Týždenný výber šéfredaktora Tak ako pred dekádou zlyhali aj teraz

Tie obrazy spred jedenástich rokov mám stále pred očami.

Už týždne pred 11. októbrom 2011 bolo zjavné, že Radičovej vláda smeruje ku krachu a nebolo toho, kto by zatiahol záchrannú brzdu. Ako novinár som v tom čase viackrát hovoril s lídrom SaS Richardom Sulíkom, bolo zjavné, že prinútiť ho, aby zdvihol ruku za dočasný euroval bolo niečo podobné, ako očakávať od KDH, že zahlasuje za ďalšiu liberalizáciu potratov.

Jeho koaliční partneri, starí harcovníci Dzurinda, Hrušovský a Bugár, verili, že Sulík sa v koncovke zlomí, euroval prejde a vláda bude pokračovať.  

V skutočnosti to už bola agónia vládnutia. Len rok po tom, čo pravica nečakane porazila Roberta Fica, vtedajšieho politického obra s 35 percentami, už koaličné puto vlastne neexistovalo. Vzájomné vzťahy boli rozhasené, nešlo len o spory so Sulíkom. Dzurinda s Miklošom nevedeli vystáť premiérku Ivetu Radičovú, ktorá pôsobila čoraz rezignovanejšie, akoby už nemala silu vládnuť a bojovať o moc.

Peter Zajac, vtedy poslanec vo farbách štvorice z OKS, mi vravel, ako na koaličných radách cíti, že vládni lídri sa zacyklili vo vlastných osobných sporoch a neuvedomujú si, že tým najväčším nepriateľom je z opozície číhajúci Robert Fico.

Premiérka Radičová napokon spojila euroval s hlasovaním o dôvere vláde, líder opozície Fico tak už nečelil žiadnemu tlaku podporiť euroval. Dzurinda, Hrušovský, Bugár, ale aj Fico predpokladali, že Richard Sulík uprednostní prežitie vlády pred eurovalom, ale nestalo sa tak.

Zaťatosť Sulíka a zlý kalkul koalície znamenali pád vlády a začiatok novej éry.

Smer ovládol krajinu do roku 2020 a dnes vieme, že to bola stratená dekáda.

Slovensko prestalo dobiehať Čechov, ale sa im začalo vzďaľovať. Sociálna demokracia poškodila dôchodkový systém, ničnerobením prehĺbila marazmus v školstve a zdravotníctve a silové inštitúcie odovzdala mafiánskemu klanu. Fico mal k dispozícii veľkú moc, ale ostal iba iluzionistom, ktorý nedokázal zanechať viac než vlaky a obedy zadarmo.  

SDKÚ a KDH, strany starej pravice, odišli postupne zo scény, nahradili ich SaS a OĽaNO. Sulík chcel zo svojej strany vytvoriť akúsi novú SDKÚ s euroskeptickým strihom, OĽaNO zas ako primárne antikorupčné hnutie preberalo so svojou kresťansky ladenou kandidátkou časť voličov KDH.

Ale Sulík a Matovič namiesto strán vytvorili politické sekty na čele so svojimi majiteľmi, v ktorých DNA je odpor ku kompromisom a akási záľuba v kreatívnej deštrukcii.

Pre Sulíka sa stal tentoraz eurovalom Igor Matovič – tento týždeň ho „konečne“ strhol z postu ministra financií aj spolu s celou vládou.

SaS pritom tvrdí, že je proti predčasným voľbám a chce dovládnuť do februára 2024 napríklad v zrekonštruovanej Hegerovej vláde. To by však nešlo inak než bez dohody s Igorom Matovičom, ktorý kontroluje najviac poslancov v parlamente a od ktorého nás chce SaS povalením vlády definitívne oslobodiť.  

Kto vlastne rozumie SaS a kto s ňou ešte niekedy bude chcieť vládnuť, ak teda SaS prelezie do parlamentu?

Sulík nesie hlavnú zodpovednosť za odvolanie Hegerovej vlády, ale OĽaNO je zodpovedné za to, že vôbec dalo Sulíkovi do ruky rozbušku, ktorá vládu zmeny vyhodila do povetria.

OĽaNO po nečakanom volebnom triumfe 2020 prevzalo kľúčovú zodpovednosť, obsadilo tretinu parlamentu a postavilo sa do čela vlády s ústavnou väčšinou. Áno, prišli tri vlny covidu a Putinova vojna, ale tieto krízy, najmä tá vojnová, mohli a mali pôsobiť na koalíciu skôr stmeľujúco než rozdeľujúco.

Matovičovo hnutie sa však svojej úlohy vládneho lídra nedokázalo zhostiť, konflikty netlmilo, ale vyhrocovalo, nenarábalo so zverenou mocou organizovane ani predvídateľne.

Nekultúrny a permanentne hašterivý spôsob vládnutia, ktorý sme už v Postoji nazvali neurokraciou, sa preniesol nielen do politických vzťahov, ale aj rozleptával tkanivo spoločenskej dôvery. Zrkadlovým obrazom tohto rozvratu bol stav v bezpečnostných zložkách, kde prepukla vojna medzi SIS, policajnou inšpekciou a generálnou prokuratúrou proti špeciálnej prokuratúre a NAKA.

Vo vláde Matoviča a Hegera bolo pritom viac ambície, vášne aj nápadov meniť krajinu než vo všetkých troch Ficových vládach dohromady.

Lenže politika sa nemeria podľa zámerov, ale podľa výsledkov.

Keď 11. októbra 2011 padla Radičovej vláda, v opozícii číhal vtedy 35-percentný Smer, ktorý o pár mesiacov zvíťazil s vyše 44 percentami.

Teraz po 15. decembri 2022 majú Fico, Blaha plus Pellegrini, Raši dokopy 35 percent, OĽaNO a SaS zas koaličný potenciál blízky nule.

Od štvrtka tak stojíme na troskách vlády, ktorá mala priniesť zmenu a nádej, pred nami je zatiaľ príliš veľa hmly.

V Postoji však nechceme podľahnúť pocitu zmaru s tým, že pred nami je ďalšia stratená dekáda ako po roku 2011. V najväčších krízach sa skrývajú nové príležitosti. A keďže obzvlášť cítime zodpovednosť za slovenské konzervatívne prostredie, budeme vytvárať priestor pre otvorenú diskusiu a výmenu názorov, ako kráčať ďalej.  

Matovičovi to vybuchlo v rukách Nedá sa inak, najčistejším riešením sú predčasné voľby

Martin Hanus Jozef Majchrák

Volební lídri zmeny z roku 2020 definitívne zlyhali.

Morálny teológ Ján Viglaš Manželom nestačí povedať, že antikoncepcia je vždy zlá a majú sa zariadiť

Pavol Hudák Pavol Rábara

Rozhovor s kňazom Jánom Viglašom o dilemách katolíckych manželov aj postoji cirkvi k homosexuálom.

Ekonóm Martin Šuster o rozpočte Bolesť zo zdražovania zatiaľ znáša iba štát, ale neskôr pocítime šok

Kristína Votrubová

Rozhovor s Martinom Šustrom z Rozpočtovej rady o negatívnych stránkach cenových stropov, zníženia DPH, ako aj rýchleho zadlžovania.

Paradox zákona o názvoch ulíc Dubček je zakázaný, Lenin je v poriadku

Jakub Lipták

Podľa zákona nie je možné pomenovať ulicu po Dubčekovi, na ktorého námestí sídli aj NR SR. Leninovo meno však ulica niesť môže.

Jadrová fúzia Prelomový objav alebo veľa kriku pre nič?

Erik Potocký

Zlučovanie atómov vodíka je potenciálne nevyčerpateľný zdroj energie. Zostáva ešte vyvinúť materiály, ktoré odolajú extrémnym podmienkam fúznej reakcie.

Kde už Boh nebýva Desiatky nevyužívaných kostolov na Slovensku hľadajú svoje nové určenie

Imrich Gazda

Navštívili sme obce a farnosti, v ktorých starostovia a kňazi úporne riešia, ako ďalej naložiť s chátrajúcimi sakrálnymi stavbami.