Britskí labouristi vytláčajú Corbyna a jeho radikálov Je Keir Starmer nový Tony Blair?

Veľká Británia zažíva v posledných mesiacoch divoké politické obdobie. Ešte minulý rok bol premiérom Boris Johnson, v septembri sa premiérkou stala Liz Trussová, ktorá však skončila už po 49 dňoch, a po nej nastúpil Rishi Sunak.

Británia zároveň kráča od jednej krízy k druhej. Rovnako ako zvyšok sveta čelila pandémii covidu-19, následne sa prevalili nelegálne párty vládnych predstaviteľov počas tvrdých lockdownov, výrazne začala stúpať cena bývania a energií a v posledných týždňoch čelí krajina masívnym štrajkom, ktoré ju paralyzujú.

Zatiaľ čo sa premiér Rishi Sunak a konzervatívci snažia týmto početným krízam čeliť, líder hlavnej opozičnej Labouristickej strany Keir Starmer pokojne čaká, kým sa po nasledujúcich voľbách dostane na čelo krajiny. Tento nevýrazný líder ani nepotrebuje veľmi zaujať svojimi návrhmi, keďže prešľapy konzervatívcov úplne stačia na to, aby v prieskumoch viedol.

A naozaj, podľa posledných prieskumov má Labouristická strana náskok pred konzervatívcami o neuveriteľných 22 percent – 48 ku 26. Pokiaľ by takýto výsledok získali aj v parlamentných voľbách v roku 2025, znamenalo by to zdrvujúcu výhru labouristov s takým náskokom, aký možno v Británii ešte ani nebol.

Starmerova stratégia

Labouristi sú v opozícii už od roku 2010, čo bude pri najbližších parlamentných voľbách neuveriteľných 15 rokov. Členská základňa, ale aj lídri strany už teda nedočkavo očakávajú nasledujúce parlamentné voľby a svoj návrat na čelo krajiny. A tento návrat má zabezpečiť práve Keir Starmer. Aká je jeho stratégia?

Sir Keir Starmer, ako je oslovovaný vďaka svojmu rytierskemu titulu, je nepravdepodobným lídrom socialistickej strany. Už samotný rytiersky titul znamená pre mnohých z radikálne ľavicovej časti členskej základne symbol nenávidenej hierarchie a monarchie. Starmer má vyštudované prestížne univerzity v Leeds a Oxforde a dlhé roky pôsobil ako ľudskoprávny advokát a neskôr prokurátor. Do parlamentu sa dostal iba v roku 2015 a už v roku 2020 sa stal predsedom Labouristickej strany.

Na kreslo lídra labouristov nastúpil po tvrdom socialistovi Jeremym Corbynovi, s ktorým strana utŕžila vo voľbách v roku 2019 ťažkú porážku. Starmer v zápase o pozíciu predsedu zastával celkovo výrazne ľavicové pozície a prekvapivo podporil mnoho Corbynových predchádzajúcich návrhov. Patrilo k nim napríklad znárodnenie železníc, pošty, vody a energií alebo koniec využívania súkromných kontraktorov v zdravotníckom systéme.

Tieto návrhy, ktoré posúvali stranu až príliš doľava, však boli dôvodom, prečo vo voľbách tak výrazne prehrala. Prečo si ich teda Starmer osvojil, keď sám predtým vystupoval skôr ako umiernený?

Starmer vrátil celú politiku labouristov späť do stredu a zrušil všetky radikálne ľavicové sľuby, ktoré dal. Správne si uvedomil, že krajne ľavicová agenda síce môže byť v strane populárna, ale určite nevyhrá voľby.Zdieľať

S príchodom Corbyna v roku 2015 mnoho umiernených ľavičiarov odišlo a, naopak, do strany vstúpili tisícky tvrdých ľavičiarov, ktorí v tom čase ovládali stranícky aparát. Zdalo sa, že aj členská základňa si želala plnenie ich radikálnych cieľov. Koniec koncov, voľby sú u labouristov stále veľmi nepredvídateľnou udalosťou, keďže strana má státisíce členov.

Po voľbách o kreslo predsedu však Starmer vrátil celú politiku labouristov späť do stredu a zrušil všetky radikálne ľavicové sľuby, ktoré dal. Správne si uvedomil, že krajne ľavicová agenda síce môže byť v strane populárna, ale určite nevyhrá voľby.

Tieto sľuby a ich následné zrušenie na druhej strane síce zabezpečili Starmerovi líderskú pozíciu, naplno však odhalili, že je politickým chameleónom. Svoj sľub o znárodnení zrušil už o dva roky nato, v roku 2022. Rovnako to bolo aj s jeho pozíciou voči brexitu. Najprv bojoval za zotrvanie Británie v EÚ, následne za opakovanie referenda a teraz zastáva postoj, že Británia by sa už do EÚ vrátiť nemala.

Medzitým sa medzi ním a Corbynovým ľavicovým krídlom rozpútala vnútrostranícka vojna, ktorou chce Starmer vrátiť stranu natrvalo do stredu podľa vzoru Tonyho Blaira.

Vypudenie radikálnej ľavice zo strany

Jeremy Corbyn síce stál na čele labouristov pri drvivej prehre v roku 2019, v týchto voľbách však obhájil svoj post poslanca za obvod Islington North a pokračuje tak v parlamente. Corbyn tento obvod zastupuje už od roku 1983, čo znamená, že poslancom je neuveriteľných 40 rokov.

Medzi Starmerom a Corbynovým socialistickým krídlom začali vznikať krátko po voľbách nezhody. Starmer sa snažil stranu zmeniť a jedným z jeho hlavných cieľov po nástupe v roku 2020 bolo vykoreniť zo strany antisemitizmus. Vyšetrovanie Komisie pre rovnosť a ľudské práva trvajúce 18 mesiacov totiž v roku 2020 odhalilo, že počas predsedovania Jeremyho Corbyna dochádzalo v strane k diskriminácii Židov a k rozsiahlemu antisemitizmu. Corbyn namiesto ospravedlnenia však povedal, že rozsah problému bol nafúknutý politickými oponentmi a médiami.

Čítajte tiež

Čoho sa britskí Židia boja pred voľbami najviac? Corbynových labouristov

Lukáš Obšitník

Britská ľavica sa považuje za najviac antisemitskú stranu v krajine. Kam sa posunie Spojené kráľovstvo po víťazstve labouristov?

Corbyn bol následne suspendovaný zo strany a nemohol pôsobiť ani v jej poslaneckom klube. Tento stav pretrváva dodnes. Starmer si totiž uvedomuje, že Corbynove socialistické názory a určitá zhovievavosť voči Rusku a nenávisť voči USA by boli v nasledujúcich voľbách iba príťažou.

Minulý týždeň napokon Starmer zašiel ešte ďalej a prišiel so zásadným vyhlásením – Jeremy Corbyn nebude môcť kandidovať za Labouristickú stranu ani v nasledujúcich voľbách a je natrvalo vylúčený z poslaneckého klubu.

Minulý týždeň Starmer prišiel so zásadným vyhlásením – Jeremy Corbyn nebude môcť kandidovať za Labouristickú stranu ani v nasledujúcich voľbách a je natrvalo vylúčený z poslaneckého klubu.Zdieľať

Starmer si uvedomuje, že po nadchádzajúcich voľbách bude potrebovať jednotný poslanecký klub, aby sa vyhol nástrahám, ktoré teraz zažívajú konzervatívci. Pokiaľ chce vládnuť stredovo, potrebuje aj väčšinovo stredový poslanecký klub. Navyše, po zdrvujúcej prehre v roku 2019 majú labouristi v súčasnosti iba 195 poslancov. Pokiaľ by v roku 2025 získali čo i len najtesnejšiu väčšinu s 326 poslancami, stále by to znamenalo nutný príchod okolo 130 nových poslancov. Tých potrebuje mať Starmer čo najviac na svojej strane.

Keďže práve teraz prebiehajú nominácie do jednotlivých poslaneckých obvodov, v každom jednom prebieha boj medzi Starmerovým krídlom a tvrdou ľavicou. Zatiaľ v nich Starmer jednoznačne vyhráva a dokonca viacero súčasných socialistických poslancov ako Sam Tarry už nebude môcť znovu kandidovať.

Ľavici v rámci vnútorného boja hrozí aj istá miera vnútorného rozkladu. Corbyn totiž plánuje kandidovať vo svojom obvode aj bez straníckej podpory, labouristi však v jeho obvode postavia protikandidáta. Pokiaľ sa radikálne ľavicové združenia ako Momentum postavia na jeho stranu, tisíce ich členov môžu byť z Labouristickej strany vylúčené a pozícia Starmera sa ešte posilní.

Keir Starmer na konferencii Škótskej labouristickej strany v Edinburghu 19. februára 2023. Foto: TASR/AP

Čím sa Starmer snaží získať voličov

Okrem vylúčenia radikálnych prvkov sa Starmer snaží poskytnúť voličom aj novú víziu pre krajinu, tá však znovu naplno odhaľuje premenlivosť jeho postojov.

Starmer postavil stranu na vzore politík Tonyho Blaira – posledného labouristu, ktorý bol schopný vyhrať voľby. Hlása stredoľavé myšlienky, ktoré sú však biznisovo orientované, presadzuje fiškálnu zodpovednosť a atlanticizmus. Ide o veľkú zmenu oproti Corbynovi, ktorý sa viackrát vyjadril, že NATO by malo byť zrušené a najlepším systémom je socializmus.

Starmer si zároveň za svojho poradcu vybral Gordona Browna, bývalého premiéra a ministra financií vo vláde Tonyho Blaira. Práve Brown prišiel s novými návrhmi, ktoré majú byť po prípadnom víťazstve realizované. Podľa nich bude Snemovňa lordov úplne zrušená a nahradená demokratickou druhou komorou.

Nový program má byť zabalený pod slogan „Take back control“, čo bolo heslo brexitovej kampane – tej kampane, v ktorej Starmer stál paradoxne na úplne opačnej strane.Zdieľať

Labouristi zároveň chcú podporiť radikálnu decentralizáciu územia – parlamenty Škótska a Walesu majú mať výrazne vyššiu autonómnosť a posilnené majú byť aj právomoci miest a regiónov.

Na celom pláne je však najzaujímavejšie to, že má byť zabalený pod slogan „Take back control“ – ľudia by si mali vziať späť kontrolu nad svojím životom tým, že sa bude o viac veciach rozhodovať lokálne. Toto heslo bolo sloganom brexitovej kampane – tej kampane, v ktorej Starmer stál paradoxne na úplne opačnej strane.

Aj napriek tomu, že Starmer posunul stranu jednoznačne viac do stredu, z pohľadu kultúrno-etických otázok zostáva pevne vľavo. V súčasnosti sa síce snaží mierniť svoju rétoriku v oblasti transgenderovej agendy, aby si získal aj konzervatívnych robotníkov v severnom Anglicku, za čo si vyslúžil aj kritiku od niektorých transorganizácií. Strana ako celok však zotrváva v presadzovaní progresívnych postojov, a to sa v dohľadnom čase nemá šancu zmeniť.