podniku Lesy SR aj finančne – a to sumou 200-tisíc eur ročne,“ dodáva MŽP.

MŽP tvrdí, že Lesy SR svoju požiadavku na finančný príspevok od národného parku zvýšili na približne 500-tisíc eur, na čo však – podľa ministerstva – správa národného parku nemá krytie v rozpočte.Zdieľať

To je podľa envirorezortu viac, ako kedykoľvek tento štátny podnik na chov týchto koní dostával. Lenže MŽP zároveň tvrdí, že Lesy SR svoju požiadavku na finančný príspevok od národného parku zvýšili na približne 500-tisíc eur, na čo však – podľa ministerstva – správa národného parku nemá krytie v rozpočte.

Presun norika muránskeho typu z Muránskej planiny do Národného žrebčína v Topoľčiankach nepovažuje za dobré riešenie.

Spor trvá už mesiace

Spory medzi ochranármi a lesníkmi o chov norika na Muránskej planine však trvajú už niekoľko mesiacov, prakticky odvtedy, ako majetok štátu prešiel pod výlučnú pôsobnosť správy národného parku.

Ešte na začiatku januára ministerstvo pôdohospodárstva uviedlo, že Lesy SR napriek 200-tisícovému príspevku z rozpočtu národného parku nebudú mať dosť peňazí na zachovanie chovu. Už vtedy agrorezort spomínal ako riešenie Národný žrebčín v Topoľčiankach. Nemalo však ísť o fyzický presun koní, ale administratívne pričlenenie chovu na Veľkej lúke a v Dobšinej k tejto národnej chovateľskej inštitúcii.

Neskôr v januári reagovala aj správa NP.

Chov norika muránskeho typu považuje za súčasť ochrany prírody v národnom parku. „Už pri tvorbe návrhu zonácie sa bral veľký zreteľ na to, aby sa tu chov hospodárskych zvierat vrátane koní rozvíjal. Preto sa v projekte ochrany Národného parku Muránska planina, jeho ochranného pásma a prírodnej rezervácie Homoľa zadefinovali ekologicko-funkčné priestory (trvalé trávne porasty a ostatné nelesné a lesné biotopy s extenzívnym využitím), v ktorých je hospodárenie nevyhnutné na udržanie priaznivého stavu biotopov alebo druhov viazaných na takéto biotopy,“ uvádza Správa Národného parku Muránska planina.

Hovorí aj o tom, že sa bude na chove zo svojho rozpočtu podieľať sumou 200-tisíc eur ročne. No dodáva, že ministerstvo životného prostredia schválilo z plánu obnovy projekt na revitalizáciu chovu týchto koní na hospodárskom dvore Veľká lúka v sume takmer 430-tisíc eur.

No a aby toho nebolo málo, v januári sa pridala aj ľudová petícia, ktorá spor vníma ako snahu ochranárov zbaviť sa chovu koní na Muránskej planine. Do dnešného dňa ju podporilo takmer 8-tisíc ľudí.

Národný park a Lesy SR sa zhodujú na nedohode

Z doterajších vyjadrení vyplynulo aj niekoľko nezodpovedaných otázok. Obrátili sme sa teda priamo na zainteresované strany – na Správu NP Muránska planina aj na štátny podnik Lesy SR.

Od správy NP sme chceli vedieť, či naozaj odmietli prevziať do svojej pôsobnosti kone a zamestnancov podniku Lesy SR, ktorí sa o ne starajú, tak ako to vo vyhlásení uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva.

Stanovisko, ktoré Postoju poskytol riaditeľ Správy NP Muránska planina Ján Šmídt, toto vyjadrenie ministerstva pôdohospodárstva potvrdzuje. Je však výsledkom predchádzajúcej nedohody medzi oboma stranami.

„Pri príprave delimitácie na konci minulého roka Správa NP Muránska planina mala záujem od Lesov SR prevziať hnuteľný a nehnuteľný majetok, kone aj zamestnancov, ktorí sa o tieto kone starajú v Národnom parku Muránska planina na hospodárskom dvore Veľká Lúka. Viac ako dve tretiny koní a väčšina personálu vrátane administratívy Strediska chovu koní sa totiž nachádzajú na hospodárskom dvore Dobšiná, mimo národného parku a mimo územnej kompetencie Správy NP Muránska planina. Hospodársky dvor Dobšiná Správa NP Muránska planina prevziať odmietla,“ vysvetľuje Ján Šmídt.

Dodáva, že Lesy SR zas odmietli rozdeliť stádo koní, zamestnancov a hnuteľný majetok, ktorý sa používa na oboch hospodárskych dvoroch, medzi dve organizácie. „Preto sa dohodlo, že bude delimitovaný len nehnuteľný majetok v Národnom parku Muránska planina a že všetci zamestnanci, kone, hnuteľný majetok na oboch dvoroch a nehnuteľnosti v Dobšinej ostanú Lesom SR,“ dopĺňa.

Mierny posun je aj vo význame príspevku na chov koní z rozpočtu správy NP. Oproti predchádzajúcim vyjadreniam Ján Šmídt pre Postoj uvádza, že súčasťou protokolu bola dohoda o poskytnutí minimálne 200-tisíc eur pre rok 2023. Teda nie ročne.

Dohodu súvisiacu s prevodom majetku, koní a zamestnancov nepodpísala ani jedna zo strán.Zdieľať

Dohodu súvisiacu s prevodom majetku, koní a zamestnancov tak podľa Šmídta nepodpísala ani jedna zo strán.

„V našom návrhu sme úplne v súlade s delimitačným protokolom navrhovali Lesom SR, že budeme na chov koní prispievať sumou predstavujúcou výšku pomernej straty za kone nachádzajúce sa v stredisku chovu na Muránskej planine vo vzťahu k celkovej strate Strediska chovu koní (dvory Dobšiná a Veľká Lúka spolu). V absolútnej hodnote by to podľa údajov, ktoré Správe NP Muránska planina poskytli Lesy SR, bola suma medzi 200- až 300-tisíc eur.

Okrem toho je v návrhu dohody navrhnuté bezodplatné využívanie všetkých nehnuteľností na Veľkej Lúke, ktoré Lesy SR, Stredisko chovu koní potrebuje. Napriek tomu, že táto dohoda predstavuje pre Lesy SR nový významný zdroj financovania, neprejavili záujem túto dohodu podpísať,“ dodáva Šmídt.

Zaujímalo nás aj to, čo sa stane s projektom revitalizácie chovu z plánu obnovy za približne 430-tisíc eur, ak sa kone presunú do Národného žrebčína v Topoľčiankach.

Projekt bol podľa Jána Šmídta pôvodne iniciatívou podniku Lesy SR. S presunom majetku, koní a personálu, ku ktorému malo dôjsť, sa presunul aj projekt. V konečnom dôsledku by však rekonštruované zariadenia slúžili lesníkom. „Ak by došlo k presunu koní z Veľkej Lúky, možnosť realizácie projektu by bola otázna. Ak by na Veľkej Lúke neostali žiadne kone, tak by táto možnosť bola úplne vylúčená,“ uzatvára Ján Šmídt.

Štátneho podniku Lesy SR sme sa opýtali, či je pravda, že žiadali o príspevok na chov 500-tisíc eur, tak ako to tvrdí ministerstvo životného prostredia.

V odpovedi, ktorú Postoju poskytla hovorkyňa štátneho podniku Daša Machanová, sa priamo táto suma nespomína. Potvrdzuje však slová Jána Šmídta, že dohoda existuje len o sume minimálne 200-tisíc eur iba pre rok 2023.

„O podiele spolufinancovania a spôsobe spoločnej starostlivosti mala byť uzavretá osobitná dohoda, čo sa k dnešnému dňu a v dohodnutom termíne, napriek jeho predĺženiu, nestalo. Lesy SR požadovali, tak ako to vyplýva z logiky veci, príspevok vo výške 50 percent z celkového hospodárskeho výsledku na Stredisku chovu koní v Dobšinej,“ dodáva Daša Machanová.

S chovom koní súvisia aj pracovné miesta, ktoré by v prípade ukončenia chovu na Muránskej planine a presunu koní do Topoľčianok stratili svoj význam. Podľa stanoviska podniku Lesy SR dnes na chove na Veľkej lúke pracuje sedem ľudí. Zdá sa to byť nepodstatné číslo, no v revúckom regióne, kde je každé pracovné miesto veľkou vzácnosťou, to môže byť veľkou sociálnou ranou pre niekoľko rodín. Lesy SR však uvádzajú, že v prípade ukončenia chovu v národnom parku poskytnú týmto zamestnancov iné pracovné pozície.

No a hoci minister životného prostredia Ján Budaj vo štvrtok apeloval na dodržiavanie dohôd pri presune majetku, z vyjadrení správy NP aj podniku Lesy SR vyplýva, že k podpisu žiadnej dohody doteraz nedošlo.

Súčasť ekosystému

S chovom norika na Muránskej planine sa začalo v roku 1950 a odvtedy tu dochovali takmer 4000 jedincov. Špecifické podmienky chovu – napríklad dlhé trasy k pastve či vystavenie poveternostným podmienkam počas celého roka už od mladosti –, ale aj šľachtenie z neho robí ideálneho pomocníka človeka pri obhospodarovaní lesa prevažne v (pre techniku) nedostupnom teréne. Viac si o ňom z odborného hľadiska môžete prečítať napríklad tu.

Práve voľný chov a pastva norika muránskeho v prostredí, aké poskytuje národný park, sú dôležité na udržiavanie jeho vyšľachtených vlastností.Zdieľať

Práve voľný chov a pastva v prostredí, aké poskytuje národný park, sú dôležité na udržiavanie jeho vyšľachtených vlastností.

Stal sa však aj súčasťou ekosystému dnes chránenej oblasti Národného parku Muránska planina.

Ako uvádzajú aj samotní ochranári, kone sú nevyhnutné na zabezpečenie starostlivosti o lúky v Národnom parku Muránska planina a vďaka ich pastve sa tu udržiavajú hodnotné nelesné biotopy. Sú významné na zachovanie biologickej rozmanitosti lúk, ktoré by sa bez pasenia a kosenia zmenili na les.

Nech sa dohodnú tí, čo tomu rozumejú

Ťažko v tomto prípade rozsúdiť, kto má pravdu. Každá strana má svojich fanúšikov a obe sprevádzajú aj hanlivé prívlastky. Lesníkov poniektorí považujú za drancovačov prírody, ochranárov zas za zakazovačov a obmedzovačov vlastníctva a akejkoľvek ľudskej činnosti v prírode.

A hoci poznáme také i onaké prípady na oboch stranách, väčšinou platí, že zodpovedný lesník sa o prírodu skutočne stará a chráni nielen les, od ktorého si sľubuje ekonomický výnos, ale aj prostredie v ňom. Na druhej strane mnohí ochranári sú ľudia prístupní dohode a vnímajú, že príroda je prostredie, do ktorého človek v rozumnej miere patrí. Ochrana prírody v teréne je totiž čosi iné ako z bratislavskej kaviarne.

Bez práce v lese by totiž neexistoval ani ten kôň, o ktorého v tomto prípade ide. Bol totiž vyšľachtený na prácu v lese, s drevom.

K ukončeniu sporu by pomohlo, aby obe strany našli vzájomnú dohodu a nenechali si do toho zasahovať od bratislavských úradníkov a aktivistov. V záujme miestnych ľudí aj prírody.