Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Politika
15. december 2022

Matovičovi to vybuchlo v rukách

Nedá sa inak, najčistejším riešením sú predčasné voľby

Volební lídri zmeny z roku 2020 definitívne zlyhali.

Nedá sa inak, najčistejším riešením sú predčasné voľby

Igor Matovič odchádza z pléna Národnej rady pred hlasovaním o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Foto – TASR

Hegerova vláda balansovala na hrane od septembra, keď po odchode SaS stratila stabilnú parlamentnú väčšinu. O tom, že to už nedokázala ustáť, rozhodlo v spätnom pohľade niekoľko kľúčových momentov.

Prvým bolo, že SaS sa aj pod tlakom padajúcich preferencií odhodlala na radikálny krok, spojila sa s Hlasom a podala návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Keď Richard Sulík na jeseň odchádzal z koalície, podobne razantné ťahy voči vláde neavizoval. Hovoril napríklad, že za odvolanie Igora Matoviča z postu ministra by jeho strana hlasovala, sama by však takýto návrh nepodala. V decembri už však SaS nemala problém podať návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde.

Ďalším kľúčovým faktorom bolo, že na stranu opozície sa za čudných okolností pridali traja vládni poslanci. Hlasovanie za pád vlády postupne oznamovali traja doterajší členovia klubu Sme rodina. A to s rôznymi vysvetleniami, Martinovi Borguľovi prekážal Roman Mikulec v kresle ministra vnútra, Ján Krošlák sa zrazu nechal počuť, že vládu považuje za sektu, a Patrik Linhart si spomenul, že sa mu nepodarilo presadiť potravinový semafor.

To všetko sa odohralo v priebehu pár dní, minulý týždeň koalícia rátala minimálne s Krošlákom aj Linhartom.

Posledná nádej

Dnes ráno sa Igor Matovič zobudil do dňa, keď tušil, že vládnu krízu napokon nevyrieši nič iné než jeho demisia a minimálne malý triumf Richarda Sulíka.

V skutočnosti Matovič aj Boris Kollár uprednostňovali posledné dni aj napriek ďalším koaličným stratám celkom iné vyústenie: a to takzvaný Tarabov scenár, teda dohodu s tromi nezávislými poslancami, Tarabom a oboma Kuffovcami, ktorí nepotopia Hegerovu vládu výmenou za predčasné voľby.

Tento scenár sa mal uskutočniť nasledovným spôsobom: tesne pred hlasovaním o nedôvere Hegerovej vláde mali koaliční poslanci spolu s tarabovcami predsunúť hlasovanie o Kollárovej novele ústavy, ktorá by umožnila skrátenie volebného obdobia cez parlament aj referendum.

Po tom, čo by sa tento bod podarilo predradiť a následne ústavnou väčšinou odhlasovať, Taraba a Kuffovci by nehlasovali za pád Hegerovej vlády. Taraba dovnútra koalície avizoval, že takýto postup aj s deklaráciou OĽaNO a Sme rodina podporiť predčasné voľby v septembri sú jeho podmienkou, aby vládu podržal.

Matovič mal dôvod veriť, že Taraba dodrží slovo – napokon, ručil zaňho aj Boris Kollár, ktorý sa s Tarabom koordinuje a v politickom zákulisí sa predpokladá, že Taraba a dvaja Kuffovci napokon skončia na volebnej kandidátke Sme rodina.

Od začiatku týždňa mal však tento scenár v koalícii jasných odporcov: proti boli Ján Budaj a desiati členovia občianskej platformy OĽaNO, rázne protestoval aj minister obrany Jaroslav Naď, rezolútne ho odmietali aj Juraj Šeliga s Janou Žitňanskou zo Za ľudí, ktorí zároveň avizovali, že nepodporia ani predradenie hlasovania o ústavnom zákone, keďže by tým odobrili Tarabov scenár.

Napokon, prívržencom tohto postupu nebol ani premiér Eduard Heger.

Matovič mal tak za sebou síce podporu väčšiny poslaneckého klubu, ktorý bol pripravený podporiť aj predčasné voľby v septembri, ak Hegerova vláda s Matovičom prežije – hoci je zjavné, že väčšina týchto poslancov by už do nového parlamentu nebola zvolená.

Poslanci OĽaNO zasadali včera aj predvčerom dokopy vyše desať hodín, vyčerpávajúce rokovania sa napokon včera večer na nevôľu viacerých účastníkov z konzervatívnejšieho krídla hnutia uzavreli s tým, že sa skúsi iný scenár. Teda že sa obetuje Matovič a nájde sa dohoda s SaS.

Dnes pred obedom predstavili tento scenár Matovič v prítomnosti Hegera, Budaja aj Šeligu s Veronikou Remišovou: líder OĽaNO odstúpi z funkcie ministra financií, pokiaľ sa Sulík zaviaže, že stiahne návrh na povalenie vlády a rovnako schváli rozpočet.

Matovičovo krídlo v OĽaNO vnímalo tento krok ako pokľaknutie pred SaS, naopak, z pohľadu liberálov to bola cesta k rekonštrukcii vlády, akú žiada SaS. Viacerí vychádzali z toho, že pre Sulíka bude Matovičov skalp dostatočný, aby ho obhájil pred svojimi voličmi aj médiami.

Otázne je, čo si okolo obeda myslel sám Matovič: týmto návrhom s vlastnou obetou sa mu podarilo udržať vonkajšiu jednotu OĽaNO. Ak kalkuloval s tým, že Sulík takúto ponuku neprijme, vedel, že Budajovi a jeho skupine už neostane napokon nič iné než sa prizerať, ako sa vo finále zrealizuje Tarabov scenár.

V zákulisí sa rátalo s oboma alternatívami, čakalo sa na Sulíkovu odpoveď.

Stroskotanie plánu

Ak by Sulík povedal „áno“, mohol by za svoje víťazstvo vyhlásiť to, že napokon donútil Matoviča odstúpiť, ale aj to, že do návrhu rozpočtu sa podarilo prepašovať jeho požiadavku výdavkových limitov. Na tom už síce v OĽaNO a Sme rodina boli dohodnutí, ale pre Sulíka to mohol byť dodatočný argument, ako odôvodniť prijatie ponuky.

Lenže z perspektívy SaS už vôbec nešlo len o Matoviča a schválenie rozpočtu aj s výdavkovými programami, pre ktoré SaS vystúpila z vlády – ako rodinný megabalík –, by Sulík považoval za sebaponíženie.

Matovič pozná Sulíka dvanásť rokov, takže jeho zamietavú odpoveď, ktorú SaS zverejnila v tlačovej správe po 16. hodine, možno predpokladal. A možno práve na takýto vývoj stavil.

Ku konečnému úspechu chýbal len kúsok.

A práve tu sa dostávame do bodu, v ktorom sa celá stratégia, ako zachrániť menšinovú vládu, rozpadla. Matovič mal okrem podpory Borisa Kollára zorganizované šíky v OĽaNO, ktorého všetci poslanci vrátane Budajovej platformy boli pripravení zniesť aj koncovku s predčasnými voľbami v septembri podľa Tarabu, ak vďaka tomu Hegerova vláda prežije.

Lenže na pohľad dobre rozbehnutý stroj sa zasekol v detailoch: Juraj Šeliga a Jana Žitňanská odmietali ustúpiť a hlasovať za predradenie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. To bola Tarabova podmienka na to, aby následne on a Kuffovci nepodporili pád vlády.

V koaličnom zákulisí sa objavil aj nápad, aby zástupcovia OĽaNO a Sme rodina vystúpili na spoločnej tlačovke s Tarabom, kde by manifestovali spoločnú zhodu na predčasných voľbách v septembri, aby si tak zaviazali Tarabu ešte pred hlasovaniami.

No Tomáš Taraba, ktorý má na svojom Facebooku silný fanklub radikálnych odporcov tejto vlády, nechcel byť vnímaný ako súčasť koalície – a následne riskovať, že hlasovania nedopadnú podľa jeho predstáv.

Pred 17.00 už bolo totiž zrejmé, že za predsunutie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia nebude hlasovať ani nikto z opozície, kto by vykompenzoval stratu hlasov Šeligu a Žitňanskej.

Inzercia

Matovičovi s Kollárom by tento scenár vyšiel aj bez oboch poslancov Za ľudí, keby sa v posledných dňoch nepridali k opozícii Krošlák s Linhartom.

A tak proti procedurálnemu návrhu predsunúť hlasovanie o ústavnom zákone hlasovali z rôznych pohnútok poslanci Za ľudí aj odídenci posledných dní. Scenár, ako zachrániť menšinovú vládu do predčasných volieb v septembri, vo finálnej rovinke celkom stroskotal.

Stratégia nebola na pohľad zlá, len sa nedomysleli kľúčové detaily.

Krátko po 17.00 bol zrazu všetkému koniec.

Lídri koalície sa ešte nevzdávali, rozbehlo sa nové kolo rokovaní – najskôr Boris Kollár vyhlásil prestávku, po polhodine, zhruba o 17.40, Kollár zvolal poslanecké grémium, teda zasadnutie vedenia Národnej rady a poslaneckých klubov.

Vyzeralo to ešte na dlhé rokovanie, nikto netušil, kedy sa to celé skončí.

Vzápätí sa odohrala mimoriadne pozoruhodná zápletka, ktorá bude v nasledujúcich dňoch predmetom mnohých špekulácií aj vtipov.

Heger, Kollár, Matovič aj Sulík sa údajne dohodli, že ak Matovič podá demisiu, vytvorí sa základ na nové rokovania, ale vláda ešte nepadne. Matovič išiel do prezidentského paláca, kde podal demisiu, a keď mu prezidentkin kancelár odovzdával kópiu tejto demisie, minister financií mu z ruky vytrhol aj originál so slovami, že si to celé rozmyslel.

Aspoň tak to interpretuje prezidentská kancelária. Igor Matovič aj vedúci úrady vlády Július Jakab, ktorý bol priamym účastníkom, hovoria, že nešlo o žiadne vytrhnutie z ruky.

To je už nepodstatné, sám Matovič napokon vlastnými slovami dokresľuje, že v paláci sa stalo v našich politických dejinách niečo dosiaľ nevídané: minister financií mal vraj počas aktu podávania demisie telefonát s dôležitým človekom, ktorý mu povedal, že takýto ústupok SaS – a teda novej mafii – nie je v DNA OĽaNO.

Matovič podľa vlastných slov precitol a demisiu si rozmyslel.

Dá sa to povedať inak: vláda, ktorá nedokázala vo vypätých krízach dôstojne vládnuť, nedokázala ani dôstojne odísť.

Čo sa teraz bude diať

Možností je niekoľko, ale v každom prípade platí, že od dnešného dňa do hry významne vstupuje prezidentský palác.

Alternatíva, že by vznikla nová vládna zostava, ktorá by mala väčšinu v parlamente, síce existuje, ale je len veľmi teoretická.

Musela by totiž vzniknúť na báze spolupráce OĽaNO a SaS, lenže vzťahy medzi oboma stranami sú dnes natoľko zničené, že si to len ťažko predstaviť – pokus o obnovu tohto tandemu by bol len pokračovaním vládnutia neurokracie, aké sme zažívali od pandémie.

Ak by aj takáto staronová vládna koalícia vznikla, ocitla by sa pre vzťahy lídrov o pár týždňov presne tam, kde sme dnes. Sulík hovorí o Matovičovi v pojmoch psychiatrických diagnóz, Matovič ho označuje už za súčasť mafie a pred pár hodinami oznámil, že v predvolebnej kampani vytiahne dôkazy o Sulíkovej skorumpovanosti.

Ďalším variantom je prezidentkina úradnícka vláda. Ale aj tá by musela získať dôveru parlamentu, čo je nereálne. Takúto vládu by určite nepodporili nielen Smer, Hlas, Republika a ĽSNS, ale ani Sme rodina či veľká časť poslancov OĽaNO.

SaS dnes hovorí, že si rozhodne neželá predčasné voľby a jej cieľom je dovládnuť do riadnych volieb vo februári 2024, pričom hlavné slovo bude mať prezidentka, ktorej liberáli plne dôverujú.

Problém je, že takáto vláda bude v právomociach oveľa slabšia než doterajšia menšinová vláda Eduarda Hegera a rovnako nevidieť žiadnu stabilnú formáciu, o ktorú by sa v parlamente mohla opierať.

Ešte do 17.00 existovali lepšie alternatívy, ale pád vlády priniesol novú realitu.

V priamom prenose sledujeme tragické zlyhanie lídrov zmeny z roku 2020, parlamentom opäť kolujú chýry o kupovaní poslancov a pribúdajú poslanci alebo skupinky poslancov s nevypočítateľným politickým správaním.

Menšinová vláda Eduarda Hegera mala napriek chaosu jasný mandát aj isté výsledky, keď vedela parlamentom preboxovať najdôležitejšie zákony. Vláda v demisii či úradnícka vláda môžu fungovať pár mesiacov, nie však do februára 2024.

Najčistejším riešením je v tejto chvíli čo najrýchlejšia politická dohoda na predčasných parlamentných voľbách. V demisii tak môže dovládnuť Hegerova vláda, ktorú už prezidentka dočasne poverila výkonom funkcie v obmedzenom rozsahu.

Lepšie nápady sa po dnešnom kolapse vlády definitívne minuli.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.