Spoločnosť 01. február 2023

Pre dropa až na súd Ako sa farár z Rusoviec do sporu s ochranármi dostal

Erik Potocký
Erik Potocký

Júliusa Mariána Prachára, farára v Rusovciach, čaká pre spory v chránenom území súd a s niekoľkými ďalšími farníkmi aj správne konanie na bratislavskom okresnom úrade.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Erik Potocký

Ako sa farár z Rusoviec do sporu s ochranármi dostal
Rusovský farár Marián Prachár. Foto: Postoj/Marka Zacková

Júliusa Mariána Prachára, farára v Rusovciach, čaká pre spory v chránenom území súd a s niekoľkými ďalšími farníkmi aj správne konanie na bratislavskom okresnom úrade.

Keď sa farár v Rusovciach Július Marián Prachár pred niekoľkými rokmi rozhodol postaviť na farskom pozemku novú škôlku, ani netušil, do akých problémov sa neskôr dostane.

Na hraniciach s Rakúskom objavil na farských pozemkoch miesto bývalého kostola a kaštieľa, ktoré komunistický režim zbúral. Kňaz Prachár tu inicioval vznik pamätného miesta, na ktorom si okrem iného chce spolu s farníkmi pripomínať obete bývalého režimu. Jeden deň v roku. V tomto úsilí však naráža na absurdné prekážky. 

Poďme však v jeho príbehu po poriadku.

Pri stavbe spomínanej škôlky sa totiž rozhodol časť zeminy z výkopových prác previezť na iné, vzdialenejšie miesto, a to kúsok od Rusoviec pri hranici s Rakúskom. Kľúčové pritom je, že stále išlo o pozemok patriaci farnosti.

Nachádzala sa na ňom jama ako pozostatok z ťažby štrku, ktorý tam štát realizoval za bývalého režimu. Po vyťažení začal vtedy štát jamu zavážať zeminou, ale aj rôznym stavebným odpadom. K úplnému zasypaniu pritom nedošlo, zavážanie sa skončilo na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia. 

Popritom rusovský farár zistil, že na mieste jamy stál kedysi Kostol sv. Vavrinca a malý kaštieľ zvaný Laura majer. Oba tieto objekty bývalý režim v 50. rokoch zbúral, obával sa totiž, že sa stanú vhodným úkrytom pre ľudí, ktorí sa snažili prekročiť hranice na Západ. Kostol aj Laura majer boli totiž len pár desiatok metrov od rakúskeho územia.

Július Marián Prachár sa rozhodol, že v tejto lokalite Laura majer vybuduje pamätné miesto ako pripomienku zločinov a neprávostí bývalého režimu. Na mieste, kde pravdepodobne pôvodne stál Kostol sv. Vavrinca, spolu s farníkmi postavili nízky, asi 15-centimetrový múrik, ktorý naznačoval pôdorys kostola. Na mieste nainštalovali informačné tabule o Kostole sv. Vavrinca aj o histórii Laura majera.

Chránené vtáčie územie Sysľovské polia. Červený kruh označuje lokalitu Laura majer, kde sa nachádzal aj zbúraný Kostol sv. Vavrinca. Zdroj: turistickemapy.sk, úprava: Postoj

Drop, ohrozený vtáčí druh. Ilustračné foto: TASR/Ladislav Vallach

V snahe vytvoriť tradíciu zorganizoval spoločne s farníkmi spomienkovú akciu, akúsi vychádzku na spomínané miesto. Udalosť pripravil na 10. augusta, teda na sviatok sv. Vavrinca, ktorému bol komunistami zbúraný kostol zasvätený.

Tým sa začali ostré spory s ochranármi. Uvedené pamätné miesto totiž leží v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia, ktoré je hniezdiskom ohrozeného dropa fúzatého, sokola kobcovitého a ďalších druhov.

Keďže farár Prachár akciu vopred propagoval, ochranári aj Slovenská inšpekcia životného prostredia ľudí varovali, aby sa na akcii nezúčastnili, a hrozili im pritom mastnými pokutami.Zdieľať

Udalosť z leta 2021 bola vtedy široko medializovaná. Keďže farár Prachár akciu vopred propagoval, ochranári aj Slovenská inšpekcia životného prostredia ľudí varovali, aby sa na akcii nezúčastnili, a hrozili im pritom mastnými pokutami. Hoci podľa zákona je vstup pre verejnosť do tohto chráneného územia možný po vyznačených turistických a cyklistických trasách, žiadny takýto oficiálny návštevný režim v tomto prípade neexistuje. Na dané územie je teda de facto oficiálne celoročný zákaz vstupu.

A hoci z Rusoviec vedie k hranici chránenej oblasti asfaltová cesta (ktorá pokračuje aj v chránenom pásme), účastníci spomienkovej akcie museli nakoniec až z Rusoviec kráčať v horúčave približne dva kilometre pešo. Policajné hliadky im totiž pri východe z obce neumožnili použiť motorové vozidlá.

Ako správca farnosti je Prachár zároveň konateľom a správcom jej majetku. Na chránené územie tak môže vstupovať bez výraznejších obmedzení, ak smeruje na „svoj“ majetok, v tomto prípade lokalitu Laura majer. Keďže však Prachár vtedy nestihol včas vybaviť výnimku na vstup pre verejnosť, verejná spomienková slávnosť sa v roku 2021 napokon odohrala pri vstupe do chráneného územia.

Spor o slobodu vierovyznania

Okrem sporov o vstup na chránené územie sa do konfliktu s ochranou prírody dostalo aj právo na slobodu vierovyznania. Kritici postupu rusovského farára odrazu objavili citáty pápeža Františka o potrebe chrániť Božie stvorenie, teda aj prírodu. Proti ústavnému právu na slobodu vyznania sa vytiahol iný článok ústavy, ktorý hovorí o práve na priaznivé životné prostredie.

Farár Prachár však argumentoval, že tieto dva princípy sa vzájomne nevylučujú a môžu koexistovať. Ak sa však pozorne pozrieme na použitý článok 44 slovenskej ústavy, hovorí sa v ňom nielen o ochrane životného prostredia, ale aj kultúrneho dedičstva. A pripomienka zločinov a neprávostí totalitného režimu rozhodne medzi kultúrne dedičstvo patrí.

No a mimoriadne nenávistná debata sa vtedy rozprúdila pod facebookovým statusom progresívneho europoslanca Martina Hojsíka. Tá nesmerovala len na samotného Prachára, ale, ako to už býva, aj voči celej cirkvi. A zneli nielen staré hoaxy o tom, že cirkev neplatí dane, ale aj výzvy na trestné stíhanie.

V tejto internetovej diskusii sa objavili aj zmienky o tom, že keď sa chránené územie vyhlasovalo, nikto s vlastníkmi pozemkov o tejto veci nekomunikoval. Ešte závažnejšie vyznie táto možnosť v kontexte toho, že je prichystaný zámer zriadiť nielen na tomto území národný park s názvom Podunajsko. Ide pritom nielen o miesto s poslednými pozostatkami lužných lesov na našom území, ale aj o intenzívne poľnohospodársky využívanú oblasť. To len zakladá riziko ďalších sporov.

Tabuľa označujúca začiatok Chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia. Foto: Postoj/Erik Potocký

Pozostatok čiastočne zasypanej jamy po ťažbe štrku v lokalite Laura majer. Foto: Postoj/Erik Potocký

Informačná tabuľa so stručnou históriou zbúraného Kostola sv. Vavrinca. Foto: Postoj/Erik Potocký

Informačná tabuľa pamätného miesta Laura majer. Foto: Postoj/Erik Potocký

Pôdorys zbúraného Kostola sv. Vavrinca postavený farníkmi z Rusoviec. Foto: Postoj/Erik Potocký

Jama

Po tejto udalosti z augusta 2021 sa podľa slov Júliusa Mariána Prachára začali orgány zaoberať aj zeminou, ktorú v roku 2019 do bývalej ťažobnej jamy – nachádzajúcej sa na farskom pozemku – nechal vyviezť pri stavbe škôlky.

Nielen v tejto veci, ale aj s ohľadom na celý kontext sporu sme oslovili príslušné inštitúcie – ministerstvo životného prostredia (MŽP), Štátnu ochranu prírody (ŠOP) aj Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP).

Tie nám potvrdili, že v prípade navážania zeminy bola vec postúpená policajnému vyšetrovateľovi. A ako nás informoval Július Marián Prachár, 7. februára ho v tejto veci čaká hlavné pojednávanie na okresnom súde v Petržalke za porušenie zákona o odpadoch.

„V októbri 2019 nechala Rímskokatolícka farnosť Rusovce sprostredkovateľskou spoločnosťou vyviezť bez príslušných povolení na Chránené vtáčie územie Sysľovské polia výkopovú zeminu s kamením a so starými tehlami. Za zasypávanie mokrade sme udelili spoločnosti SOAR sk, a. s., pokutu 1 700 €. V tejto súvislosti sme preverovali aj dodržiavanie legislatívy odpadového hospodárstva a svoje zistenia sme odstúpili polícii,“ uvádza pre Postoj SIŽP.

Prachár však s obvinením nesúhlasí. Hoci pripúšťa, že pri prevoze zeminy z jedného pozemku vo vlastníctve farnosti na iný obišiel povinnosť zaviezť túto zeminu najprv na skládku, hovorí, že nie je jasné, komu týmto konaním spôsobil škodu, keďže zeminu nevyviezol na pozemok niekoho iného. Vyčíslená škoda má byť 17-tisíc eur.

„Prvý svedok bol zo Štátnej ochrany prírody a ten, kto zastupoval poškodenú stranu, bol takisto z ŠOP,“ opisuje rusovský farár pre Postoj priebeh vyšetrovania.

Ako uvádza ŠOP, „pri prípadnom nezákonnom konaní môže vzniknúť škoda nielen pre vlastníka pozemku, ale vlastník pozemku môže spôsobiť škodu aj spoločnosti. Pri skládkovaní kontaminovaného odpadu môže napríklad vzniknúť škoda na vodných zdrojoch dôležitých pre spoločnosť. Aj v dôsledku zasypávania mokradí odpadom v minulosti máme kontaminované vody na Žitnom ostrove. Poškodenie ekosystémových služieb prírody je pre spoločnosť škodou, ktorú je možné niekedy vyčísliť vo finančnej hodnote. Škoda na ochrane ohrozených druhov či biotopov pre spoločnosť sa dá vyčísliť aj na základe spoločenských hodnôt chránených druhov vo vyhláške 170/2021 Z. z. V prípade zasypanej mokrade ide o jeden z mála vodných zdrojov v prevažne stepnom území Sysľovské polia s rozlohou viac ako 1 700 ha. Predmetné zasypanie má negatívny vplyv na tu žijúce ohrozené, ale aj bežné druhy živočíchov či poľovnej zveri“.

Zasypané územie však nebolo prirodzeným ekosystémom, pôvodnou mokraďou. Ako je spomenuté vyššie, jama vznikla ťažbou štrku na mieste zbúraného kostola a kaštieľa. Marián Prachár vysvetľuje, že sa snažil s ochranármi dohodnúť aj na tom, žeby sa mokraď „vybudovala“ na zasypanom zarovnanom teréne, s tým však podľa neho ochranári nesúhlasili.

„Toto stíhanie sa týka len mňa. Tomu rozumiem, lebo vždy, keď chceli nejakú iniciatívu zlikvidovať, tak sa zamerali na hlavného organizátora tej iniciatívy. Takže dobre na to išli, keď si povedali, že toho farára, ktorý tu vyrušuje alebo poburuje, zlikvidujeme a budeme mať pokoj. Títo ochranári majú, povedal by som, filozofiu tých 50. rokov, resp. totalít. Som trochu smutný po tridsiatich rokoch demokracie a slobody, že tak hlboko klesli a používajú takéto mechanizmy na vyriešenie svojich problémov,“ dodáva.

Leto 2022 prinieslo ďalšie spory

Po druhej spomienkovej slávnosti vlani v lete obvinili ďalších jedenástich ľudí z toho, že na dané územie vstúpili bez povolenia. Spolu s Mariánom Prachárom ich v polovici februára čaká správne konanie na Okresnom úrade v Bratislave.

„Obvinili ľudí, ktorým tu v 50. rokoch zobrali majetok. Vyhnali ich odtiaľto, museli utekať s jednou taškou. A ich obvinia, že vstúpili na územie, kde mali majetky. Je to necharakterné, lebo zraňujú ľudí.“Zdieľať

„Je to smutné aj preto, lebo obvinili ľudí, ktorým tu v 50. rokoch zobrali majetok. Vyhnali ich odtiaľto, museli utekať s jednou taškou. A ich obvinia, že vstúpili na územie, kde mali majetky, kde boli doma, kam 40 rokov nesmeli vstúpiť, lebo to bolo hraničné pásmo. Znova sa dostali do podobnej situácie.

Je to neempatické, necharakterné, lebo zraňujú ľudí. Niektorým to dokonca poslali tri dni pred Vianocami. Mnohým pokazili aj rodinné a sociálne vzťahy. My sa tu zaoberáme krivdami minulosti a odrazu sa tu niekto dopúšťa nových krívd,“ hovorí rusovský farár.

Ešte väčšou absurditou je, že pokutu za nelegálny vstup si nevyslúžili len rusovskí farníci, ale, ako nás informovala SIŽP, aj členovia štábu spravodajskej televízie TA3, ktorí v lokalite minulý rok pripravovali reportáž práve o problematike nelegálnych vstupov do chráneného územia. Pritom v reportážnom žánri je prítomnosť reportéra priamo na mieste doslova nevyhnutná. A tak namiesto toho, aby orgány ocenili to, že sa o problematike nelegálnych vstupov mediálne informuje a edukuje verejnosť, „ocenili“ novinárov pokutou.

SIŽP potvrdila, že v roku 2022 udelila viacero pokút a vedie sa aj správne konanie. „V jednom prípade išlo o fyzickú osobu, ktorá opätovne na pokyn p. Prachára na chránené územie doviezla stavebný materiál a odpad,“ píšu inšpektori.

Správne konanie sa vedie aj pre nedodržanie termínov pre vjazdy kočom na chránené územie. Farnosť Rusovce totiž vlastní koč, ktorý voľakedy využíval Andrej Hlinka. Ten chcela využiť aj na tzv. mäkký turizmus, ktorý sa toľko skloňuje napríklad v prípade národných parkov.

Marián Prachár hovorí, že už má aj dohodu s rakúskou obcou Deutsch Jahrndorf, kde by sa koč otáčal. No na pár desiatkach metrov cesty, ktorá sa nachádza medzi Laura majerom a hranicou, štátne orgány vydali úplný zákaz vstupu.

Pohľad od Laura majera k hranici s Rakúskom. Štátna hranica sa začína na konci stromoradia v ľavej časti fotografie. Na časť cesty popri stromoradí je úplný zákaz vstupu aj vjazdu. Foto: Postoj/Erik Potocký

Kedy budú oficiálne chodníky?

Po medializácii sporu v lete 2021 minister životného prostredia Ján Budaj vyhlásil, že navrhne, aby sa čo najskôr vytýčili niektoré trasy v lokalite Sysľovských polí pre pohyb verejnosti a určil sa návštevný poriadok, ktorý bude v súlade s ochranou vzácnych druhov.

Keďže aj rok a pol po tomto prísľube je na Sysľovské polia stále celoročný zákaz vstupu, ministerstva sme sa opýtali, v akom štádiu je realizácia tohto prísľubu Jána Budaja.

„Už v lete roku 2023 by mohla byť na výnimku vytýčená prístupová trasa na Laura majer z Rusoviec od Gaštanovej aleje s pokračovaním do rakúskej obce Deutsch Jahrndorf, ktorá bude otvorená v období najmenej citlivom pre ohrozené druhy v chránenom území. V tomto budú príslušné úrady nápomocné farnosti, aby sa neopakovala situácia z roku 2021 a 2022, teda veríme, že výnimka bude udelená včas,“ uvádza v stanovisku MŽP.

Podľa Štátnej ochrany prírody je problémom práve vysoká ilegálna návštevnosť územia, ktorá zvyšuje vyrušovanie hniezdiacich vtákov.

„Ak by sa podarilo znížiť túto ilegálnu návštevnosť, bolo by možné uvažovať o povolení vstupu na starostlivo vybrané trasy na Laura majer aspoň v období menej citlivom na vyrušovanie, čo sú letné mesiace, keď dropy a sokoly nehniezdia a keď sa tu ešte dropy nezhromažďujú na hniezdenie,“ píše ŠOP a dodáva, že o výbere takejto trasy a čase sa teraz vedú intenzívne rokovania.

Vzájomné rozhovory o možnej turistickej trase a návštevnom poriadku potvrdzuje aj správca rusovskej farnosti.

„Nepredpokladali sme, že niekto s návštevami nebude súhlasiť, lebo sme vedeli, že v lete tam žiadne dropy nie sú,“ hovorí Prachár. Vstup v letných mesiacoch im napokon ochranári aj sami navrhli. Zdieľať

„Nepredpokladali sme, že niekto s návštevami nebude súhlasiť, lebo sme vedeli, že v lete tam žiadne dropy nie sú. Potvrdili nám to aj teraz, keď sa dohadujeme na programe, kedy tam budeme môcť chodiť. Dali nám návrh, že celý rok nie, jedine júl, august a september. Teda že verejnosť tam môže chodiť po tých existujúcich cestách, či už peši, alebo na bicykli. Aj sme sa začudovali, že nám ponúkajú tieto mesiace, pritom nás už dvakrát pochytali práve v auguste, keď sme tam boli,“ opisuje Prachár.

Vo vytyčovaní chodníka však vidí komplikáciu. Hovorí, že namiesto existujúcich ciest sa uvažuje o úplne novej trase popri diaľnici. „Pozemky sa nachádzajú kolmo na diaľnicu a je množstvo vlastníkov, s ktorými to bude treba majetkovo vyrovnať. Pritom stačí označiť existujúce cesty. Netreba nič vyrovnávať, nič stavať, len úradne rozhodnúť, že tieto existujúce cesty môžu slúžiť na prístup verejnosti na chránené územie,“ navrhuje.

S označením existujúcich ciest súhlasia podľa Prachára aj starostovia dotknutých mestských častí, teda Jaroviec, Rusoviec a Čunova.

Štátna ochrana prírody však hovorí, že táto alternatíva je predmetom rokovania. Problémom je sprístupnenie územia pre obyvateľov Jaroviec. „Momentálne sa rozbehli práce na projektovej príprave cyklotrasy mimo chráneného územia až na trojhraničie a tiež na vybudovanie oddychových plôch s infraštruktúrou a so zeleňou mimo chráneného územia, ktorá umožní na príjemnom mieste oddych rodín,“ uvádza ŠOP.

Traktory nerušia, ľudia áno

Ako môžeme vidieť na fotografiách, v oblasti, kde je celoročný zákaz vstupu, sa intenzívne hospodári na miestnych poliach. Ťažké a hlučné poľnohospodárske stroje na ne vchádzajú bez obmedzení.

Pritom v roku 2007 vydala Slovenská inšpekcia životného prostredia právoplatné rozhodnutie o udelení pokuty pol milióna korún rusovskému poľnohospodárskemu družstvu za rozoranie pôdy na rozlohe približne 70 hektárov, „pretože by mohlo ohroziť, poškodiť alebo zničiť biotop dropa a viesť k ohrozeniu jeho existencie“.

Vstup do Chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia dokazujúci poľnohospodársku činnosti v chránenej oblasti. Foto: Postoj/Erik Potocký

Rozoranie pôdy sa udialo v roku 2005, v čase, keď bolo zriadenie Chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia ešte len zámerom. To oficiálne vzniklo až v roku 2006 rozhodnutím vlády.

Je paradoxné, že ak poľnohospodárska činnosť ešte pred schválením chránenej oblasti viedla k pokute, dnes v stave prísnej ochrany a zákazu vstupu zrejme prežitiu dropa neprekáža.

Je paradoxné, že ak poľnohospodárska činnosť ešte pred schválením chránenej oblasti viedla k pokute, dnes v stave prísnej ochrany a zákazu vstupu zrejme prežitiu dropa neprekáža.Zdieľať

Navyše poľnohospodárska technika dnes na toto územie nevstupuje len v jeden deň roka, ako to účasťou na spomienkovej slávnosti chceli spraviť rusovskí farníci.

Ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody svorne vysvetľujú, že je tento paradox len zdanlivý.

Argumentujú viacerými výskumami, ktoré sa zameriavali na vyrušovanie dropa a vplyvu tohto vyrušenia na jeho populáciu.

„Dropy sa lepšie prispôsobia vyrušovaniu traktormi ako pohybu peších návštevníkov či cyklistov. Pri vyrušení poľnohospodárskymi strojmi často dropy ani neodletia, len odídu peši, keďže pohyb techniky si nespoja s ľuďmi, ktorí sedia uzavretí v kabínach strojov. Naopak, pohyb peších či cyklistov, keď je fyzická prítomnosť človeka pre dropy evidentná, často vedie k odletu dropov, pričom odletová vzdialenosť je rôzna v závislosti od pohlavia a ročného obdobia,“ uvádza pre Postoj ministerstvo životného prostredia.

„Máme odpozorované, že dropy sú v oveľa vyššej miere ochotné tolerovať prítomnosť poľnohospodárskych mechanizmov ako človeka. Napríklad hluk auta toleruje drop na vzdialenosť cca 50 – 100 m, len čo však z auta vystúpi človek, vzdialenosť tolerancie sa zvyšuje na 300 – 500 m. Človeka jednoducho vyhodnocujú ako oveľa väčšie riziko nebezpečenstva,“ vysvetľuje zoológ Správy CHKO Dunajské Luhy Ján Káľavský.

Tento jav sa netýka len dropa, ale vtáctva vo všeobecnosti, spresňuje Štátna ochrana prírody, ktorá to dokladá tým, že aj najlepšie fotografie z prírodného prostredia sa často robia zo zaparkovaných áut. Človek sa tak môže k pozorovanému vtáctvu priblížiť omnoho viac ako v prípade, že by sa krajinou pohyboval peši.

Peniaze

Keď sa environmentálne otázky dostali do centra politickej pozornosti, nevyhnutne s tým začali prúdiť aj väčšie objemy peňazí.

Napríklad hlavné mesto Bratislava podpísalo v decembri 2021 zmluvu s organizáciou Ochrana dravcov na Slovensku. Z grantu EÚ LIFE STEPPE ON BORDER zameraného na ochranu dropa a sokola má mesto cez spomenutú organizáciu získať viac ako 360-tisíc eur v niekoľkých tranžiach. Príspevok z mestského rozpočtu má byť 122-tisíc eur. Projekt odštartoval vo februári minulého roka a je naplánovaný do konca apríla 2027.

Postoj oslovil kontaktné osoby uvedené v predmetnej zmluve s otázkou o plánovanom účele a využití týchto finančných prostriedkov. Od hlavného mesta sme však odpoveď do uzávierky nedostali.

Bratislavský primátor Matúš Vallo sa však na sociálnej sieti pochválil zriadením pozorovacieho miesta na trojhrane – teda spoločnom hraničnom bode Slovenska, Rakúska a Maďarska. Tam sa dá dostať po cyklotrase z Čunova po hranici chráneného pásma a Maďarska.

Organizácia Ochrana dravcov na Slovensku nám spoluprácu s Bratislavou potvrdila a odkázala nás na bližšie informácie na webovej stránke.

Podobne zaujímavé sumy sa nachádzajú aj v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu Programu starostlivosti o Chránené vtáčie územie Sysľovské polia.

Vplyv na rozpočet, ktorý sa týka ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva, sa v rokoch 2021 až 2023 pohybuje okolo 250-tisíc eur.

„V ďalších rokoch realizácie Programu starostlivosti o CHVÚ Sysľovské polia sú prostriedky plánované vo výške 226 500 eur v roku 2024 a vo zvyšnom období platnosti Programu starostlivosti o CHVÚ v sume 217 500 eur ročne v nepárnych rokoch, resp. 218 500 eur v párnych rokoch,“ píše sa v analýze.

Peniaze nemajú smerovať len na projekty, ktoré bude riadiť ŠOP. Prijímateľmi sú a budú aj jednotlivci a neziskové právnické osoby.

Na konkrétne využitie tých peňazí sme sa pýtali ministerstva životného prostredia.

Envirorezort uvádza, že časť vyčlenených peňazí sa týka vyššie spomenutého pripravovaného projektu návštevného režimu a vyznačenia trás.

„Iné projekty založené na schválenom Programe starostlivosti o CHVÚ Sysľovské polia zatiaľ neboli realizované. Do podania projektov sa môžu zapojiť aj iné subjekty aktívne v území, nielen ŠOP SR, napríklad vlastníci, teda aj farnosť Rusovce. Všetky projekty, ktoré pomôžu ochrane cieľových druhov alebo priblíženiu hodnôt územia verejnosti, sú vítané a Štátna ochrana prírody rada poradí pri ich predkladaní,“ vysvetľuje MŽP.

Budaj a hriechy minulosti

„Ak najvyšší politickí predstavitelia hovoria, že miesta, ktoré nám pripomínajú zločiny a neprávosti minulosti, treba zachovať a sprístupniť verejnosti a najmä mladej generácii, aby sme ju varovali pred nebezpečenstvom totality, tak aj toto miesto si takýto prístup zaslúži. A my v tom nevidíme žiaden rozpor s ochranou prírody a ochranou dropa fúzatého. Skôr ako spory by sme mali riešiť to, ako sa spoločne starať aj o kultúrne dedičstvo, aj o prírodu,“ hovorí Július Marián Prachár na margo sporu medzi ochranou prírody a pripomínaním si smutnej minulosti.

Minister Ján Budaj je známy nielen tým, že sa pred rokom 1989 angažoval v občianskych aktivitách na ochranu prírody. Po Novembri hádam nevynechal príležitosť, aby zdôraznil svoj záujem na pripomínaní zločinov a neprávostí totalitného režimu.

Jemu osobne sme preto smerovali otázku, ako sa stavia k tomuto konkrétnemu prípadu.

Podľa stanoviska, ktoré nám poslalo tlačové oddelenie ministerstva, Jánovi Budajovi „veľmi záleží na tom, aby sa našlo riešenie a našiel sa citlivý spôsob sprístupnenia pamätného miesta na Laura majeri, ktoré pripomína neprávosti bývalého režimu, tu konkrétne zbúranie kostolíka. Rovnako ministrovi životného prostredia záleží na tom, aby riešenie neprehĺbilo ďalšie zločiny páchané komunistickým režimom, ktorými bola napríklad devastácia prírody“.

Nájde sa zmier?

Rokovania medzi jednotlivými spornými stranami momentálne vedie štátny tajomník Juraj Smatana. Ak sa jemu nepodarí nájsť riešenie, do hľadania sa chce podľa ministerstva osobne vložiť sám Ján Budaj.

S ministrom by sa rád stretol aj správca rusovskej farnosti.

„Myslím si, že tým, že chceme v chránenom území vytvoriť nejaké miesto pamäti a zmierenia, zákon o ochrane prírody nerušíme,“ hovorí Prachár.Zdieľať

„Mohli by sme sa stretnúť s ministrom a dohodnúť sa, že si tu naozaj neprekážame. Máme zákon na ochranu vlastníctva, máme zákon o náprave krívd minulosti aj zákon o ochrane prírody. A myslím si, že tým, že chceme v chránenom území vytvoriť nejaké miesto pamäti a zmierenia, zákon o ochrane prírody nerušíme,“ hovorí Prachár. Na súde aj v správnom konaní bude žiadať zrušenie obvinení a anuláciu pokút.

Snahu o kompromis deklarujú aj ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody.

Ministerstvo deklaruje snahu vypracovať memorandum, ktoré by svojím podpisom rešpektovali ochranári aj rusovská farnosť. Výsledkom má byť dodržiavanie ochrany prírody, ale aj otvorenie možnosti voľnejšie navštevovať pamätné miesto.

„Dalo by signál všetkým, že sa ochrana prírody rešpektuje a bude rešpektovať, a rovnako by vyslalo signál, že všetci chápeme špecifickosť lokality Laura majera. Takýmto spôsobom by sme zabezpečili, že súčasné konfliktné prípady sa už nezopakujú.

V prípade konania týkajúceho sa zasypávania mokrade ministerstvo nemôže zasahovať do práce vyšetrovateľov a súdu, ak však farnosť a vyšetrovateľ nájdu spôsob riešenia prípadu zmierom a farnosť sa zaviaže obnoviť mokraď, ministerstvo takýto zmier určite podporí, keďže bude príkladom aj pre iných na Slovensku, že zákonnú ochranu mokradí a prírody je potrebné dodržiavať,“ dopĺňa rezort.

Na vzájomný rešpekt apeluje aj Štátna ochrana prírody.

„Veľmi by veci pomohlo, keby sa celý spor nestaval do roviny farnosť verzus ochrana prírody, ale do roviny, v ktorej sa obidve strany boria s krivdami komunizmu. Výsledkom devastácie prírody na Žitnom ostrove a v okolí za komunizmu je, že drop ostal len na pohraničí pri Bratislave. Celý spor sa tak môže riešiť nielen dohodou, ale aj spoločným prezentovaním krívd a dôsledkov komunizmu,“ vyzýva ŠOP.

Kompromis a zmier však nevzniknú, ak by zo svojich pozícií mala ustúpiť len farnosť v Rusovciach. Ústupky musia spraviť aj ochranári.

Či sa k nejakej forme zmieru obe strany priblížia, sa ukáže už budúci týždeň na súdnom pojednávaní s Júliusom Mariánom Prachárom, farárom v Rusovciach.

 

Úvodná fotografia: rusovský farár Marián Prachár. Foto: Postoj/Marka Zacková

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0