Predškolské vzdelávanie Horeckého neúspešná skúška zrelosti

Skúškou odbornej a politickej zrelosti ktoréhokoľvek ministra školstva býva pre mňa taká trochu marginálna vec: ako sa postaví k starostlivosti o deti v ranom veku a k predškolskému vzdelávaniu. Alebo ako čelí záležitostiam týkajúcim sa materských škôl.

Plán obnovy a odolnosti, vo väzbe na už dlhodobé zaostávanie Slovenska v kvalifikačnej štruktúre pracovníkov predškolského vzdelávania, priniesol cieľ a úlohu, aby sa zvýšila kvalifikačná požiadavka na výkon učiteľstva v materskej škole tak, že bude stáť na dosiahnutí bakalárskeho vzdelania. Presne tak, ako je to v drvivej väčšine európskych a iných vyspelých krajín, kde všetci, ktorí sú na učiteľskej pozícii v predškolskej starostlivosti o deti, majú vysokoškolský diplom.

A tu sa Ján Horecký celkom prekvapujúco vyfarbil. Pred pár dňami natvrdo oznámil, že sa s takýmto opatrením nestotožňuje, že považuje za dobré, že učiteľky materských škôl získavajú kvalifikáciu na úrovni stredných škôl, lebo máme veľmi kvalitné stredné odborné školy pedagogické.

A namiesto požiadavky na zvýšenie kvalifikačného predpokladu im naordinoval inovačné vzdelávanie každých sedem rokov bez ohľadu na to, či predtým absolvovali stredoškolské, bakalárske, magisterské alebo doktorandské štúdium (áno, aj takéto učiteľky v materských školách máme), škandalózne bez toho, aby im za takéto vzdelávania plynul nárok na príplatok za profesijný rozvoj.

No a vyhlásil, že tento svoj postoj ide obhájiť aj pred Európsku komisiu, aby sme sa vyhli záväzku, ktorý sme zakomponovali do plánu obnovy a odolnosti.

Falošné pravidlá hry

Horecký, ako mnohí pred ním, stavil na falošnú kartu a tradične zle rozohranú kartovú partiu. Tá je rozohraná tak, že všetky pedagogické pracovníčky materských škôl sú učiteľky, a hrá sa o to, či budú mať také (stredoškolské) či onaké (vysokoškolské) vzdelanie. Túto hru nerozohral Horecký sám. Pravidlo hry, že vlastne všetci pedagogickí pracovníci materských škôl sú v pozícii učiteľa, je tu už dlhé desaťročia a zvykli sme si naň tak, že si ani iné nevieme predstaviť.

Paradoxne naň doplácajú samotné učiteľky, keď sa enormne často sťažujú, ako strácajú spoločenský rešpekt, rešpekt rodičov, ako sú považované skôr za opatrovateľky či ošetrovateľky detí, keď vykonávajú servis rodičom, ktorí sem svoje deti odložili.

Naše učiteľky by očakávali akúsi morálnu profesionálnu záštitu, ktorá by ich chránila, aby ich ako opatrovateľky nikto nevnímal. Je to zrejme aj jeden z dôvodov, prečo by uvítali paušálne zvýšenie kvalifikačnej požiadavky na vysokoškolské vzdelanie (lebo veď každý iný učiteľ, okrem toho v materskej škole, musí byť dokonca magister). Ale toto nie je dobrý dôvod.

Učiteľky v materských školách na Slovensku totiž tými opatrovateľkami, sanitárkami či babysitterkami naozaj sú. Sú nimi popri tom, že sú aj učiteľkami. Sú to totiž „tety pre všetko“. Okrem zodpovednosti za kvalitné vzdelávanie a prípravu dobrého prostredia pre deti sú to totiž ony, kto na ne dozerá od rána do večera, kto je s nimi, keď spia, kto ich oblieka, umýva, keď treba, kŕmi, stráži pri pobyte na dvore a tak ďalej a tak ďalej. 

A v spleti tejto „univerzálnosti“ sa celkom ľahko stratí dobrý dôvod na vysokoškolské vzdelanie takejto kamuflovanej profesie, ako tomu uveril aj Horecký a verí tomu zrejme celý úradnícky ansámbel okolo neho, ktorý ho v tom nepochybne zase podporil, ak priam nenahovoril.

Miesto v materskej škole Štát chce do škôlok dostať všetky deti. Nedáme to, odkazujú niektoré mestá

Adam Takáč Mária Melicherová

Zástupcovia samospráv hovoria, že nápad zabezpečiť škôlku pre všetky deti nie je zlý, sťažujú sa však na nepripravené podmienky zo strany štátu. 

Kvalifikácia rôznych vrstiev

Na niekoľkostoročnej ceste od detských opatrovní k súčasným materským školám sme na Slovensku dodnes nepochopili jedno. Že predškolská starostlivosť v materských školách má už dávnejšie veľa dimenzií a funkcií a nie všetky sú rovnako kvalifikačne náročné a nie na všetko je potrebná učiteľka.

Áno, materská škola je aj servis rodičom, je aj priestorom na opatrovanie detí, je miestom, kde sa nevyhnutne treba starať o základné biologické a iné potreby detí. A áno, je to aj priestor, kde ide o vzdelávaciu podporu a rozvoj detí, čo je potrebné vedieť naplánovať, vytvoriť deťom vhodné a premyslené príležitosti, treba to najmä vedieť dobre zrealizovať a presne posúdiť dosah takejto podpory na deti.

A práve preto v normálnych a dobrých systémoch predškolského vzdelávania v nich ako pedagogickí pracovníci pracujú ľudia s rôznou kvalifikáciou, s tou nižšou, strednou i vyššou. V materských školách sú povedľa seba či spolu pedagogické asistentky, vychovávateľky a, samozrejme, aj učiteľky.

Tie s nižším vzdelaním (na úrovni našich stredných pedagogických škôl) majú zodpovednosť najmä za tú rutinnejšiu časť starostlivosti o deti, ktorá sa nachádza na hrane opatrovania, dohľadu a vzdelávacej podpory. Učiteľky sú tie, ktoré majú v rukách zodpovednosť za celkové vedenie triedy a skupín detí, za vlastné pedagogické aktivity, sú zodpovedné za rozvoj a socializáciu detí. A, samozrejme, len od nich sa už takmer všade na svete vyžaduje vysokoškolské vzdelanie aspoň prvého (bakalárskeho) stupňa.

Kvalifikačné zabezpečenie predškolskej starostlivosti v materských školách je teda v normálne fungujúcom systéme s normálnym rozvrstvením kvalifikácie zabezpečené tak, že sú vytvorené rôzne kvalifikačné pozície pedagogických pracovníkov predškolskej starostlivosti, a aj tak, že štát požaduje, aby v materskej škole bolo na učiteľskej pozícii približne päťdesiat percent zo všetkých pedagogických pracovníkov materských škôl.

Požiadavka na posun kvalifikačnej požiadavky učiteliek na bakalársku úroveň hneď vyzerá inak, ako aj čísla, ktoré Horecký ťahal z rukáva pri poukazovaní na to, koľkých pracovníčok materských škôl by sa toto opatrenie týkalo.     

Je až zarážajúce, že na úrovni materských škôl vôbec nechápeme to, čo je bežné v základných školách. V celodennej výchove a vzdelávaní detí v základných školách ich majú pod svojím vedením v istej fáze učitelia, v ďalšej vychovávateľky. Pričom každý jeden z nich má vymedzenú svoju vlastnú úlohu v plnení misie školy ako komplexného prostredia.

A vôbec nikomu nepripadá zvláštne, že na učiteľov sa kladú vyššie kvalifikačné požiadavky ako na vychovávateľov, hoci obe tieto profesie majú oprávnené miesto v napĺňaní úloh školy a jej súčastí.

Pred cestou do Bruselu

Takže pán minister Horecký vôbec nemusí bežať do Bruselu, aby si vyžiadal súhlas na to, aby sme nemuseli zvyšovať kvalifikačné požiadavky na učiteľky materských škôl. Mal by si najprv ujasniť, o čo tu vlastne ide, a zorientovať sa v dobrých systémoch predškolského vzdelávania.

Potom by prišiel na to, na čo ešte neprišiel žiadny z jeho predchodcov, že v našom systéme pôsobí požiadavka na vysokoškolské vzdelanie učiteliek materských škôl rozporuplne nie preto, že by bola nenáležitá, ale preto, že je zamotaná v spleti zlého koncepčného a legislatívneho nastavenia predškolskej starostlivosti ako takej, so všetkým, čo s ňou súvisí. A tú sa ešte nepodarilo rozpliesť nikomu.  

Ak sa to nerozpletie, tak sa raz stane, že najvyššiu kvalifikáciu v materskej škole bude mať školská zdravotná sestra (ktorá musí byť bakalárka) a učiteľky so stredoškolským vzdelaním jej budú môcť tak dajako pedagogicky asistovať.