Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zdravotníctvo Spoločnosť
01. august 2022

Ukrajinskí lekári

Pediatri u nás nemajú šancu, ostatných čakajú samé komplikácie

Okolité krajiny Ukrajincov lákajú a uľahčujú im podmienky. U nás to vyzerá tak, akoby sme problém s nedostatkom lekárov ani nemali.

Pediatri u nás nemajú šancu, ostatných čakajú samé komplikácie

FOTO: TASR/Roman Hanc

Viktória je z Ukrajiny a už niekoľko rokov žije na Slovensku. Je pediatrička, roky vo svojom odbore aj pôsobila, no potom sa presťahovala k nám a ďalej už pracovať nemohla. Dôvod? Kvôli odlišnostiam vo vzdelávacom systéme na Ukrajine naše úrady tvrdia, že jej nemôžu uznať titul.

V susednom Česku jej už však titul medzitým uznali, a tak žije v Bratislave, kde je problém zohnať detského lekára, no chodí pracovať na Moravu.

Podobný problém má viacero ukrajinských pediatrov, aktuálne najmä pediatričiek, ktoré na Slovensko prišli po vypuknutí vojny. Najväčšie ťažkosti majú detskí lekári, ktorí jednoducho nemajú šancu na uznanie titulu, no problém sa netýka iba ich.

Celý systém zamestnávania lekárov z krajín mimo Európskej únie je totiž nastavený tak, že sa zdá, že lekárov nielenže nechceme, ale priam robíme všetko preto, aby sa k nám nedostali.

V stave, keď na celom Slovensku chýbajú tisícky lekárov a zdravotných sestier, sa tak stáva, že ukrajinskí zdravotníci sa u nás dlho neohrejú a vzhľadom na komplikovaný systém radšej odchádzajú ďalej do Česka.

Situácia v našom zdravotníctve je pritom naozaj vážna. Ako ukazuje posledná analýza ministerstva zdravotníctva, iba šesť okresov má dobre zabezpečenú všeobecnú zdravotnú starostlivosť, pričom v 11 okresoch vládne kritický nedostatok lekárov.

V prípade pediatrickej starostlivosti je to ešte horšie. Zistenia ukazujú, že primárna starostlivosť o deti nie je postačujúco zabezpečená ani v jednom okrese.

Tento stav sa okrem toho bude určite zhoršovať, priemerný vek všeobecného lekára na Slovensku je totiž 59 rokov, v prípade detských lekárov je to dokonca 61 rokov.

Človek by si myslel, že vzhľadom na tieto čísla bude ministerstvo pracovať na jednej strane na dlhodobom riešení, čo tvrdí, že aj pracuje, ale zároveň sa bude snažiť riešiť aj aktuálny nedostatok.

Situácia je však dnes taká, že ak k nám príde lekár zo zahraničia, musí mať veľmi veľké odhodlanie zostať žiť a pracovať na Slovensku, celý proces ho totiž veľmi ľahko odradí.

V Česku áno, na Slovensku nie

V prípade pediatrov sa problém začína už v prvom kroku. Detské lekárstvo sa na Ukrajine študuje na pediatrickej fakulte, a nie lekárskej, a to je podľa Alony Kurotovej, ktorá ukrajinským lekárom po príchode na Slovensko pomáha, podľa našich úradov problém.

Do roku 2016 pritom s uznávaním nebol problém. Od tohto roku sa však slovenská legislatíva prispôsobila európskej smernici, ktorá reguluje uznávanie štúdia z tretích krajín. Odvtedy už nostrifikáciu nedostal ani jeden ukrajinský pediater.

Na túto smernicu sa odvolalo aj ministerstvo zdravotníctva, keď sme sa na problém pýtali. „Systém uznávania odborných kvalifikácií v regulovanom zdravotníckom povolaní lekár získaných v nečlenských štátoch vychádza z aplikácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a ministerstvo zdravotníctva ho považuje za dostatočný nástroj preverovania ich odbornosti,“ uviedli z tlačového odboru.

V susednom Česku, kde sa tiež riadia touto smernicou, však problém s uznávaním titulov pri ukrajinských pediatroch nevidia.

Tamojšieho ministerstva školstva sme sa pýtali, ako je to možné. Odbor komunikácie vysvetlil, že české ministerstvo školstva „pri uznávaní zahraničného vzdelania a kvalifikácie postupuje v súlade so zákonom o vysokých školách a Lisabonskou zmluvou. Rozhodujúcim pri posudzovaní štúdia je teda jeho obsah, a nie názov fakulty, na ktorej bolo štúdium absolvované“.

Pani Viktória vzhľadom na absurdnosť situácie podala ešte v roku 2019 odvolanie na súd. Do dnešného dňa však súd v tejto otázke nerozhodol.

Záujem má 400 Ukrajincov

V prípade, že nejde o pediatra, zahraničný lekár musí zaplatiť za uznanie titulu sto eur plus pokryť náklady na súdne preklady dokumentov, ktoré sa pohybujú v rozmedzí sto až dvesto eur, a po niekoľkých týždňoch zvyčajne získa uznanie titulu.

To však, samozrejme, nestačí na to, aby sa mohol zaradiť do nášho zdravotníckeho systému.

Následne musí zložiť skúšku zo slovenského jazyka, ako aj doplňujúcu zdravotnícku skúšku.

Ako upozorňuje Kurotová, aj tieto dva kroky majú svoje komplikácie.

Tou prvou je nedostatok kurzov slovenčiny pre cudzincov a absencia kurzov odbornej slovenčiny. Alona Kurotová pochádza z Krymu, na Slovensko prišla ešte pred jeho anexiou a už niekoľko rokov vedie Medzinárodnú agentúru lekárov na Slovensku. V nej sa venuje najmä lekárom z Ukrajiny, ktorí prichádzajú do našej krajiny a chcú u nás pôsobiť.

Inzercia

Okrem toho založila jazykovú školu, práve preto, že videla, že na trhu chýbajú kurzy slovenčiny pre cudzincov.

Ministerstvo zdravotníctva podobné kurzy až donedávna neorganizovalo. Na jednej strane trh podľa nich pokrýval ponuku a na druhej strane neboli na podobné aktivity financie. V súvislosti s vypuknutím vojny na Ukrajine sa však situácia zmenila.

Ministerstvo zdravotníctva má dnes možnosť čerpať prostriedky z európskeho fondu na podporu ukrajinských utečencov, no a práve z týchto peňazí sa zorganizovali prvé kurzy pre zdravotníkov.

Záujem bol veľký, na prvý kurz sa podľa zistení TA3 prihlásilo okolo 400 Ukrajincov. Ministerstvo zdravotníctva však až po podaní prihlášok rozhodlo, že zoberú iba tých, čo už majú uznané štúdium, a skupina sa tak zdecimovala približne o polovicu.

Kto je najlepší lekár? Ten s najlepšou pamäťou

Ďalším krokom je zloženie doplňujúcej skúšky z medicíny, ktorá má zabezpečiť, že sa do systému dostanú profesionáli so štandardom porovnateľným s tým naším.

Podľa Kurotovej však táto skúška túto úlohu neplní. Pozostáva z písomného testu zo štyroch základných medicínskych odborov – vnútorné lekárstvo, pediatria, pôrodníctvo a gynekológia a chirurgia a zo slovenskej legislatívy. Nasleduje ústna časť, kde sa ťahajú otázky z rovnakých oblastí.

Na skúšku často prichádzajú ľudia s niekoľkoročnými skúsenosťami, tie sa však nepreverujú vôbec. Česko k celej veci pristupuje inak a veľkú váhu pri skúške zohráva aj hodnotenie z povinnej odbornej stáže, kde môže lekár ukázať svoje skúsenosti.

Tá existuje aj na Slovensku a zahraniční zdravotníci tak môžu v nemocniciach pracovať 18 mesiacov aj bez doplňujúcej skúšky. Nie sú však vedení ako zdravotníci, pôsobia pod vedením kvalifikovaného personálu a realizujú skôr pomocné úkony. V Česku má stážista vždy konkrétneho vedúceho, ktorý na konci zhodnotí aj jeho výkon.

Na Slovensku však nič podobné neexistuje. Najväčšiu šancu má teda ten, kto sa vie najlepšie učiť naspamäť.

Niektorí sa k zamestnávaniu zdravotníkov z Ukrajiny stavajú rezervovane kvôli obavám z nižšej kvality, a preto sa ani nenáhlia do zmeny aktuálneho systému. Kurotová súhlasí s tým, že kvalitu treba preveriť. „Áno, treba vyberať, ale treba upraviť to, ako sa ten výber realizuje,“ hovorí pre Postoj.

Ukrajina nechce prísť o lekárov

Dôležitou súčasťou celého procesu sú aj finančné výdavky. Náklady na uznanie titulu sa pohybujú v okolí 300 eur, jazykový kurz stojí približne 400 eur a doplňujúca skúška 740 eur. V Česku v reakcii na vojnu poplatok za uznanie titulu zrušili, poplatok za skúšku znížili na 200 eur.

Okrem toho záujemcom štát preplatí 80 hodín kurzu češtiny. Podobný prístup zvolili už po nástupe covidu aj v Poľsku s cieľom prilákať ukrajinských zdravotníkov.

U nás poplatky v tomto roku mierne stúpli, ministerstvo práce však ponúka aspoň možnosť preplatenia jazykového kurzu. Záujemca však musí najprv absolvovať celý kurz, peniaze mu sú vyplatené až následne. To však môže byť pre lekárku z Charkova, ktorá sa na Slovensko aj s dcérou dostala po tom, ako sa mesiac skrývala v pivnici, problém.

Ako teda hovorí Kurotová, celý proces je taký komplikovaný a drahý, že zdravotníci radšej pokračujú ďalej do Česka.

Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský prednedávnom uviedol, že záujem o odborné stáže zatiaľ prejavili iba desiatky Ukrajincov. Potvrdzujú to aj dáta ministerstva zdravotníctva. Od 24. februára rezort eviduje 105 oznámení o výkone dočasnej odbornej stáže. V 42 prípadoch ide o osoby s ukrajinským štátnym občianstvom s uznaným lekárskym titulom.

Ako uviedol český minister zdravotníctva Vlastimil Válek v rozhovore pre Český rozhlas, výrazný záujem o odborné stáže nie je zo strany Ukrajincov ani v Česku. Vysvetlil to tým, že už zabývaní Ukrajinci hovoria tým novoprichádzajúcim, že český systém je iný ako ten ukrajinský. „Že sú tu omnoho vyššie požiadavky na kvalitu starostlivosti a na určitý typ vzdelania, že nie je úplne jednoduché splniť všetky predpoklady a požiadavky,“ vysvetlil.

Zároveň však dodal, podobne ako sa nedávno vyjadril aj slovenský premiér Eduard Heger, že Česko má záujem, aby sa ukrajinskí zdravotníci zapojili.

Celá vec má aj ďalší rozmer. Zo strany ukrajinského ministerstva zdravotníctva je podľa Válka jasná požiadavka, aby Česko a iné krajiny nepracovali na tom, aby sa zdravotníci, ktorí utiekli pred vojnou, natrvalo usadili v hosťujúcich krajinách. Ukrajina má totiž v prepočte na obyvateľov ešte menej lekárov ako Slovensko a štát tak logicky nechce prísť aj o tých.

V mnohých prípadoch Ukrajinci, či skôr Ukrajinky, ktoré odišli z krajiny kvôli vojne, u nás natrvalo zostať ani neplánujú. V súčasnom stave nášho zdravotníctva by však bola škoda nevyužiť počas ich pobytu na Slovensku ich potenciál. Ak však nezmeníme systém, je možné, že to ani nestihneme.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.