Kto bude nový ombudsman Hatrákovej asistent, advokát transsexuálov či exšéf Patakyovej kancelárie?

Parlament okrem schvaľovania desiatok návrhov zákonov v nasledujúcich dňoch čaká aj voľba verejného ochrancu práv. Hoci doterajšej ombudsmanke Márii Patakyovej sa skončilo funkčné obdobie ešte 29. marca, pre nezhody v koalícii a neexistujúcu dohodu na mene nového ombudsmana je tento post neobsadený už viac ako sedem mesiacov. A stále to nevyzerá tak, že je trojkoalícia v zhode na jednom mene.

Pre absenciu nového verejného ochrancu práv má kancelária na stole vyše 500 podnetov, ktoré čakajú na zhodnotenie.

Inštitút verejného ochrancu práv je nezávislým orgánom, ktorého poslaním je chrániť základné práva a slobody občanov pred orgánmi verejnej správy, no predovšetkým upozorňovať na porušovanie práv a žiadať o nápravu.

Plénum volí ombudsmana na päť rokov z kandidátov, ktorých navrhne najmenej 15 poslancov. Na zvolenie stačí väčšina prítomných, čo by v prípade dohody mohlo vyjsť aj kandidátovi menšinovej koalície. Ten však stále jasný nie je.

Najväčšie vládne hnutie OĽaNO totiž navrhlo hneď dvoch ľudí – Róberta Dobrovodského a Maroša Matiaška. O hlasy poslancov sa uchádza aj kandidát Marián Török, ktorý získal podporu SaS. Všetci traja kandidáti sú právnikmi.

Najpriechodnejším je Dobrovodský

Najviac podpisov pod kandidatúru dostal Róbert Dobrovodský, asistent dnes už nezaradenej poslankyne Kataríny Hatrákovej z Kresťanskej únie, ktorú po nehlasovaní o vydaní Roberta Fica do väzby vyhodili z poslaneckého klubu OĽaNO, hoci naďalej podporuje vládnu koalíciu.

Za kandidáta ho navrhla práve ona, ale v súboji o post ombudsmana ho podporilo dokopy 27 poslancov, najviac zo všetkých uchádzačov.

Okrem konzervatívnejšej časti klubu OĽaNO to boli aj liberáli Kristián Čekovský, Andrej Stančík či Anna Mierna, členovia Sme rodina, ale aj tarabovci, čo vyvolalo isté kontroverzie nielen pri verejnom vypočúvaní na ľudskoprávnom výbore.

Róbert Dobrovodský je docentom na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, kde pôsobí na Katedre občianskeho a obchodného práva. V minulosti pracoval aj na ministerstve spravodlivosti, kde mal na starosti Občiansky zákonník a zákon o rodine a právach detí. Pred šiestimi rokmi sa napríklad aktívne zapojil do prípadu šesťročného Marca, ktorého úradník násilne odobral uprostred hodiny v škole pred ostatnými spolužiakmi. Riešil však aj prípady týraných detí, ako aj medializovanú kauzu Lucky, ktorú na smrť utýral jej otčim.

Dobrovodský pôsobil aj v Európskej komisii ako národný expert pre európske rodinné právo a participoval i pri jeho slovenskej reforme.

Rovnako sa podieľal na príprave novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý bol spojený so zavedením povinného zverejňovania zmlúv. Je aj členom odbornej skupiny pre verejné obstarávanie a súčasťou legislatívnej rady vlády. Sám sa pokladá za legislatívca a hovorí, že „právnici píšu právo tak, ako si to poslanci želajú“.

Dobrovodský nechce ideologizovať ľudské práva ani označiť Kotlebu za fašistu

Čo sa týka odpovedí na politické otázky, Róbert Dobrovodský bol v rozhovoroch i pri vypočutí veľmi opatrný.

V podcaste .týždňa sa k mnohým témam spojeným s politikou vyjadroval veľmi vyhýbavo. Svoje predchodkyne Janu Dubovcovú a Máriu Patakyovú nechcel hodnotiť, no podľa neho im nie je čo vyčítať.

Štátni úradníci na ministerstvách by však podľa neho mali byť ideologicky neutrálni, lebo slúžia štátu. Tvrdí, že ak by bol zvolený za ombudsmana, nebude ideologizovať zákonodarnú moc, ale bude dodržiavať platné zákony.

Róbert Dobrovodský. Foto: TRUNI/Barbora Likavská

„Len čo by som začal vykladať ľudské práva ideologicky, narúšam sústavu bŕzd a protiváh.“ Nevidí priestor na to, aby verejný ochranca práv ideologicky vykladal nielen inštitút rodinného práva, ale ani žiaden iný. „To, čo je v zbierke zákonov, je platné právo. Na tom sa dohodol národ, voliči, parlament.“

Ombudsman má byť podľa Dobrovodského vo svojich vyjadreniach neutrálny, apolitický, nezávislý a zdržať sa súkromných názorov. „Ľudské práva patria každému bez ohľadu na politiku,“ povedal pre .týždeň.

Podporu jeho kandidatúry Tomášom Tarabom, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke ĽSNS, ako aj ďalšie otázky pred ľudskoprávnym výborom nechcel komentovať. Nepokladá za správne, aby ako kandidát kádroval či hodnotil jednotlivé politické strany, poslancov či ich vyjadrenia. No dodal, že s Tarabom nemá žiaden osobitný vzťah.

Ak za neho vo voľbe zahlasujú aj extrémisti z Kotlebovej ľudovej strany či Uhríkovej Republiky, bude to rešpektovať, pretože si váži mandát každého poslanca. Či sú títo poslanci fašisti, odmietal povedať. Je to podľa neho otázka na orgány činné v trestnom konaní, políciu a prokuratúru, aby to posúdili na základe vyjadrení či správania daných predstaviteľov.

Ani Mariana Kotlebu napriek jeho odsúdeniu nenazýva fašistom. „Neviem, či slovenský trestný poriadok pozná pojem fašizmus. Obávam sa, že v Trestnom zákone nie je napísané, že byť fašistom sa rovná trestný čin, zmýšľať ako fašista je trestný čin. Tým je len to, čo prejavíte navonok a čo je škodlivé pre spoločnosť, a to ustanovuje len Trestný zákon,“ povedal v rozhovore s tým, že to, čo je trestné, ustanovuje zákonodarca.

Dobrovodský by privítal, keby verejný ochranca práv mal aj zákonodarnú iniciatívu, keďže sám je legislatívcom a píše zákony.

Časť OĽaNO i Za ľudí chce advokáta transsexuálov, SaS ombudsmankinho kancelára

Z vládneho hnutia OĽaNO vzišiel okrem Róberta Dobrovodského aj druhý kandidát – Maroš Matiaško. Navrhol ho poslanec Dominik Drdul, no s kandidatúrou na ombudsmana ho vraj na začiatku leta ako prvá oslovila komisárka pre ľudí so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, s ktorou v minulosti spolupracoval.

Z OĽaNO ho podporili nielen liberálni, ale aj konzervatívni poslanci ako Lucia Drábiková, Marek Šefčík, Milan Potocký či Ján Szőllős z Kresťanskej únie. Pridali sa aj Jana Žitňanská a Juraj Šeliga zo Za ľudí. Spolu získal Matiaško podporu 20 poslancov.

Poslankyňa Vladimíra Marcinková z opozičnej SaS prišla s tretím kandidátom. Je ním dlhoročný vedúci kancelárie ombudsmanky Jany Dubovcovej i Márie Patakyovej Marián Török, ktorý pôsobil na viacerých ministerstvách a dnes je členom Rady pre štátnu službu. Okrem poslancov SaS ho podporil aj predseda Spolu Miroslav Kollár, bývalý kolega Marcinkovej zo Za ľudí.

Maroš Matiaško dlhodobo žije v Česku, kde sa zameriava na ľudské práva a vyučuje ich aj na Karlovej univerzite v Prahe. Vyštudoval okrem práva aj psychológiu a filozofiu. V roku 2015 založil Fórum pre ľudské práva, spolupracuje s českou kanceláriou ombudsmana aj so slovenskou Ligou pre ľudské práva. Tri roky pôsobil aj na Európskom súde pre ľudské práva.

Angažoval sa v zastupovaní prípadov nezákonného používania klietkových postelí v sociálnych zariadeniach, no známy je najmä ako advokát transrodových ľudí. Sám hovorí, že práva transrodových osôb sú pre právnika fascinujúca oblasť.

Jeden jeho prípad, ktorý sa tiahol sedem rokov, skončil až na českom Ústavnom súde. Išlo o muža, ktorý si chcel zmeniť pohlavie bez toho, aby podstúpil sterilizáciu, no tá je v Česku pri tranzícii nutnosťou. Ústavný súd však rozhodol, že na úradnú zmenu pohlavia je znemožnenie reprodukčnej funkcie nevyhnutnou podmienkou. Matiaško sa s prípadom plánuje obrátiť aj na súd v Štrasburgu.

Ako ombudsman by chcel nadviazať na svoje predchodkyne. Ako nový ochranca práv má zámer pracovať na tom, aby sa v rozpoltenej a zranenej spoločnosti našiel pokoj.

Na vypočúvaní kandidátov vo výbore uviedol, že chce Slovensko dostať na mapu „ľudskoprávneho sveta“. Kancelária ombudsmana by mala byť podľa neho otvorená pre všetkých a solidárna so všetkými.

Marián Török zas vníma situáciu tak, že ľudské práva sú na Slovensku na úplnom okraji záujmu. Fakt, že už pol roka parlament nezvolil ombudsmana, podľa neho do istej miery svedčí o úrovni demokracie na Slovensku, s ktorou sme sa ešte nenaučili narábať.

Nikto z kandidátov ani po Zámockej nepokladá manželstvo homosexuálov za ľudské právo

Témou verejného vypočutia bola aj téma teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave, kde 19-ročný útočník zastrelil dvoch členov LGBTI komunity.

Kandidát Marián Török na sociálnej sieti po útoku napísal, že sa ako spoločnosť vzďaľujeme od základného posolstva „ži a nechaj žiť“.

„Keď sa zo slovných útokov proti akejkoľvek menšine stane norma, v zákonodarnom zbore sa prerokúvajú návrhy zákonov, ktoré môžu viesť k obmedzovaniu základných práv a slobôd istej skupiny občanov, potom len málo chýba, aby začalo byť zasahované do toho najzákladnejšieho práva – práva na život,“ napísal. Slovensko sa podľa neho k menšinám správa ako k občanom druhej kategórie a voči tým sexuálnym má dlh.

Matiaško pokladá vraždu na Zámockej za hroznú a nepochopiteľnú. Tvrdí, že ako ombudsman by išiel aj na pietnu spomienku a nemal by na nej problém ani držať dúhovú vlajku. Slová sú podľa neho zbraňou. „Ide o závažný zločin a útok na ľudské práva a charakter demokratickej spoločnosti,“ povedal v rozhovore pre .týždeň.

Dobrovodský sa ako právnik, naopak, nechcel vyjadriť k tomu, či spoločenská klíma voči LGBTI komunite prispela k nenávistnému činu. „Sú vševedkovia, ktorí sa vyjadria k čomukoľvek, ja to nerobím rád,“ dodal s tým, že ide o otázku na sociológov. Čin označil za strašný a bolo mu z neho smutno.

Vníma to však aj ako otázku na školu a dodržanie dohľadu nad tým, aby sa v triede nerozmáhali sociálnopatologické javy, čo určuje školský zákon. Obáva sa, aby nešlo o ľudskoprávny precedens v tom pohľade, že Slovenská republika činu nezabránila, hoci mohla. A to nie pre spoločenskú klímu, ale preto, že škola či iné inštitúcie včas nenahlásili, že vrah mal psychické problémy. Rodičia podľa Dobrovodského tiež nemajú len právo, ale aj primárnu zodpovednosť za výchovu dieťaťa.

Z trojice kandidátov len Matiaško podporil zákon z dielne SaS o spoločnom spolužití, pre ktorého ide o prvý krok k registrovaným partnerstvám. Právnu ochranu rovnakopohlavných párov pokladá za nedostatočnú. Ostatní kandidáti boli pri danej téme na vypočutí zdržanliví, keďže to podľa ich slov ombudsmanovi ani neprináleží hodnotiť, hoci Török v rozhovore pre .týždeň predtým povedal, že by chcel, aby Slovensko dospelo do štádia, v ktorom uzákoní aj homosexuálne manželstvá. Naplnenie programového vyhlásenia vlády v tejto téme pokladá za minimálny štandard.

Marián Török ako šéf kancelárie s bývalými verejnými ochrankyňami práv Janou Dubovcovou a Máriou Patakyovou. Foto: TASR

Dobrovodský hovorí, že rozširovanie práv LGBTI komunity je z ľudskoprávneho hľadiska najmä úlohou parlamentu. „Ľudské práva sú to, na čom sa Národná rada zhodne, že sú to ľudské práva,“ povedal na verejnom vypočutí.

Manželstvo párov rovnakého pohlavia však ani jeden z kandidátov nepokladá za ľudské právo a každý z nich by v tomto smere rešpektoval demokratickú väčšinu a ústavnú definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. No podľa Dobrovodského dané ukotvenie do ústavy nebolo nutné. V prípade potratov však Török o ľudskom práve hovorí.

Dobrovodský chce riešiť zdravie, Matiaško chudobu a Török historické krivdy

Práva LGBTI komunity však nie sú tými, ktoré by chceli jednotliví kandidáti prioritne riešiť vo svojom úrade v prípade svojho zvolenia. Minimálne o tom otvorene nehovoria.

Vzhľadom na problémy spojené s následkami pandémie covidu či energetickej a inflačnej krízy by boli pre Róberta Dobrovodského hlavnou témou zdravotné a sociálne práva. Vzhľadom na problém chudoby aj seniori, ale riešiť by chcel aj obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony, práva odsúdených a ľudí liečiacich sa na psychiatrii.

Monitorovať výkon väzby, práva väzňov a systém psychiatrickej starostlivosti by chcel ako ombudsman aj Maroš Matiaško. Ako najväčší ľudskoprávny problém vníma chudobu, preto sa chce zamerať na dodržiavanie práv ľudí z vylúčených komunít, Rómov, matiek samoživiteliek, seniorov, ale aj na problematický prístup k vode.

Marián Török by chcel riešiť historické krivdy minulého režimu, medzi ktoré radí najmä stále nedoriešené reštitúcie. Ďalej právo ľudí na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale aj problematiku práva na vzdelanie v prípade národnostných menšín Rómov, Rusínov, Maďarov či Ukrajincov, no pozrel by sa aj na možnosť uplatňovania práva na vierovyznanie v domovoch sociálnych služieb či v nemocniciach.

A je pripravený zaoberať sa aj témou menštruačnej chudoby, keďže podľa jeho slov je hranica medzi sociálnym štátom a ľudskými právami veľmi tenká.

Kto z trojice kandidátov bude novým verejným ochrancom práv, nie je jasné. Hoci najväčšie šance má Róbert Dobrovodský, môže sa to skončiť aj opakovanou voľbou, keďže ani viacerí poslanci najväčšieho vládneho hnutia OĽaNO ho nepokladajú za koaličného kandidáta. Na konci dňa práve podpora zo strany tarabovcov či prípadné znížené kvórum pre nedostatok poslancov v pléne parlamentu môže byť kľúčovým faktorom v jeho prospech.