Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Rodina
03. december 2022

Detská očná lekárka

Dieťa nepovie, že vidí horšie, a rodič to zistí len zriedkavo

Denné svetlo je jediný známy faktor, ktorý môže krátkozrakosť oddialiť, zvlášť u detí, ktorých rodičia už okuliare nosia, hovorí MUDr. Alexandra Chovančáková.

Dieťa nepovie, že vidí horšie, a rodič to zistí len zriedkavo
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Denné svetlo je jediný známy faktor, ktorý môže krátkozrakosť oddialiť, zvlášť u detí, ktorých rodičia už okuliare nosia, hovorí MUDr. Alexandra Chovančáková.

Hovorí, že dnešná doba plná mobilov, tabletov a práce do blízka je pre oči veľmi namáhavá. „Pokiaľ deti netrávia svoje detstvo hlavne na vzduchu a namiesto lietania po dvore sa hrajú na počítačoch a mobiloch, môže to mať vplyv na ich zrak. Mám na mysli vznik krátkozrakosti, ktorej výskyt v Európe stále stúpa,“ vysvetľuje MUDr. Alexandra Chovančáková.

Pracuje na Očnom oddelení Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach viac ako 20 rokov. V Detskej očnej a strabologickej ambulancii vyšetruje zrak detí už 15 rokov.

V rozhovore pre Postoj konštatuje, že detských oftalmológov je na Slovensku málo a detí s očnými ťažkosťami pribúda.

Staráme sa o svoje oči dostatočne alebo ich skôr zanedbávame a potom bežíme k očnému?

Dnešná doba je pre náš zrak veľmi namáhavá a o svoje oči a oči svojich detí sa veľmi nestaráme. Práca do blízka je nadmerná, zvlášť u detí. Sú v tme, s mobilmi, málo sa pohybujú a trávia málo času na dennom svetle. Taká je charakteristika tejto doby.

Pokiaľ deti netrávia svoje detstvo hlavne na vzduchu a namiesto lietania po dvore sa hrajú na počítačoch a mobiloch, môže to mať vplyv na ich zrak. Mám na mysli  vznik krátkozrakosti, ktorej výskyt v Európe stále stúpa. V dnešnej dobe hovoríme dokonca o „epidémii krátkozrakosti“.

Nemusíme však deťom mobil úplne zakázať. Najlepšie je striedať mobily a počítače s dostatočným pobytom vonku.

Takisto deti, ktoré čítajú, by mali mať dostatočne osvetlený text, aby bola námaha očí čím menšia. Zdroj svetla by, samozrejme, nemal svietiť do očí, text by mal byť rovnomerne osvetlený, kniha dostatočne vzdialená od očí.

Aj práca za počítačom má svoje pravidlá.

Aké?

Známe pravidlo 20-20-20. Každých 20 minút sa na 20 sekúnd pozrieť do vzdialenosti aspoň 20 stôp (6 metrov), aby sa nám oči uvoľnili. Takisto často žmurkať, hovoríme o takzvanej hygiene práce s počítačom. Zdroj svetla nemá svietiť rovno do očí, svetlo v pozadí má byť rozptýlené, obrazovka uložená mierne nižšie.

Problém krátkozrakosti súvisí aj s covidom a tým, že deti sa učili viac online?

Nie som si istá, že by to bol problém len pandémie. Je to problém, ktorý existoval už skôr. Deti sa bežne hrávajú s mobilmi, rodičia im zapnú TV, keď si chcú oddýchnuť. Krátkozrakosť u detí stúpa zmenou životného štýlu a to pozorujeme už dávnejšie. 

Takisto pozorujeme zmenu progresie krátkozrakosti podľa ročných období, iná je v lete a iná v zime. A deti boli doma hlavne v zimnom období, takže krátkozrakosť určite stúpala výraznejšie, ale asi rovnako ako v predcovidovom období. 

Môžete vysvetliť, aký vplyv na to majú ročné obdobia?

V dnešnej dobe už poznáme faktory, ktoré vznik alebo progresiu krátkozrakosti ovplyvňujú, a medzi nimi je jednoznačne denné svetlo. Štúdie ukazujú, že denné svetlo má protektívny účinok na detské oko. Ide o širokospektrálne svetlo, v ktorom sú zastúpené všetky farby. Predstavuje ochranný faktor, ktorý odďaľuje vznik a podľa niektorých štúdií aj progresiu krátkozrakosti detí. 

Je známe, že čím je dieťa dlhšie na dennom svetle, tým je jeho ochranný účinok vyšší. Podľa niektorých štúdií by malo dieťa tráviť na dennom svetle viac ako dve hodiny.

Strážiť si čas na dennom svetle je čiastočným riešením aj pre tých, ktorí sa mobilov či tabletov nevedia úplne vzdať?

Áno, určite. Hlavne predškolský vek detí je z tohto pohľadu veľmi zaujímavý, keď je denné svetlo jediný známy faktor, ktorým môžeme vznik krátkozrakosti oddialiť, zvlášť u detí, ktorých rodičia už okuliare nosia a tým majú väčší predpoklad vzniku krátkozrakosti.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Dokáže denné svetlo pomôcť aj vo vyššom veku? Napríklad aj tínedžerom?

Určite. Krátkozrakosť sa až do približne 18. roku veku mení, avšak môže aj vo vyššom. Aj pre tínedžerov, a nielen pre krátkozrakých, je pobyt na dennom svetle na mieste. Dlhodobé zaostrovanie podporuje rast oka a tým zvyšuje krátkozrakosť.

Čo ešte okrem denného svetla prospieva očiam?

Redukcia práce očí do blízka. Je známe, že ľudia, ktorí veľa čítajú, majú krátkozraké oči. Mobily sú však menšie, písmenká sú menšie, oči sú bližšie k displejom, a tým ešte viac akomodujú. K tomu sa pridáva umelé osvetlenie, napríklad LED žiarovky, ktoré pozostávajú len zo svetla určitých vlnových dĺžok, čo oku neprospieva.

Ďalším ochranným faktorom je ľahký pravidelný šport.

Hovoríte, že aj čítanie má vplyv na vznik krátkozrakosti. Pritom deťom sa odporúča, aby veľa čítali.

V roku 1910 sa krátkozrakosť celosvetovo vyskytovala asi v 15 percentách populácie. Do dnešných časov sa počet asi zdvojnásobil. Je zaujímavé, že v jednotlivých krajinách je výskyt rôzny, v Ázii sa opisuje výskyt krátkozrakosti medzi cca 80-90 percentami žiakov stredných škôl, v južnej Afrike sú asi 3 percentá žiakov základných škôl krátkozraké.

V Európe bol výskyt krátkozrakosti v roku 2000 asi 22 percent. Dnes je to už skoro 40 percent. Do roku 2050 sa predpokladá, že vyše polovica Európanov bude krátkozraká. Jedným z faktorov je určite aj dĺžka štúdia.

Ľudia so skončeným vysokoškolským štúdiom sú dvakrát častejšie krátkozrakí ako ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním. Čiže štúdium, jeden z dôvodov  zvýšenej práce očí do blízka, je určite spojené aj s vyšším percentom krátkozrakosti. To však neznamená, že sa deti nemajú učiť.

V ázijských krajinách už niekde pristupujú napríklad aj k redukcii domácich úloh, čo však nie vždy viedlo k zvýšenému pobytu detí vonku. 

Redukcia domácich úloh kvôli zdraviu očí by u nás asi neprešla.

Nie je cesta neštudovať, ale tráviť dostatočné množstvo voľného času na dennom svetle. Pokiaľ deti študujú a potom vybehnú von, to by mohlo stačiť.

Aké ďalšie diagnózy oka ešte najčastejšie liečite?

Naša ambulancia je strabologická ambulancia, takže najčastejšou diagnózou je strabizmus (škúlenie) a s ním spojené chyby oka ako ďalekozrakosť, spomínaná krátkozrakosť, takzvané lenivé – tupozraké oko. Tupozrakosť je porucha videnia oka, pri ktorej oko ani s tou najlepšou dioptriou, ktorú mu dáme, nevidí ostro. V oku ináč nenachádzame žiadne chyby, ide o poruchu správneho vývoja celého senzorického aparátu v spojení s mozgom. Hľadáme príčinu tupozrakosti, škúlenia a snažíme sa ho liečiť.

Ako?

Ako liečbu v prvom rade ordinujeme správne okuliare. Následne liečime tupozrakosť, u detí ide o známe zalepovanie očka. Pokiaľ dieťa dobre spolupracuje, výsledky sú pekné. Podľa ťažkosti tupozrakosti sa oko lepí na rôzne obdobie, môže byť zalepené celý deň, na pol dňa, niekedy stačí len hodina.

Ide o to, aby bolo zalepené pravidelne a úspech sa dostaví, len to chce trpezlivosť dieťaťa a rodiča. Deti môžu takto cvičiť do asi 8.-9. roku veku, po tomto období je už vycvičiť tupozraké oko veľmi zložité, percento úspechu rapídne klesá. Dôležitý je nácvik vzájomnej spolupráce očí. Pri pretrvávaní škúlenia odporúčame operačný zákrok. Deti operujeme jeden deň v týždni.

Je to diagnóza na celé detstvo a ďalej, zapájajú sa rodičia a celá rodina.

Čo sa týka iných diagnóz, sledujeme deti s celým spektrom chorôb, vrodenými chybami, zápalovými ochoreniami aj deti po úraze očí.

V detstve nám zvykli rodičia hovoriť, že treba jesť veľa mrkvy, neskôr ako superpotravina pre oči pribudli aj čučoriedky. Má strava skutočne vplyv na oči?

V prvom rade, dieťa má mať vyváženú stravu. V rámci štúdií sa jeden čas riešil vplyv vitamínu D, krátkozraké deti mali mať nižšiu hladinu, ale potom sa objavili štúdie, ktoré to nie celkom potvrdili.

Som preto za vyváženú stravu, aby sa mohlo oko vyvíjať správne.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Od škôlkarského veku existujú u nás povinné prehliadky u pediatra. Je to dobrý systém?

Náš zdravotný systém tieto kontroly má. Deti sú sledované u svojho pediatra, majú tam pravidelné preventívne prehliadky, v rámci ktorých majú vyšetrovaný aj vizus. Prvé vyšetrenie vizu je vo veku asi troch rokov, keď už dieťa dostatočne spolupracuje a vie „prečítať“ obrázky, ktoré mu lekár na tabuli ukazuje. Staršie deti už „čítajú“ čísla alebo písmená. Keď pediater zistí nejakú chybu, odošle dieťa k nám.

Môže si aj rodič niečo všimnúť doma?

Závisí od toho, o aký problém ide. Dieťa, ktoré vidí horšie, zvlášť oboma očami, nevie, že vidí horšie. Lepší stav nepozná, takže žiadne sťažovanie sa nebude. Môže sa stať, že pri hre náhodne rodič zistí, že dieťa vidí horšie. Ale takéto náhody sú zriedkavé. Preto existujú preventívne prehliadky, kde je dieťa vyšetrené a pri zistení chyby odoslané k nám.

Iný prípad je, keď dieťa začne škúliť. Škúlenie dieťaťa je neprehliadnuteľné, už pri podozrení na škúlenie by malo byť vyšetrené očným lekárom.

Inzercia

Ďalšou zo situácií, keď je dobré navštíviť očného lekára s dieťaťom, sú ochorenia očí rodičov. Mnohé ochorenia sa dedia, preto by malo byť dieťa vyšetrené.

Sú aj indície, ktoré rodičovi vyslovene napovedia, že má dieťa problém so zrakom? Šúchanie očí, žmurkanie, pozeranie televízie zblízka...

Chodenie k televízii bližšie môže byť jeden z príznakov. Ale k tomu treba dodať, že deti rady chodia k televízoru bližšie, aj keď dobre vidia, čo je vo veľkej väčšine prípadov. Treba myslieť aj na to, či dobre počujú.

Poznáme prípady, keď deti privierajú oči alebo oko, keď sa u nich začína objavovať škúlenie. Rodičia môžu pozorovať zmenu postavenia oka, no nemusia si to všimnúť hneď.

Vo všeobecnosti však šúchanie a žmurkanie nebýva príčina porúch videnia, skôr ide o zápaly očí, alergie a u malých detí cudzie telieska – zrnká piesku, mihalnice. Môže ísť aj o zriedkavejšie vážnejšie ochorenia. Vyšetrenie v očnej ambulancii príčinu identifikuje.

Okrem rodiča si zrejme nejaký problém s videním môžu všimnúť aj v škole.

Samozrejme, počas školskej dochádzky je to často učiteľ, ktorý upozorní, že dieťa nevidí dobre. Máme veľa detí, ktoré posiela učiteľ.

Keď už tie okuliare deťom predpíšete, stretávate sa s tým, že ich deti odmietajú, nechcú ich nosiť?

Veľmi málo. Keď deti každého veku, aj malé, zistia, že vďaka okuliarom vidia, prijímajú ich a nosia ich. Chvíľu možno trvá, kým si zvyknú na rámik, ktorý majú na nose, no vo všeobecnosti sa veľmi málo stretávam s tým, že dieťa svoje okuliariky odmieta.

Možno ešte hendikepované deti, ktoré nezvládajú rámiky alebo sa im zošmykávajú kvôli zmenám na tváričke. 

Má puberta nejaký vplyv na vývoj a zmenu oka?

Choroby oka sa môžu prejaviť v každom veku, teda aj v období puberty. No zmeny sa najčastejšie týkajú krátkozrakosti.

Krátkozrakosť rastie v období základnej školy určite najviac. Neskôr, v období strednej školy, v 14-15 rokoch, je už progresia menšia. Máme aj krátkozrakosť, ktorá sa objaví ešte neskôr, v 16 alebo 17 rokoch, ale tá býva väčšinou malá, nie veľmi závažná.

Čo sa týka ďalekozrakosti, tá rastom dieťaťa, a teda aj jeho oka, klesá. Takže v období puberty sa môže stať, že okuliare už skladáme. Stáva sa, že pri menších dioptriách nám deti na strednej škole okuliare ani nechcú nosiť.

Čo hovoríte na to, keď tínedžer odmieta nosiť okuliare a tvrdí, že si svoj zrak ich nenosením posilňuje?

Čo sa týka krátkozrakosti, po prvé – bez okuliarov deti nevidia. Takže treba rátať s tým, že keď som školák a som krátkozraký a nemám okuliare, tak nevidím.

Čo sa týka nosenia okuliarov, v poslednom čase sa pri krátkozrakosti odporúča nosiť okuliare stále, aspoň v období rýchleho rastu. Lebo aj ich nosenie a správna dioptria pôsobia preventívne proti progresii krátkozrakosti.

V dnešnej dobe sa už s krátkozrakosťou bojuje ďalej, nie sú to len obyčajné sklá pre krátkozraké oko, máme špeciálne okuliarové sklá a špeciálne kontaktné šošovky,  ktoré majú špeciálne vlastnosti na to, aby krátkozrakosť neprogredovala. Ale to znamená okuliare poctivo nosiť stále a kontaktné šošovky aspoň osem hodín denne.

Odpoveď teda je, že tí, ktorí majú nosiť okuliare, ich naozaj aj nosiť majú.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Skutočne oko trpí, keď človek odmieta okuliare?

Ďalekozraké deti pri čítaní, písaní svoje oči namáhajú oveľa viac ako deti so zdravým okom. To sa môže prejaviť bolesťami hlavy. Keď si deti nasadia okuliare, zrazu ťažkosti prejdú.

Krátkozrakí mínuskári do blízka ťažkosti nemajú, a preto – hlavne v období puberty – mnohí radšej tolerujú, že nevidia do diaľky, ako by mali nosiť okuliare.

Vtedy ponúkame kontaktné šošovky. Tie sú výborná vec. Dievčatá od 10.-11. roku sú veľmi šikovné, samy si vedia kontaktné šošovky aplikovať. Pokiaľ rodič povie, že sa môže na dieťa spoľahnúť vo veci čistoty rúk, kontaktné šošovky odporúčame. Aj chlapci sa ich vedia naučiť aplikovať, ale v trošku vyššom veku. Častejšie ich nosia dievčatá a športujúce deti.

Šošovky sú vždy doplnkom k okuliarom. Keď ma šošovky dráždia, musia ísť von a nasadzujem si okuliare. Pokiaľ však majú tínedžeri problém s okuliarovým rámom, nevidím problém, prečo by za presných podmienok nemohli nosiť kontaktné šošovky .

Sú však situácie, keď ich neodporúčame. Sú to chyby a ochorenia povrchu oka a niektoré typy škúlenia, kde sú okuliare nenahraditeľné.

Spomínali ste vplyv genetiky. Viete už odhadnúť, ak obaja rodičia nosia okuliare, aká je pravdepodobnosť, že to zdedí aj dieťa?

Krátkozrakosť môžeme zdediť. Poznáme viac génov, ktoré sú zodpovedné za prenos krátkozrakosti, tak ako poznáme viac druhov krátkozrakosti. Rodičov bez okuliarov má asi 10 percent krátkozrakých detí. Podľa niektorých štúdií majú deti rodičov, ktorí obaja nosia okuliare, skoro 6,5-krát vyššiu šancu byť krátkozraké oproti deťom s jedným rodičom alebo rodičom bez okuliarov.

Čo hovoríte na čoraz populárnejšie okuliare, ktoré majú redukovať modré svetlo z mobilov a počítačov?

Je známe, že modrá časť spektra má negatívnu funkciu na oko. Ale to bolo stanovené pri ochoreniach sietnice. Čítala som štúdiu, kde sa zisťovalo, koľko modrého svetla monitory počítačov produkujú. Záver bol, že množstvo modrého svetla produkovaného monitormi je skoro rovnaké ako pri pobyte za jasného, bezoblačného dňa. Takže je to diskutabilné a nejednoznačné. 

V dnešnej dobe sa okuliare proti modrému svetlu deťom neodporúčajú. Dokonca existuje aj názor, že úplná redukcia modrej časti spektra môže vyvolávať depresie. Sú to zaujímavé štúdie.

Takisto musíme brať do úvahy zistenia, že pravdepodobný ochranný vplyv na detské oko má ultrafialová časť spektra svetla. Aj nosenie okuliarov s UV filtrom bráni protektívnemu účinku svetla. 

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Ako hodnotíte spoluprácu s rodičmi, ktorí prichádzajú do vašej ambulancie?

Rodičom sa snažím všetko vysvetliť, pretože keď rodič pochopí, o čo nám spoločne ide, vtedy je určite spolupráca lepšia. Nie je to jednoduché, lebo mnohokrát úraduje doktor „google“, suseda alebo skúsenosť v rodine a ja mám ťažkú úlohu rodičovi vysvetliť, že aj keď sa to nezdá, jeho dieťa má iný problém, ako si on práve myslí.

Sú rodičia, ktorí nechcú deťom ani podať kvapky na rozšírenie zreničiek. Pokiaľ rodič nesúhlasí, nemôžeme robiť nič, ale nevieme im teda ani pomôcť. Musím povedať, že niekedy je spolupráca s rodičom ťažšia ako s dieťaťom.

Avšak máme veľa šikovných rodičov, ktorí si nechajú situáciu vysvetliť, spoločne hľadáme čo najlepší postup. Mnoho liečby, zvlášť v našej strabologickej ambulancii, je presúvanej na rodiča a na domácu liečbu. To, čo kedysi cvičila s deťmi sestra počas hospitalizácie, teraz cvičia rodičia s deťmi sami. Nie je to jednoduché ani pre nich. Zadania, ktoré robia deti denne, zmenia aj chod celej domácnosti.

Deti máme veľmi zlaté, aj keď je každé iné, všetky sú vyšetriteľné. A keď je spolupracujúci rodič, všetko vieme zvládnuť hladko.

Je na Slovensku dostatok detských oftalmológov?

Očných lekárov, ktorí sa zaoberajú detským okom, je veľmi málo, veľmi pociťujeme ich nedostatok a detí s očnými ťažkosťami je veľmi veľa. Oční lekári sa bránia vyšetrovať deti, aj keď si myslím, že spolupracujúce školopovinné dieťa by nemalo byť pre žiadneho oftalmológa problém. V našej ambulancii vyšetríme každý deň okolo 20 detí, jeden deň máme rezervovaný na operatívu. V ambulancii objednávame aj tri mesiace dopredu.

V rámci strabológie pociťujeme na Slovensku absolútny deficit zo strany ortoptických sestier. Chýbajú nám sestry ortoptistky, ktoré sa špecializujú na pacientov, ktorí škúlia. Sestra je v strabologickej ambulancii rovnocenný partner. Cvičí správne postavenie očí, spoluprácu, tupozrakosť. V tomto smere Slovensko veľmi zaostáva.

Všeobecne však môžeme povedať, že slovenskí oční špecialisti sú na európskej úrovni.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.