Treba odsúdiť islam?

Treba odsúdiť islam?

Foto: Flckr.com

Priame odsúdenie islamu zo strany pápeža, aké vyslovovali pápeži počas minulých storočí, by malo za následok masívne nepokoje a možno aj 3. svetovú vojnu.

Kazateľ Franklin Graham, syn legendárneho Billyho Grahama, charakterizoval islam ako „veľmi zlé a nemorálne náboženstvo... náboženstvo nenávisti, náboženstvo vojny“. V nedávnych rokoch sa podobne vyjadrili aj iní významní protestantskí kazatelia. A zhodou okolností aj dosť veľa pápežov.

V 14. storočí sa Klement V. sťažoval, že v kresťanských krajinách počuť „verejne vzývať svätokrádežné meno Mohamed“, v 15. storočí Kalixt III. odsúdil islam ako „diabolskú sektu“. Pius II. varoval pred Mohamedom ako pred „falošným prorokom“ a pápež Eugen odsúdil „odpornú Mohamedovu sektu“.

V 16. storočí pápež Lev X. o moslimoch povedal, že „s absolútne nepoddajnou slepotou“ vyháňajú svetlo spásy, a v 18. storočí pápež Benedikt XIV. karhal kresťanov za to, že nepriamo podporujú „Mohamedove omyly“, keď si dávajú moslimské mená, aby sa vyhli zdaneniu a iným postihom zo strany moslimských úradov.

Tvrdá kritika islamu zaznievala v minulých stáročiach aj zo strany svätých, ako boli Tomáš Akvinský či Ján Damascénsky, ktorý nazval islam „diabolským“.

„Zlý“? „Diabolský“? Nie sú to príliš tvrdé obvinenia? Mnohí z nás poznáme dobrých moslimov. Je však možné, že by bolo zlé náboženstvo, ktoré vyznávajú? Je oprávnené rozlišovať medzi jednotlivými dobrými veriacimi a ich náboženstvom?

Pápež Benedikt XVI. sa veľmi zľahka dotkol údajného „zla“ islamu vo svojej slávnej regensburskej prednáške z roku 2006 o potrebe jednoty rozumu a náboženstva. Uviedol príklad, ako sa na islam díval cisár zo 14. storočia: ako na iracionálne násilný, a teda zlý.

To spustilo celosvetové pobúrenie a zmätky, ku ktorým vtedajší argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio, budúci pápež František, povedal: „Tieto vyhlásenia za dvadsať sekúnd zničia starostlivo budované vzťahy s islamom, o ktoré sa počas posledných dvadsať rokov snažil pápež Ján Pavol II.“ A dodal, že takéto vyjadrenia „nereflektujú moje názory“.

Čo však hovorí na minulé a súčasné správy o islamských krutostiach? Správa mimovládnej organizácie Open Doors o prenasledovaní kresťanov za rok 2015 World Watch List uvádza, že z náboženských dôvodov bolo zabitých 4 344 kresťanov a napadnutých 1 062 kostolov.

Správa z roku 2016 dokumentuje 7 106 zabitých a 2 425 napadnutých kostolov. Ide doslova o tisíce prípadov násilia na kresťanoch a ničenia kostolov v Egypte, Pakistane, Sýrii, Iraku, Iráne, Indonézii, Afrike a na iných miestach v moslimskom svete.

Pápež František je pravdepodobne o týchto udalostiach dobre informovaný, no v apoštolskej exhortácii Radosť evanjelia poznamenáva:Pri udalostiach násilného fundamentalizmu, ktoré nás zarmucujú, nás láska k autentickým moslimským veriacim musí viesť tak, aby sme sa vyhli nenávistným zovšeobecňovaniam, pretože skutočný islam a správna interpretácia Koránu protirečia každému násiliu.“

Pápež František ako verný „syn Cirkvi“ týmito vyjadreniami odkazuje na učenie 2. vatikánskeho koncilu. V rámci úsilia „otvoriť okná Cirkvi“ si pápež Ján XXIII. želal, aby účastníci koncilu prehodnotili vzťah Cirkvi k judaizmu a vyhli sa teologickým a liturgickým pozíciám, ktoré v minulosti prispievali k antisemitizmu.

Vyslovovať sa o vzťahu k islamu nebolo spočiatku v pláne, no ako som spomínal v jednom z predchádzajúcich stĺpčekov, niektorí konciloví otcovia a teológovia veľmi túžili zahrnúť do oficiálnych dokumentov týkajúcich sa „nekresťanských náboženstiev“ aj islam.

Dôležitým faktorom za týmto hnutím bola práca Louisa Massignona (1883 – 1962), katolíckeho odborníka na islam a priekopníka vzájomného porozumenia medzi katolíkmi a moslimami. Podľa Massignona si náš prístup k chápaniu islamu vyžaduje „kopernikovský obrat“. Musíme sa pozrieť na svet očami islamu, chápať islamskú spiritualitu a viesť dialóg z tohto východiska.


Priekopník vzájomného porozumenia medzi katolíkmi a moslimami Louis Massignon (Foto: wikipedia.org)

Počas koncilu aktívne „loboval“ za pozitívne vyjadrenia o islame v oficiálnych dokumentoch jeden z Massignonových žiakov, egyptský dominikánsky teológ Georges Anawati (1905 – 1994), a spolu s ním aj niektorí ďalší účastníci koncilu.

Skupina slávila úspech: Nostra aetate a Lumen gentium obsahujú pochvalné zmienky o islame: „Plán spásy zahŕňa aj tých, ktorí uznávajú Stvoriteľa, a medzi nimi predovšetkým moslimov,“ abrahámovské monoteistické náboženstvo, ktoré sa „z celého srdca podrobuje skrytým Božím ustanoveniam“ a má s kresťanstvom spoločné mnohé základné presvedčenia a morálne príkazy.

No vzhľadom na nenávistný postoj voči iným náboženstvám, ktorý sa vinie celými islamskými posvätnými textami, ako aj na obrovské počty vrážd, vypaľovaní kostolov a na hromadné prenasledovanie, ktoré pozorujeme celé desaťročia, nebola táto chvála len zbožným želaním? Odsúdenie zjavných čŕt islamu sa dnes v Cirkvi takmer nevyskytuje.

Pápež Pius XI. uverejnil encykliku Mit brennender Sorge, otvorenú kritiku nemeckej Tretej ríše, a Divini redemptoris proti komunizmu. Pápež Pius XII. sa počas svojho pontifikátu rozhodol, že sa bude neúnavne zasadzovať o porážku nacizmu a záchranu Židov, ale v skrytosti. Čo keby aj on odvážne a verejne odsúdil nacizmus?

Počas 2. vatikánskeho koncilu bol Sovietsky zväz globálnou katastrofou a Fatimská Panna Mária vo svojich mimoriadnych zjaveniach na začiatku komunistického prevratu dokonca varovala Cirkev, že Rusko bude „šíriť svoje omyly po celom svete“. Je preto neuveriteľné, že na koncile nezaznel ani náznak kritiky komunizmu. Čo keby Pavol VI. mocne odsúdil ZSSR, leninizmus a marxizmus? Je pre pápežské vyjadrenia podstatná diplomatická opatrnosť? Alebo by sme sa mali držať hesla cisára Ferdinanda zo Svätej rímskej ríše fiat justitia, pereat mundus, „nech sa stane spravodlivosť, aj keby mal zahynúť svet“?

Pokiaľ ide o súčasný islam, priame odsúdenie tohto náboženstva zo strany pápeža, aké vyslovovali pápeži počas minulých storočí, by malo nepochybne za následok masívne nepokoje po celom svete a možno aj 3. svetovú vojnu. Navyše by takéto odsúdenie mohlo spolu s extrémistami nespravodlivo biľagovať aj umiernených moslimov. Islam teda netreba odsudzovať, no jeho neustále ospevovanie tiež nie je na mieste.

Pokiaľ ide o „náboženstvo pokoja“, je načase vziať do úvahy tradičnú moslimskú interpretáciu „pokoja“. Svet je rozdelený na dva „domy“: dom pokoja (dar al-salaam) a dom vojny (dar al-harb). V prvom z týchto „domov“ sa nachádzajú len moslimovia.

Howard Kainz
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquettovej univerzite. Medzi jeho ostatné publikácie patria Natural Law: an Introduction and Reexamination (Prirodzený zákon: úvod a opätovné premyslenie, 2004), Päť metafyzických paradoxov (Výročná prednáška na Marquettovej univerzite na počesť Tomáša Akvinského za rok 2006), The Philosophy of Human Nature (Filozofia ľudskej prirodzenosti, 2008), a The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery, 2010).

Pôvodný text: The Church and Islam, medzititulky redakcia, ilustračné foto: flickr.com (CC BY 2.0).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo