Británia po Johnsonovi Kto bude novým britským premiérom?

Po niekoľkých mesiacoch škandálov, odstúpení viac ako tretiny jeho vlády, viacerých kľúčových ministrov a spolupracovníkov sa Boris Johnson nakoniec rozhodol odstúpiť z postu britského premiéra a predsedu Konzervatívnej strany.

Johnson síce oznámil svoju rezignáciu, ale zostáva na čele vlády do zvolenia svojho nástupcu, čo by sa malo stať niekedy na jeseň. Zvnútra Konzervatívnej strany sa však ozývajú hlasy (aj pre mnohé škandály), že Johnsona by už teraz mal nahradiť dočasný premiér.

V kuloároch sa skloňujú mená ako Dominic Raab, ktorý už Johnsona zastupoval počas jeho ochorenia na covid, alebo aj bývalá britská premiérka Theresa Mayová.

Voči Johnsonovi vládne veľká nedôvera a aj pre jeho obrovskú snahu udržať sa zubami-nechtami na svojej stoličke sa mnohí obávajú, či by sa nepokúsil ešte nejakým spôsobom zvrátiť svoj politický koniec. Na jeho skoršie „odstránenie“ však neexistujú politické nástroje.

Na základe konvencií britskej politickej kultúry je prvoradou prioritou, aby sa kráľovná priamo nezapojila do politiky – nesmie teda vyberať, kto by mal byť hoci aj dočasným premiérom. Johnson zároveň minulý mesiac vyhral (hoci veľmi tesne) hlasovanie o dôvere, a preto ho oficiálne nikto, keby sám nerezignoval, nemôže z kresla premiéra dostať preč do júna 2023. Johnson tak môže ešte pár mesiacov dovládnuť, konzervatívci však riskujú ďalšie škandály.  

Volebný proces predsedu

Vo voľbách nového predsedu konzervatívcov na scénu prichádza mocná tzv. Komisia 1922. Členmi tejto komisie sú bežní poslanci Konzervatívnej strany, ktorým nebola pridelená žiadna rola vo vláde, a tak poväčšine predstavujú určitú opozíciu voči svojmu vlastnému predsedovi. Táto komisia predsedá všetkým hlasovaniam o dôvere voči predsedovi strany, ale vyhlasuje aj voľbu nového predsedu, čo je súčasný prípad.

Nový predseda a premiér je vybraný najprv poslancami konzervatívcov a následne všetkými členmi, ktorých je až 180-tisíc. Kandidovať môže ktorýkoľvek člen, ktorému vyjadrilo podporu aspoň osem poslancov a je sám poslancom.

Následne prichádza k hlasovaniu, keď poslanci konzervatívcov budú hlasovať vo viacerých kolách, pričom nakoniec zostanú iba dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Títo sa potom uchádzajú o podporu všetkých členov strany, pričom víťaz sa automaticky stáva predsedom Konzervatívnej strany a premiérom.

Do nedele 10. júla sa do súboja o predsedníctvo prihlásilo už deväť kandidátov. Neexistujú úplne jasní favoriti, pretože veľké množstvo škandálov, pre ktoré odstúpil Johnson, sa týkalo aj ďalších významných konzervatívnych politikov. Ktorí kandidáti však patria momentálne medzi favoritov?

Čítajte tiež

Koniec britského premiéra Boris Johnson doplatil na tienistú stránku svojej povahy

Michal Magušin

Rozhovor s Kamilom Draganovským o príčinách a dôsledkoch rezignácie britského premiéra Borisa Johnsona.

Jedným z favoritom Ind Rishi Sunak

Jedným z hlavných favoritov je iba 42-ročný bývalý bankár Rishi Sunak. Narodil sa v Southamptone indickým rodičom, ktorí emigrovali z východnej Afriky. Vyštudoval na elitných školách, na Oxforde študoval filozofiu, politiku a ekonómiu a získal tiež titul MBA zo Stanfordovej univerzity. Po škole pracoval pre Goldman Sachs, jednu z najväčších bánk na svete, a jeho majetok sa odhaduje na stovky miliónov libier. 

V roku 2015 sa stal poslancom, neskôr pôsobil v Johnsonovej vláde, zastával druhú najsilnejšiu pozíciu po premiérovi – post ministra financií. Silnú reputáciu si získal predovšetkým počas pandémie, v čase ktorej bol zodpovedný za finančnú odpoveď na prísne lockdowny a udržanie ekonomiky nad vodou.

Pred pár mesiacmi bol dokonca populárnejší než sám Boris Johnson a bol považovaný za jasného následníka na čele Konzervatívnej strany. Všetko však zmenili jeho početné škandály.

Jedným z hlavných Johnsonových škandálov sú „covidové“ párty počas najprísnejších lockdownov, na ktorých sa však zúčastnil aj Rishi Sunak. Utrpel aj ťažkú ujmu na reputácii, keď sa prevalilo, že jeho manželka má tzv. non-dom status, čo znamená, že neplatí britské dane z príjmov v zahraničí a že on sám je držiteľom americkej zelenej karty aj napriek tomu, že bol britským ministrom.

Sunak patrí k typickému prúdu Konzervatívnej strany, ktorý sľubuje nižšie dane a nižšie výdavky, čiže fiškálnu zodpovednosť.

V súčasných postcovidových časoch síce chce šetriť na veľkosti štátu, no v sľuboch o nižších daniach je opatrnejší, čo mu mnohí významní členovia strany po Johnsonových veľkých plánoch úplne mimo tradičnej konzervatívnej ideológie veľmi vyčítajú.

Vplyvný konzervatívec Jacob Rees-Mogg ho dokonca nazval „ministrom vysokých daní“. Okrem tohto problému ho mnohí vnímajú aj ako vypočítavého, keďže jeho rezignácia z postu ministra financií bola jedným zo spúšťačov konca Borisa Johnsona, čo mu jeho verní určite len tak ľahko nezabudnú.

Najsilnejšou ženou v hre je Liz Trussová

Liz Trussová je ďalšou ťažkou váhou v nadchádzajúcom súboji. Počas svojho pôsobenia v politike, ktoré sa začalo zvolením do parlamentu v roku 2010, už vystriedala niekoľko významných vládnych pozícií ako ministerka pre medzinárodný obchod, životné prostredie či spravodlivosť.

V súčasnosti pôsobí ako ministerka zahraničných vecí a ministerka pre ženy a rovnosť. Svoje štúdiá strávila podobne ako Sunak na Oxforde, pričom najprv pôsobila ako predstaviteľka univerzitného klubu liberálnych demokratov, až neskôr sa pridala ku Konzervatívnej strane.

Zaujímavé na jej postojoch je, že v roku 2016 ešte podporovala zotrvanie Veľkej Británie v EÚ, no po referende sa stala jednou z najsilnejších podporovateliek tvrdého prístupu k rokovaniam s EÚ.

Keďže v kampani sa zatiaľ všetci kandidáti predbiehajú, kto ponúkne výraznejšie zníženie daní a skresanie štátnych výdavkov, Trussová sa snaží pripodobniť okrem svojich návrhov aj svojím vystupovaním konzervatívnej ikone Margaret Thatcherovej.

Pokiaľ by hlasovali iba členovia strany, bola by pravdepodobne hneď víťazkou, pretože medzi bežnými členmi je veľmi populárna. Jej podpora medzi poslancami je však neistá, nemá svoj prirodzený „fanklub“, a preto sa snaží predovšetkým v posledných mesiacoch približovať k tvrdým brexiterom.

Karty môže zamiešať aj Sajid Javid

Sajid Javid bol prvým vysokopostaveným ministrom, ktorý rezignoval na svoju pozíciu ministra zdravotníctva a vyvolal tak pád Johnsona (Sunak však podal rezignáciu iba pár minút po ňom). Javid je veľmi skúseným ministrom a bývalým významným bankárom. Má pakistansko-britské korene, vyštudoval University of Exeter, kde už počas štúdií vstúpil do Konzervatívnej strany.

Sajid Javid je veľkým podporovateľom politiky malého štátu, čiže nízkych daní a zníženia štátnych výdavkov, je však napríklad aj za výraznejšie obmedzenie rozsahu štrajkov. V roku 2016 podporoval zotrvanie Británie v EÚ, v súčasnosti však už zastáva výrazne probrexitové pozície.

Ani Javid sa nevyhol kontroverziám. V apríli po odhaleniach o Sunakovej manželke sa priznal, že sám využíval non-dom status a neplatil tak 6 rokov dane zo svojich zahraničných príjmov, bolo to však v čase pred vstupom do politiky.

V rokoch 2019 a 2020 zažil tiež veľkú roztržku s Borisom Johnsonom. Javid bol v tom čase ministrom financií, druhým najmocnejším politikom po premiérovi.

Neslávne známy strojca brexitu a Johnsonov poradca Dominic Cummings prepustil jedného z najdôležitejších Javidových poradcov bez akejkoľvek konzultácie. Boris Johnson zároveň nesúhlasil s jeho riadením ministerstva, a preto dokonca dosadil Rishiho Sunaka do vysokej pozície na ministerstve financií, aby dával na Javida „pozor“.

Vo februári 2020 Javid už tlak neustál a na svoju pozíciu rezignoval, nahradil ho práve Rishi Sunak. Boris Johnson ponúkol Javidovi možnosť zostať, no iba pod podmienkou, že všetci jeho poradcovia budú premiérovi blízki ľudia. To by však znamenalo stratu všetkej autonómie, a preto si Javid radšej vybral odchod z vlády.

Kto ešte kandiduje?

Medzi ďalších významných kandidátov patrí Jeremy Hunt, umiernený konzervatívec, ktorý jeden takýto súboj už prehral práve proti Johnsonovi v roku 2019.

Zaujímavé bude sledovať Nadhima Zahawiho, ktorý sa narodil v Iraku kurdským rodičom a do Británie sa dostal až ako 9-ročný pri úteku pred Saddámom Hussajnom. Vyslúžil si chválu za administráciu vakcinačnej kampane, za ktorú bol zodpovedný, a rovnako za svoje pôsobenie na ministerstve školstva.

Medzi ďalších kandidátov patrí ešte Suella Bravermanová (hlavná prokurátorka), Kemi Badenochová, Grant Shapps, Tom Tugendhat či Penny Mordauntová.

Stále je možné, že sa pridajú ešte ďalší kandidáti. Zároveň aj napriek prítomnosti favoritov je hra stále otvorená, a preto nás môžu čakať ešte prekvapenia. Nový premiér by však mal byť známy už na začiatku jesene. Jeho hlavnou úlohou bude okrem riadenia krajiny prinavrátiť silu a energiu aj Konzervatívnej strane.

Konzervatívci sú pri moci posledných 12 rokov, čo sa odráža aj na množstve škandálov a upadajúcej popularite (podľa niektorých prieskumov majú labouristi už o 10 percent viac). Pokiaľ nechcú zažiť v ďalších voľbách o dva a pol roka debakel, je potrebné, aby nový líder priniesol čo najskôr nový entuziazmus a veľké zmeny.