Rozhovor s Martinom Šustrom z Rozpočtovej rady o negatívnych stránkach cenových stropov, zníženia DPH, ako aj rýchleho zadlžovania.
Rozhovor s Martinom Šustrom z Rozpočtovej rady o negatívnych stránkach cenových stropov, zníženia DPH, ako aj rýchleho zadlžovania.
Vláda postupne predstavuje nové a nové štedré opatrenia. Zaplatiť sa majú z peňazí, ktoré nemáme a musíme si ich požičať na trhoch. V budúcom roku tak budeme mať najdeficitnejší rozpočet z celej Európskej únie.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster v rozhovore pre Postoj upozorňuje, že takú ochranu pred zdražovaním energií ako my nemá takmer žiadna iná krajina. Ak budeme pokračovať v súčasnom tempe zadlžovania, o 10 rokov môžeme mať dlh na úrovni sto percent.
Rozprávali sme sa aj o tom, čo to bude znamenať a ako štedré opatrenia v skutočnosti platíme z vlastného vrecka.
Rozpočtová rada je znepokojená už desať rokov, dá sa povedať, že je to naša profesionálna úloha. Ale je faktom, že od vzniku Slovenska sme nemali vyrovnaný rozpočet a bol iba jeden rok, keď sa dlh dostal pod limit dlhovej brzdy.
Teraz máme dlh vysoko nad najvyššou hranicou dlhovej brzdy. Celkovo má totiž päť úrovní. Verejné financie sú z hľadiska dlhodobej udržateľnosti vo vysokom riziku. Takže áno, samozrejme, že sme znepokojení a stále sa snažíme vysvetľovať, že len si požičiavať a žiť na dlh sa jednoducho nedá. Často si ľudia myslia, že to v budúcnosti zaplatí niekto iný, ale v skutočnosti to platíme čiastočne už dnes my sami.
Slovenské verejné financie majú najväčšie príjmy z daní zo spotreby a z práce. Takže ľudia, ktorí nakupujú, pracujú a platia dane, sú v skutočnosti tí, ktorí napokon zaplatia úroky dlhu.
V zásade áno, pretože v mnohých prípadoch ide iba o presun peňazí z jednej kapitoly do druhej, z vlády na samosprávy. Čiže vláda najprv schváli balíček, ktorý zníži príjmy samosprávam, teraz im to zasa kompenzuje. Tak sa tá diera iba presunie zo samospráv na vládu. Ale keďže my hodnotíme rozpočet celej verejnej správy, toto nemá veľký vplyv.
Prostriedky na zvýšenie platov lekárov, ako aj na pomoc s cenami energií boli zahrnuté v rezerve. Existuje aj možnosť, že časť nákladov na kompenzácie sa zaplatí z eurofondov. Zatiaľ to teda vyzerá tak, že rôzne rezervy, ktoré vláda zahrnula do rozpočtu, budú stačiť na pokrytie dodatočne ohlásených výdavkov.
Áno. Ak ide o opatrenia, ktoré už sú kvantifikované a odhlasované v parlamente, je lepšie, aby sa v rozpočte preklasifikovali z rezervy a zadali do konkrétnej kapitoly. Ale je to skôr technická záležitosť. Zatiaľ to stále berieme tak, že rozpočtové ciele, ktoré počítajú s deficitom na úrovni 6,4 percenta HDP, viac-menej platia.
Ficove sociálne balíčky boli rádovo v stovkách miliónov eur, niektoré opatrenia tejto vlády sa pohybujú v miliardách. Zdieľať
Nechcem hodnotiť politickú stránku celej veci, ale fakt je ten, že Ficove sociálne balíčky boli rádovo v stovkách miliónov eur, kým niektoré opatrenia tejto vlády sa pohybujú v miliardách eur.
V zásade je úplne v politickej kompetencii vlády, aby použila verejné prostriedky na svoje politické priority a na splnenie záujmov svojich voličov. Dôležité však je, aby boli tieto opatrenia financované udržateľne. Buď zo zníženia výdavkov, alebo zo zvýšenia príjmov.
Vidíme však, že sa iba zvyšujú výdavky.
Keď sa opatrenia financujú šetrením v inej oblasti alebo zvýšením daní, tak je jasné, kto to zaplatí. Keď sa však financujú z dlhu, tento rozmer sa stiera. Tak je utlmený aj možný protitlak, ktorý by mohol vzniknúť od skupiny, ktorá má opatrenie zaplatiť. Treba si uvedomiť, že tieto zvýšené výdavky zaplatíme všetci.
Alebo môžeme dlh tlačiť pred sebou a zaplatia ho naše deti. Ale nikdy sa nestane, že to za nás zaplatí nejaká iná krajina alebo nejaká skupina bohatých firiem, ktoré v budúcnosti viac zdaníme.
Ak by sa dali viac zdaniť, už by sme to dávno robili, pretože vláda vždy hľadá možnosti, ako zvýšiť príjmy bez toho, aby to malo výraznejší odpor.
Foto: Postoj/Marek Votruba
Áno, otázka je, prečo nemôžeme mať dlh 140 percent HDP ako napríklad Taliansko. Oni žijú s dlhom presahujúcim sto percent výkonu ich ekonomiky už 30 rokov a do určitej miery sa ukázalo, že s týmto bremenom dokážu existovať. Ale to neznamená, že na to nedoplácajú. Pre vysoký dlh majú aj vysoké výdavky na jeho obsluhu, čiže na platenie úrokov. Čím máte vyšší dlh, tým vyššie úroky platíte, pretože ste rizikovejším partnerom.
Slovensko teraz bude míňať na obsluhu dlhu ročne asi dve percentá HDP, čo sú približne dve miliardy. Taliansko míňa asi päť percent. Slovensko nemá priestor na to, aby platilo o tri percentuálne body viac. Ledva sme schopní obslúžiť aktuálny dlh.
Museli by sme ušetriť tie tri miliardy niekde inde. A to je už naozaj veľa peňazí. Ešte väčší problém je rýchlosť, s akou náš dlh rastie. Taliani si vysoký dlh budovali desaťročia, nám sa za posledné dva roky zvýšil z 50 na 60 percent HDP. Ak by sme takto pokračovali, o 15 rokov sa môžeme dostať na úroveň sto percent HDP. Keď už sa rast rozbehne, zotrvačnosť je veľmi veľká. Potrebujeme tento trend zmeniť.
Trhy vnímajú, že Slovensko je čoraz rizikovejšia krajina. A tak si pýtajú rizikovú prirážku. Zdieľať
V rozpočtovej rade považujeme za bezpečnú úroveň dlhu asi 40 percent HDP. To, že aj 60-percentný dlh je pre nás problémom, sme videli počas koronakrízy. Trikrát sa nám stalo, že štát si v momentoch, keď vládla väčšia nervozita, nedokázal na trhoch požičať.
A aj teraz, keď sa začínala energetická kríza, vidíme, že úroky Slovensku rastú takmer najrýchlejšie v rámci Európskej únie.
Lebo nám skokovo narástol dlh a na budúci rok máme naplánovaný najdeficitnejší rozpočet z krajín Európskej únie. Zároveň nemáme jasnú stratégiu, ako urobiť verejné financie udržateľnejšími, a finančné trhy preto vnímajú, že Slovensko je čoraz rizikovejšia krajina. A tak si pýtajú rizikovú prirážku.
Každá vláda má počas prvých dvoch rokov vládnutia výnimku, ale iba zo sankcií, ktoré sa uplatňujú vo vyšších pásmach. To znamená, že aj teraz by mala vláda do konca roka predstaviť konsolidačný plán. Zatiaľ nič také nepredstavila. Ďalšie sankcie sú, že sa členom vlády nebudú zvyšovať platy, vláda musí viazať tri percentá rozpočtu, na nasledujúci rok musí predložiť vyrovnaný rozpočet a v najvyššom pásme musí dokonca požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Všetky sankcie sa začnú uplatňovať v máji budúceho roka.
Je to ústavný zákon a pevne verím, že naša vláda rešpektuje ústavu.
Nie, my túto možnosť nemáme. V prvom rade by sme vládu verejne vyzývali na plnenie zákona. O ďalších krokoch nechcem špekulovať.
Stále presne nevieme, ako bude pomoc fungovať, i keď teraz boli predstavené konkrétne čísla pre domácnosti. Týkali sa iba cien za komoditu ako takú. Stále nevieme, aké ceny dosiahnu poplatky za dodávku a prevádzku systému a či vláda bude chcieť hradiť časť aj z nich. Tie totiž môžu elektrinu výrazne predražiť.
Ale celkovo si myslím, že rozpočet je nastavený realisticky. No musíme sa trochu spoliehať aj na šťastie. Náklady na ohlásené cenové stropy elektriny a plynu pre firmy sa budú vyvíjať podľa diania na trhoch. Ak sa budú vyvíjať tak ako teraz, tak by tie tri miliardy mali stačiť.
Slovenské domácnosti sú už teraz silne chránené pred nárastom cien energií, a to vďaka tomu, že regulované ceny platia celý rok. Závratný rast cien na trhoch tak bežní ľudia ešte skoro nepocítili. Niečo také nemá takmer žiadna iná krajina v Európe.
U nás išli v priemere výdavky na energie hore o asi šesť percent, a to najmä preto, že nie všetky domácnosti spadajú pod regulované ceny. Vo zvyšku Európy išli ceny elektriny hore o 23 percent, ceny plynu o 47 percent. Ceny na trhoch rástli aj desaťnásobne, takže to, že priemerný nárast pre európske domácnosti bol 30-percentný, už hovorí o tom, že regulácia existuje a chráni domácnosti.
U nás počas tohto roka domácnosti dodatočne navýšenie cien nepocítili a v prípade elektriny ho nepocítia ani v budúcom roku. Ako potom chceme motivovať domácnosti, aby šetrili?
Ak by pocítili 20-percentný nárast a zároveň by videli, že existuje riziko, že cena pôjde hore aj naďalej, tak omnoho viac domácností by spravilo niečo, aby znížili svoju spotrebu. Tá sa často nedá znížiť okamžite, skôr postupne cez výmenu spotrebičov a celkovú zmenu správania.
Ľudí k tomu teraz vôbec nemotivujeme a aj balík peňazí potrebný na pokrytie dotácií je preto väčší.
Zatiaľ na seba všetku bolesť zo zdražovania berie štát tým, že sa viac zadlžuje. Tak iba posúvame moment, keď sa s tým budeme musieť vyrovnať.Zdieľať
Neviem, či šetrili. Samozrejme, že všetci šetríme, lebo elektrina nie je zadarmo. Ale potreba šetriť je teraz podstatne vyššia, keďže komodita je reálne drahšia a oveľa vzácnejšia. A preto je dôležité dať cenový signál a postupne tlačiť na to, aby sa ľudia prispôsobili novej realite.
Vidíme, že vysoké ceny energií tu budú ešte aspoň dva roky. Zatiaľ na seba všetku bolesť berie štát tým, že sa viac zadlžuje. Tak iba posúvame moment, keď sa s tým budeme musieť vyrovnať, na neskôr alebo na budúce generácie.
Teraz by bolo ľuďom oveľa ľahšie vysvetliť, že ceny musia poskočiť. Myslím si, že chápu, že je energetická kríza. Pošomrali by sme si, ale pochopili by sme, že ceny sa museli zvýšiť. Ale ak sa teraz ceny nezvýšia vôbec, tak si vôbec neviem predstaviť, ako to vláda bude ľuďom vysvetľovať o rok. Vtedy už bude možno celá Európa ceny znižovať a my zrazu domácnostiam povieme, že ceny musia ísť hore. Tento rok sme to síce mohli dotovať z rozpočtu, ale to sa nedá robiť donekonečna.
Foto: Postoj/Marek Votruba
Nemecká ekonomika je asi 35-krát väčšia ako tá naša. Zároveň si môžu dovoliť štedrejšiu pomoc, pretože ich verejné financie boli pri vstupe do tejto krízy v lepšom stave ako tie naše.
Okrem toho, ak sa pozrieme na celkovú výšku slovenskej pomoci, je to asi šesť miliárd eur. Teda 3,4 miliardy zo štátneho rozpočtu, ďalšia miliarda a pol z eurofondov a memorandum so Slovenskými elektrárňami má tiež hodnotu okolo jednej miliardy. A to je už celkom dosť peňazí. Toto si však nemôžeme dovoliť každý rok, a preto by sme mali domácnosti prispôsobovať na zvyšovanie cien. Tie už nikdy nebudú také nízke ako pred rokom a pol.
Áno. Veľmi peknú analýzu mali kolegovia z Inštitútu pre stratégie a analýzy. V Maďarsku zaplatí typická domácnosť za plyn o štvrtinu viac než u nás. V Poľsku o tretinu viac a v Česku vyše dvojnásobok. Pri elektrine budú naše ceny podobné maďarským, v Poľsku sú o tretinu vyššie a v Česku o 80 percent vyššie.
Keď sa pozrieme na sektor reštaurácií, ide o pomerne otvorený trh. Nie je veľmi ťažké si založiť novú prevádzku, a ak sa vám nedarí, tak z trhu odísť. Ceny na trhu teda v skutočnosti určuje dopyt alebo to, koľko ľudí chodí do reštaurácií. Ak sa zníži DPH, tak na tomto silne konkurenčnom trhu sa to skoro úplne premietne do cien pre zákazníkov, budú z toho profitovať najmä oni.
Nemyslím, že by sme mali daňovou politikou znižovať náklady bohatším ľuďom.Zdieľať
Po skončení covidu, keď sa prejavil nedostatok pracovnej sily, pretože mnohí čašníci a kuchári si cez covidovú krízu našli iné, stabilnejšie zamestnanie, museli prevádzky mierne zvýšiť mzdy. To sa hneď prejavilo na cenách, ktoré poskočili smerom hore, no bez toho, aby sa to premietlo na zvýšených ziskoch reštaurácií. Vyššie náklady sa jednoducho premietli do vyšších cien. A ide to podľa toho, čo sú spotrebitelia ochotní platiť.
Som presvedčený, že keď sa zníži DPH v gastre, tak celý benefit z tohto opatrenia pôjde spotrebiteľovi. Nebudú z toho ani vyššie zisky pre majiteľov reštaurácií, ani vyššie mzdy pre kuchárov či čašníkov. Otázkou teda je, či chceme investovať verejné prostriedky do toho, aby bolo lacnejšie jedlo v reštauráciách.
Tam totiž chodia v oveľa väčšej miere bohatší ľudia. Tí, čo sú ohrození chudobou, do reštaurácií nechodia vôbec. Takže si nemyslím, že by sme mali daňovou politikou znižovať náklady bohatším ľuďom. Pri lyžiarskych strediskách to bude ešte vypuklejšie.
Pri štruktúre nášho trhu by sa vyššie ceny energií preniesli do vyšších cien jedál a zaplatili by to zákazníci. Myslím si, že bohatší zákazníci si môžu dovoliť tieto zvýšené náklady znášať, nepotrebujú dotácie od štátu.
Trh sa tomu dokáže veľmi dobre prispôsobiť.
DPH je naša najdôležitejšia daň, je hlavným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu. To, či sa niekde obchádzajú dane alebo či sú daňové úniky, sa má riešiť lepšími kontrolami a elektronizáciou. Mimochodom, výber DPH sa za posledných päť rokov veľmi zlepšil, daňová medzera klesla z 24 na 12 percent. Verím, že finančná správa bude vedieť znižovať túto medzeru aj v gastre.
Rokovania sa skončili veľkým víťazstvom lekárskych odborov, k čomu im treba zagratulovať. Po rok trvajúcej snahe dosiahli viac-menej všetko, čo žiadali. Zároveň treba priznať, že lekári boli u nás dlhodobo platení pod trhovú cenu. Je to povolanie, ktoré je špecifické tým, že vyžaduje veľmi vysokú odbornosť. Lekári oproti iným ľuďom s podobnou úrovňou vzdelania pôsobiacim v iných sektoroch zarábali výrazne menej.
Máme veľký nedostatok lekárov, takže vyslovene potrebujeme, aby boli ich platy istý čas nadštandardné. Zdieľať
Výsledkom je, že kyvadlo, ktoré bolo dlhodobo naklonené v neprospech lekárov, sa teraz možno naklonilo viac v ich prospech, ale kompenzuje sa tým dlh, ktorý voči nim spoločnosť mala z minulosti. Máme veľký nedostatok lekárov, takže vyslovene potrebujeme, aby boli ich platy istý čas nadštandardné.
Najmobilnejší sú mladí ľudia po skončení školy. Ak tu už zostanú, odpracujú 5 – 10 rokov, spravia atestáciu, získajú svojich pacientov a založia si tu rodinu, je pravdepodobnejšie, že tu aj zostanú.
Povedal by som, že sa vytratila politická vôľa na ich uskutočnenie.
Limity obmedzujú výdavky štátu, ktoré sú trvalé. Jednorazová pomoc, čiže všetko, čo ide nad ich rámec, je bez problémov. Ak by sa teda napríklad v budúcom roku ukázalo, že je potrebné zvýšiť energetickú pomoc alebo náklady na obranu, pokojne by to vláda mohla urobiť.
Čo sa týka trvalých systematických výdavkov, aktuálne to vyzerá tak, že je veľmi malý rozdiel medzi rozpočtovým plánom a plánom výdavkových limitov. Formálne ich nemôžeme vypočítať, pretože nemáme dohodu s ministerstvom financií, ale keďže sme mali dohodu na metodike na 99 percent, tak neformálne limity vypočítať vieme a vieme povedať, že je tam drobný rozdiel.
Limity nastavujú disciplínu na verejné výdavky. V momente, keď by platili limity, by vláda nemohla prísť s veľkými novými výdavkami, pri ktorých by nebolo vyriešené financovanie. Nemohla by prísť s novým rodinným balíčkom alebo so znížením DPH pre nejaký sektor bez toho, aby to bolo kryté. Buď by musela znížiť inde výdavky, alebo zvýšiť príjmy. Limity zároveň postupne vyžadujú konsolidáciu, v súčasnom stave pol percenta HDP ročne. To je preto, že sme vo vysokom riziku udržateľnosti verejných financií a potrebujeme ho zlepšiť.
Všetci, čo v tejto krajine plánujeme žiť, by sme uvideli plody zavedenia výdavkových limitov.Zdieľať
Výdavkové limity fungujú najlepšie v dobrých časoch. Počas nich sa rozpočet nafúkne na príjmovej časti a výdavky zostanú pod kontrolou. Vďaka tomu sa dosiahne zníženie dlhu. Zároveň v zlých časoch umožnia expanzívny rozpočet. Napríklad aj teraz, keď budeme mať pomerne zanedbateľný rast a energetickú krízu, tak aj s výdavkovými limitmi by sme stále mohli mať deficit na úrovni 6,4 percenta.
Chápe sa mi to ťažko. Pre dlhodobú udržateľnosť je to veľmi užitočná vec a všetci, čo v tejto krajine plánujeme žiť, by sme uvideli plody tohto opatrenia. Pomohlo by nám to znížiť výdavky na vládny dlh, pretože by sme trhom vyslali signál, že nie sme nezodpovedná krajina. Myslím si, že už v budúcom roku by sme sa financovali za nižšie úroky. Ale politici asi nechcú podliehať dodatočným pravidlám.