Planéta s ôsmimi miliardami ľudí Populačný alarmizmus je falošný. Rast emisií spôsobuje malá časť obyvateľstva

V utorok 15. novembra 2022 naša Zem zaznamenala obrovský a úžasný míľnik – od tohto dátumu je na svete oficiálne osem miliárd ľudí. Samozrejme ide o približne určený dátum, tento počet sme mohli prekročiť už pár dní či týždňov pred týmto dátumom alebo krátko po ňom. Súčasný stav odhadovanej svetovej populácie je možné sledovať na webovej stránke worldometers.info.

Ide o neuveriteľný vývoj, keď si predstavíme, že iba v roku 1950 nás bolo trikrát menej – iba okolo 2,5 miliardy. Tento dôležitý míľnik privítali politici a osobnosti podobne, ako to bolo pri tejto téme počas celej histórie: nie všetci pociťovali bezhraničnú radosť.

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres sa vyjadril, že dosiahnutie tohto míľnika „je príležitosťou na oslavu rozmanitosti a pokroku...“ Ozvali sa však aj tradične alarmistické hlasy, ktoré vnímajú viac ľudí ako hrozbu, nie ako dobro, z ktorého sa máme tešiť.

Tieto hlasy sa v súčasnosti zväčša spájajú s obavami z väčších emisií, s väčším tlakom na životné prostredie a tým horším vplyvom na klimatickú zmenu. Podobné alarmistické správy sa však objavovali už pred pár storočiami, a ako je zvykom, všetky sa ukázali ako nesprávne, mnohé mali navyše ešte aj eugenické prvky.

Aký je teda vývoj svetovej populácie a je jej rast pre nás hrozbou?

Alarmisti sa mýlili

Vývoj ľudskej populácie zaznamenal počas histórie rôzne trendy. Je však možné povedať, že kým do roku 1750 bol počet ľudí na Zemi relatívne stabilný, po roku 1750 zaznamenal obrovský boom. Súvisí to predovšetkým s priemyselnou revolúciou, ktorá významne zdvihla HDP krajín a zvýšila tak aj prostriedky na výrazné zlepšenie života človeka.

V tomto období začína rýchlo napredovať aj lekárska veda, vývoj liekov a podobne, ktoré výrazne predĺžili život človeka. Populačný rast totiž nie je spôsobený iba väčším počtom novonarodených bábätiek, ale aj väčšou priemernou dĺžkou dožitia.

Vývoj počtu svetovej populácie za posledných dvetisíc rokov. Zdroj: OurWolrdInData.org

Postupne sa viacerí myslitelia začínali zamýšľať nad tým, či je tento bezprecedentný rast udržateľný a kam by mohol viesť. Prvým takýmto mysliteľom bol Thomas Malthus, ktorý na začiatku 19. storočia tvrdil, že kým populácia rastie exponenciálne, množstvo jedla rastie iba lineárne. Podľa neho teda populácia rastie podstatne rýchlejšie ako množstvo jedla, čo spôsobí hladomor, choroby a následný pokles populácie.

Malthus sa však veľmi mýlil a do histórie neslávne vstúpil ako veľká inšpirácia pre eugenické hnutia. Zanedbal technologický pokrok, vďaka ktorému dokážeme potraviny produkovať čoraz efektívnejšie, pričom podiel ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve neustále klesá.

V roku 1927 bola zorganizovaná prvá Svetová populačná konferencia, ktorá diskutovala o probléme preľudnenia. Hanbou tohto podujatia bolo, že bola organizovaná predchodcom OSN – Ligou národov a jedným z hlavných iniciátorov bola Margaret Sangerová. Tá počas celého života presadzovala obmedzenie ľudskej populácie, je zakladateľkou Planned Parenthood Federation of America a predstaviteľkou eugenického hnutia.

Kto môže za rast emisií

Rovnako alarmisticky vyznela svetoznáma kniha Population Bomb od profesora Paula Ehrlicha z roku 1968. Predpovedala celosvetové hladomory spojené s preľudnením a obrovské nepokoje. Ako je možné už teraz pozorovať, nič z toho sa nesplnilo a išlo iba o ďalšie zbytočné strašenie.

Ehrlich v knihe však tiež tvrdil, že príliš veľa ľudí na planéte zhoršuje klimatickú zmenu a jej riešenie. Tento argument sa čoraz viac objavuje v rôznych dielach a článkoch, nezakladá sa však na pravde.

Štatistické údaje odhaľujú, že celebrity v roku 2022 doteraz vypustili v priemere 3376,64 tony emisií CO2 len pri používaní súkromných lietadiel. To je 482,37-krát viac ako ročné emisie priemerného človeka.Zdieľať

Na začiatok je potrebné povedať jeden dôležitý fakt. Klimatické zmeny nie sú spôsobené rastom populácie, ale do veľkej miery emisiami skleníkových plynov zo spaľovania fosílnych palív. Nefunguje tu ani tradičný argument, že čím viac žije ľudí na planéte, tým je väčšia spotreba fosílnych palív a väčší tlak na životné prostredie. V súčasnosti predstavujú emisie, ktoré tvorí iba 1 percento najbohatších obyvateľov planéty, viac ako dvojnásobok emisií 50 percent tých najchudobnejších.

Znamená to, že najbohatšie percento, ktoré predstavuje malý počet ľudí (cca 63 miliónov), je zodpovedné práve za väčšinu globálneho otepľovania. Aj spomedzi nich však ešte viac vyčnievajú miliardári a multimilionári, ktorí majú ešte výraznejšiu uhlíkovú stopu.

Pred pár mesiacmi sa napr. prevalila kauza celebrít a ich nehospodárneho používania súkromných lietadiel. Štatistické údaje odhaľujú, že celebrity v roku 2022 doteraz vypustili v priemere 3376,64 tony emisií CO2 len pri používaní súkromných lietadiel. To je 482,37-krát viac ako ročné emisie priemerného človeka. A to v tom nie sú zarátané súkromné jachty či iné položky, ktoré majú enormné zaťaženie na životné prostredie. Jednoducho povedané: to, že sa na Slovensku či v inej krajine narodí bežnej rodine dieťa, nemá absolútne žiadny vplyv na náš boj s klimatickou zmenou.

Okrem toho, zníženie rastu populácie, ktorá už bude mať aj tak klesajúcu tendenciu, v rozumnom čase nedokáže znížiť tlak na prírodu. Uhlíkovú neutralitu chceme dosiahnuť do roku 2050, čo je už o necelých 30 rokov, a demografické zmeny sa prejavujú v desaťročiach.

V neposlednom rade majú výzvy na znižovanie populácie zväčša veľmi rasistický podtón. Argumenty týkajúce sa preľudnenia často pochádzajú z globálneho severu, ktorý je zodpovedný za väčšinu emisií, a ich cieľom je znížiť pôrodnosť na globálnom juhu, kde početnosť populácie teraz najviac rastie (rozvojové krajiny v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike). Bohatí chcú znížiť populáciu chudobných – to by bola v 20. storočí definícia eugenického hnutia.

Preľudnenie vôbec nie je problémom, na planéte je dostatok jedla a iných prostriedkov na živobytie a vecí pre všetkých. Problémom je výrazná nadspotreba malého počtu ľudí.

Čínu čoskoro predbehne India

Na základe súčasných trendov OSN odhaduje, že počet obyvateľov by mohol do roku 2030 narásť na približne 8,5 miliardy, do roku 2050 na 9,7 miliardy a do konca storočia na 10,4 miliardy. Vrchol na úrovni spomínaných 10,4 miliardy obyvateľov by mal byť dosiahnutý okolo roku 2086 a potom by mala začať populácia mierne klesať.

Už do roku 2050 dôjde v mnohých krajinách k poklesu obyvateľstva (hlavne na globálnom severe), najväčšie relatívne zníženie počtu obyvateľov, so stratami okolo 20 %, sa očakáva v Lotyšsku, Bulharsku, Srbsku, Litve a na Ukrajine.

Rast svetovej populácie bude výrazne ovplyvnený predovšetkým rastom priemernej dĺžky života. V roku 2019 bola na úrovni 72 rokov a podľa odhadov do roku 2050 dosiahne 77 rokov.Zdieľať

Je potrebné si uvedomiť, že rast svetovej populácie bude výrazne ovplyvnený predovšetkým rastom priemernej dĺžky života. V roku 2019 bola na úrovni 72 rokov (čo je nárast o deväť rokov od roku 1990) a podľa odhadov do roku 2050 dosiahne 77 rokov.

Kým v Európe a Amerike bude početnosť populácie čoraz viac klesať, v subsaharskej Afrike a v Ázii nastane enormný boom. Iba osem krajín – Konžská demokratická republika, Etiópia, Nigéria, Pakistan, India, Filipíny, Egypt a Tanzánia – bude zodpovedných za polovicu rastu populácie do roku 2050. Tanzánia a Nigéria do roku 2050 pravdepodobne zdvojnásobia svoje počty obyvateľov.

Vývoj počtu svetovej populácie podľa kontinentov. Zdroj: OurWolrdInData.org

Najväčšia a najdôležitejšia zmena však nastane už budúci rok, v ktorom Čínu v počte obyvateľov predbehne India. Čína má dlhodobé problémy so zmenšujúcou sa populáciou pre politiku jedného dieťaťa, ktorá v krajine platila 30 rokov. Aj keď teraz, naopak, Čína podporuje rast populácie a dáva štedré balíčky za každé narodené dieťa, pôrodnosť sa jej zvýšiť nedarí.

To však znamená aj veľké politické dôsledky, keďže sociálne systémy Číny sa stávajú čoraz viac neudržateľné. Ešte v tomto storočí jej populácia klesne výrazne pod 1 miliardu, kým populácia Indie by mala stúpnuť až na 1,7 miliardy v roku 2064.

Samozrejme, demografické odhady sa môžu ešte výrazne zmeniť, avšak už dnes je jasné, že v prípade Číny nastane prudký populačný pád, ktorého počiatky už krajina cíti.