Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Rodina
05. november 2022

Príbehy mladých vdov

Zostali samy s deťmi a po strate manžela by bez pomoci blízkych a darov nevyžili

Rozprávali sme sa s mladými vdovami o ťažkostiach, ktorým čelia vo svojej novej životnej situácii. 

Zostali samy s deťmi a po strate manžela by bez pomoci blízkych a darov nevyžili

Ilustračné foto www.freepik.com

So svojimi manželmi budovali domovy a borili sa spolu s prekážkami života. Potom prišlo ťažké obdobie choroby či tragédia a ony ostali na množstvo úloh samy s obrovskou bolesťou v srdci. Na ich pleciach zostala výchova neraz maličkých detí, prevádzka domácnosti aj obavy o vyžitie. Štát ich v najťažšej chvíli nepodporil, pomoc im chýbala najmä v začiatkoch, keď sa rýchlo potrebovali postaviť na nohy. Kvôli svojim deťom sa však nevzdávajú a bojujú každý deň. 

Kristína bola 32-ročnou mamou štyroch malých detí na plný úväzok a robilo ju to šťastnou. Deti vzdelávala doma, venovala sa materskému centru, ktoré založila v dedine. Piekla domáci chlieb a vytvárala teplo domova. Na dvore mali veľké gazdovstvo: sedem kráv, sliepky, kačky a záhradu. S manželom postavili v prvých rokoch manželstva dom na konci dediny. No prišiel deň, ktorý celý jej svet obrátil naruby. Manžela pred očami dvoch synov pri práci privalil traktor.

„Manžel bol veľmi akčný, okrem toho, že sme mali doma gazdovstvo, chodil normálne do práce. Takže keď zomrel, nielenže som prišla o muža, ktorý mi bol vo všetkom parťákom, ale na moje plecia padlo strašne veľa roboty, ktorú robil,“ spomína v rozhovore pre Postoj vdova Kristína Štefinová.

Kristína Štefinová so svojimi štyrmi deťmi. Foto: archív K. Š.

Zo dňa na deň sa jej denný režim zmenil na nepoznanie. Budíček 4.30. Či mrzlo, či pršalo, prvé kroky viedli do stajne. „Keď som o šiestej, pol siedmej skončila kŕmenie a dojenie, vyhadzovanie hnoja a všetko, čo bolo treba, doniesla som mlieko domov, zarobila som na syr, tvaroh a iné výrobky, postupne začali vstávať deti,“ opisuje Kristína svoju novú ťažkú rutinu.

Ťažké prebudenie do reality

V čase, keď manžel zomrel, doma vzdelávala prváka a tretiaka, okrem toho mala dve škôlkarky. Gazdovstvo nebolo len o fyzickej práci, zahŕňalo aj administratívu. Povolaním učiteľka sa tak musela naučiť množstvo nových vecí, ktoré dovtedy vôbec neovládala. „Keď to mám povedať na rovinu, nevedela som používať ani internetbanking. Bolo to pre mňa prebudenie do reality života,“ dodáva. Až vtedy si podľa vlastných slov v plnosti uvedomila všetky funkcie, ktoré manžel v rodine zastával. 

Za záchranu v situácii, v ktorej sa ocitli pred piatimi rokmi, považuje blízkosť rodiny a sieť priateľov. Pomáhali prakticky aj finančne. Z Kristíny sa musela stať razom manažérka, ktorá ponúkanú pomoc premení na funkčný systém: kto kedy postráži deti, kto kedy príde vyhádzať hnoj či odložiť seno… „Často sa mi stalo, že sa ma niekto spýtal, čo mi pomôže, a ja som nevedela, ktorú z tých sto položiek vykríknuť ako prvú,“ spomína vdova. Považuje za Božiu milosť, že manažovala zdroje, ktoré sama reálne nezabezpečila. Na účte bolo vždy dosť peňazí na prežitie, ľudia sami prichádzali s praktickou pomocou.

Aj keď sme v úvode opísali Kristínin život pred smrťou manžela ako ružovú materskú dovolenku, každý rodič si vie predstaviť, že vychovávať štyri deti, učiť z nich dve doma, viesť materské centrum, mať gazdovstvo a stavať dom muselo byť už vtedy vysoké tempo. „Život v tom čase by som prirovnala k jazde na starom trabante rýchlosťou 120 po poľnej ceste. No po tom, čo zomrel manžel, som mala pocit, že mi niekto dal do ruky porsche bez bŕzd: len drž volant a keruj. Nezastavovalo to. Išlo to ako silný prúd rieky, buď to ustojím, alebo sa potopím,“ prirovnáva Kristína. Prvý polrok ju hnal adrenalín, jednoducho bojovala.

Desať mesiacov po manželovej smrti prišiel zlom. „Keď si všetci mysleli, že už sme po roku najhoršie prekonali, mali sme sa všetci najhoršie. Na mňa doľahlo smútenie plus mi došli sily.“  Po tomto čase si táto mladá žena uvedomila, že nedokáže sama udržať kurz, aký nastavil manžel, postupne predala dobytok. Deti dlho spracovávali prežitú traumu, aj Kristína si po roku v plnosti uvedomila, ako veľmi je manžel chýba. Vyhľadali odbornú pomoc a s deťmi podstupovali terapiu, ktorá im veľmi pomohla.

Anna Efstathopoulos prišla o manžela začiatkom minulého roka v dôsledku cievnej mozgovej príhody. Tridsaťosemročná psychologička sa stará o tri deti – dvoch stredoškolákov a druháka na základnej škole. Žije v malej dedine v susedstve svojich rodičov a súrodencov. Spolu s deťmi sa podľa nej učia žiť inak ako doteraz. Svojej novej situácii – chýbajúcemu otcovi – deti čelia v každodenných situáciách.

„Každé ráno už veziem deti do školy iba ja, pri vypĺňaní tlačív to vidia zakaždým čierne na bielom, že tu už otec nie je, v reštaurácii či na oslavách, kde sedia celé rodiny spolu, sme my vždy bez otca, podobne na kúpalisku, kde chodia deti do vody väčšinou s tatom,“ spomína Anna situácie, ktoré môžu byť pre deti bolestivé. „Okolie by možno čakalo, že po roku bude u nás všetko v starých koľajach, ale naša situácia bude už navždy iná ako kedysi,“ dodáva.

Podobne ako Kristína, aj táto mladá vdova považuje vo svojej situácii za obrovskú pomoc blízkosť rodiny a osobný vzťah s Bohom. „V ťažkých chvíľach mi veľmi pomáha pocit, že nie som sama. Aj keď som vždy bola a aj som rada sama, sú chvíle, keď sa jednoducho preventívne samote vyhýbam,“ hovorí Anna. Ďalším záchranným kolesom je pre ňu praktická a finančná pomoc od blízkych aj neznámych ľudí. „Neberiem to ako samozrejmosť a veľmi často ma fascinuje, akí sú ľudia dobrí.“

Štát vdovy a vdovcov nepodrží

Všetky vdovy, s ktorými sme sa pri príprave tohto textu rozprávali, potvrdili, že bez pomoci rodiny, známych ani cudzích dobrodincov si najmä ťažké začiatky nevedia z finančného hľadiska ani predstaviť. „Nemala by som ani za čo pochovať manžela. Mladí ľudia s malými deťmi a hypotékou väčšinou nemajú rezervu na takéto prípady,“ hovorí Kristína Štefinová z úvodného príbehu.

Pridelenie vdovského či sirotského dôchodku nie je na Slovensku automatické. Okrem prípadov, keď muž zomrel pri pracovnom úraze či v dôsledku choroby z povolania, sa odvodzuje od nároku zomrelého na starobný či invalidný dôchodok. Podmienkou je tiež manželstvo. Ženy, ktoré žili v partnerskom vzťahu, vdovský dôchodok nemôžu získať, deti z takéhoto vzťahu si o môžu žiadať o sirotský. Ak bol zosnulý mladý človek v produktívnom veku, podľa ministerstva práce sa posudzuje predovšetkým to, či mal dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik invalidného dôchodku.

Inzercia

Ilustračné foto www.freepik.com

„Pričom čím je poistenec mladší, tým menej rokov dôchodkového poistenia potreboval získať,“ píše rezort práce vo svojom stanovisku. Na ilustráciu – človek mladší ako 34 rokov by potreboval na vznik nároku na invalidný dôchodok päť rokov dôchodkového poistenia.

„Aktuálne nastavenie je v súlade s podstatou poistného princípu, keď poistenec musí najprv do systému prispievať a až po uplynutí určitej čakacej lehoty, počas ktorej platí poistné, môže on alebo jeho pozostalý zo systému čerpať prostredníctvom príslušnej dávky,“ uvádza sa ďalej v stanovisku. 

V praxi to znamená, že po smrti manžela musí vdova či vdovec na úrade podávať žiadosť o vdovské a sirotské dôchodky a doložiť množstvo papierov, ktoré sa následne posudzujú. Okrem sobášneho listu ide aj o vojenskú knižku či výučný list. Podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Martina Kontúra trvá posudzovanie žiadosti do dvoch mesiacov od jej spísania, vo veľmi zložitých prípadoch sa lehota môže predĺžiť o ďalšie dva mesiace.

Niektorým vdovám trvá však aj samotné skompletizovanie žiadosti týždne až mesiace. Mama štyroch detí Kristína mala podľa vlastných slov žiadosť hotovú do týždňa, jej manžel tesne splnil nárok požadovaných rokov dôchodkového poistenia, no prvé peniaze jej prišli až po štyroch mesiacoch. Keďže bola s deťmi doma a najmladšia dcéra mala tri roky, nemala vôbec žiadny príjem. Štát sumu po schválení vyplatí naraz od dátumu smrti pozostalého, prvé mesiace majú však vdovy či vdovci finančné vákuum. Nehovoriac o tom, že mnohé rodiny, kde je jeden z manželov ťažko chorý, trpia výpadkom či obmedzením rodinného príjmu oveľa dlhšie pred smrťou. 

Tak to bolo aj v prípade spomínanej psychologičky Anny. Cievna mozgová príhoda, ktorá bola pre jej manžela a celú rodinu fatálna, prišla ako druhá v poradí. Prvú dostal otec rodiny tri mesiace pred smrťou a odvtedy rodina zažívala čas plný stresu, bolesti a neistoty. Aj tej finančnej. Život mladej mamy bol permanentným behom medzi nemocnicou, prácou, školou a domovom. 

Nekonečný príbeh so zlým koncom  

Nárok na vdovský a sirotské dôchodky pre deti rieši Anna takmer celý čas od manželovej smrti. Doteraz dostala od štátu jedine príspevok 70 eur na pohreb. „To je tak na smútočnú kyticu na truhlu,“ hovorí s iróniou v hlase. Jej prípad bol špecifický, keďže manžel nebol Slovák a časť života pracoval v zahraničí. Všetky úradné peripetie mali napokon zlý koniec.

„Podľa výpočtov Sociálnej poisťovne totiž manžel nemal zaplatený dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia. Chýbalo mu 15 mesiacov, niekoľko mesiacov nám neuznali, pretože nemal v systéme podanú prihlášku na dôchodkové poistenie v období, keď bol na predĺženej rodičovskej dovolenke so synom. Doplatiť by bolo možné asi sedem mesiacov za čas, keď bol nezamestnaný, čo nám však nepostačuje,“ vysvetľuje Anna. 

Momentálne si požiadala o náhradné výživné v sume 70 eur na dieťa. „Nikdy som pomoc od štátu nijako zvlášť neočakávala. Avšak myslím, že keď zomrie jeden z partnerov, mal by nastúpiť štát ako pomoc tomu, kto zostal. Zhodnocovať obdobie a posudzovať zosnulého sa mi zdá naozaj scestné. Racionálnejšie by bolo posudzovať a zhodnocovať to, či je žena schopná zo svojho aktuálneho príjmu uživiť seba a deti,“ dodáva. Na vdovský dôchodok pritom nadväzuje napríklad aj zľava na cestovanie vlakmi. Aj keď Anna je preukázateľne vdovou, hoci bez vdovského dôchodku, za vlak si musí riadne zaplatiť. 

Výraznejšia pomoc pre živiteľky rodín

Na Slovensku žije podľa posledného sčítania obyvateľov v roku 2021 asi 317-tisíc vdov a vyše 61-tisíc vdovcov. Koncom septembra evidovala Sociálna poisťovňa asi 290-tisíc poberateliek vdovských dôchodkov v priemernej výške necelých 290 eur. Vyše 50-tisíc mužov dostáva vdovecký dôchodok v sume priemerne 233 eur a takmer 18-tisíc sirôt dostáva priemerne 151 eur na mesiac. Väčšia časť z týchto vdov a vdovcov sú starší ľudia, ktorí poberajú vdovský či vdovecký dôchodok po svojom zosnulom manželskom partnerovi.

Ženy so školopovinnými deťmi by potrebovali výraznejšiu pomoc, keďže sú živiteľkami rodín. Mladé matky, ktoré pozostalostné dôchodky s deťmi na Slovensku dostanú, sa na ne nemôžu zďaleka spoliehať ako na hlavný zdroj príjmu. „Pred piatimi rokmi, keď manžel zomrel, bola suma životného minima pre ženu so štyrmi deťmi 540 eur, a keďže nám vyšiel vdovský a sirotské dôchodky viac, nemáme nárok na žiadnu dávku; ani v hmotnej núdzi, ani príspevok na bývanie, ani na školské obedy. Neviem si predstaviť, ktorá rodina vyžije z 540 eur,“ hovorí Kristína Štefinová.

Po smrti manžela vytvorili jej blízki a priatelia pre jej rodinu také podmienky, aby nemusela aspoň prvý rok pracovať. „Keďže deti boli zvyknuté na moju neustálu prítomnosť doma, keby som musela hneď nastúpiť do práce, prišli by nielen o otca, ale aj o mamu,“ vysvetľuje. Pri štyroch deťoch, najmladšom trojročnom si ani nevie predstaviť prácu, ktorá by bola zlučiteľná s jej situáciou.

Vláda sľubuje zmenu

Pre vdovy a vdovcov s malými deťmi je z praktického hľadiska záchranou sieť vzťahov, ktoré ich vedia podporiť a podržať. V horšej situácii sú mamy, ktoré sú vo svojom utrpení osamelé. Finančný príspevok zo strany štátu väčšine vdov chýba obzvlášť v začiatkoch, keď treba zabezpečiť pohreb, pozbierať sily a pretrpieť úradné peripetie na ceste k vdovskému či sirotskému dôchodku. Ak aj pozostalostné dôchodky získajú, ich výška na prežitie rodiny s deťmi nepostačuje. 

Aktuálna vláda obsiahla do svojho programového vyhlásenia úpravu podmienok na získanie vdovského dôchodku a 20-percentné zvyšovanie tých sirotských. Ministerstvo práce tvrdí, že sa témou na rôznych úrovniach zaoberá a spolupracovalo aj na návrhu poslanca Martina Čepčeka, ktorý akurát v parlamente prechádza schvaľovacím procesom. Ten však rieši situáciu vdov s dospelými deťmi. 

Mladé mamy bez manžela by zo strany štátu uvítali konkrétne úľavy napríklad pri platení školských obedov, cestovného či krúžkov. Nechcú, aby ich deti boli menej vzdelané a menej sa rozvíjali preto, že prišli o jedného z rodičov.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.