Kam za operou a klasickou hudbou Konvergencie 2025, Rapsódia v modrom v Košiciach a medzinárodný deň klavíra

Prokofievove klavírne sonáty na festivale Konvergencie 2025

Tohtoročný festival Konvergencie bude v znamení sólových koncertov. Vystúpia zaujímaví domáci i zahraniční umelci, vypočujeme si hru na súčasných i raritných nástrojoch, hudbu od baroka po súčasnosť i multimediálne projekty.

Lahôdkou festivalu bude uvedenie všetkých klavírnych sonát Sergeja Prokofieva v podaní fínskeho klaviristu Oliho Mustonena.

Na dvojici koncertov s rovnakým programom najprv v stredu 19. marca o 19. h v Hogo Fogo Jazz & Art Club v Banskej Bystrici a vo štvrtok 20. marca o 19. h v Moyzesovej sieni vystúpia nórsky džezový muzikant Steinar Raknes a člen skupiny Longital Daniel Salontay.

Kontrabasista Steinar Raknes uvedie skladby a piesne z albumov Stillhouse, Chasing the real things a On the Road a gitarista Daniel Salontay multimediálny projekt Zaobraz inšpirovaný výtvarnou tvorbou jeho otca Alexandra Salontaya.

Ostatné koncerty už budú vždy od 19. h v bratislavskej Moyzesovej sieni.

V piatok 21. marca sa na festival vráti nórsky huslista Nils Økland, ktorý zahrá na nórskom strunovom hudobnom nástroji, hardagenských husliach a na viole d’amore. Zaznejú skladby z jeho prvého sólového albumu Monograph a improvizácie vychádzajúce z tradícií hry na sláčikových nástrojoch.

Potom vystúpi slovenský akordeonista Boris Lenko, ktorý predstaví nové skladby slovenských skladateľov Petra Zagara (Naivná pieseň), Marka Piačeka (Speranza) a Miloša Železňáka (Trifid), ako aj vlastné kompozície Prelúdiá pokoja pre klavír, Intermezzo pre bandoneón a Farebné prelúdiá pre akordeón.

V sobotu 22. marca sa môžeme pravdepodobne prvýkrát na Slovensku tešiť na hru na tradičnom fínskom brnkacom nástroji kannele, ktorý má asi najbližšie k stredovekému psaltériu alebo lýre. Estónka Anna-Liisa Eller predstaví starú, tradičnú i súčasnú hudbu na tomto nástroji i dielo Silmaja od úspešnej súčasnej estónskej skladateľky Heleny Tulve.

V druhej časti koncertu si vypočujeme premiéru diela Objekty (Amfisbain, symfónia pre sólové husle) v podaní jeho autora, slovenského huslistu Milana Paľu.

V nedeľu 23. marca vystúpi charizmatický mandolinista Avi Avital s programom diel Johanna Sebastiana Bacha doplneným kompozíciami skladateľov 20. storočia Giovanniho Solimmu a Ernesta Blocha.

Posledným sólistom pred veľkým trojdňovým finále festivalu bude jeho umelecký riaditeľ a violončelista Jozef Lupták. Jadrom vystúpenia budú skladby slovenského skladateľa Vladimíra Godára. Zaznejú Passacaglia pre sólové violončelo, O, Crux, meditácia pre sólové violončelo a v premiére Žalm pre sólové violončelo.

Na záver festivalu zaznie všetkých deväť klavírnych sonát Sergeja Prokofieva. Diela pre sólový klavír s originálnym vlastným hudobným jazykom, občas delikátne virtuózne, inokedy drsné, priam akoby sme počuli perkusie a nie koncertné krídlo.

Kompozíciami pre sólový klavír nás počas dvoch večerov vo štvrtok 27. marca a v piatok 28. marca prevedie fínsky klavirista, dirigent a skladateľ Oli Mustonen.

Ozvláštnením festivalu bude vystúpenie Gabriela Prokofieva, vnuka Sergeja Prokofieva v stredu 26. marca. Oli Mustonen najprv zahrá hudobné miniatúry z cyklu Hudba pre deti Sergeja Prokofieva a potom vo svetovej premiére dielo jeho vnuka Suitu pre klavír.

V druhej časti uvedie Gabriel Prokofiev v slovenskej premiére svoje skladby elektronickej hudby Howl!, Strane Blooms a La Complaignante.

Gershwinova Rapsódia v modrom v Košickej filharmónii

Štátna filharmónia Košice si pripravila pre svojich návštevníkov americko-nemecký program. Na štvrtkovom abonentnom koncerte 20. marca o 19. h uvedie najprv orchestrálnu suitu z baletu Apalačská jar newyorského rodáka Aarona Coplanda.

Potom zaznie mimoriadne populárna Rapsódia v modrom ďalšieho Newyorčana Georgea Gershwina. Dielo pôvodne napísané pre sólový klavír so sprievodom jazzového orchestra zaznie v Košiciach v úprave Ferda Grofého pre sólový klavír a symfonický orchester.

Je to ikonické dielo, ktoré stelesňuje nielen éru jazzu, ale vôbec zlatý vek medzivojnového New Yorku: akýsi taviaci kotol kultúr, ktorých výsledkom je americký sen, to, prečo naši prastarí otcovia odchádzali za oceán, a v hudbe nové žánre, okrem iných jazz a swing.

Nasledovať bude Siedma symfónia Ludwiga van Beethovena, ktorá nesie v rukopise názov Sinfonie 1812. Odkazuje na rok svojho vzniku, ktorý bol nielen rokom vrcholu Napoleonovej snahy podmaniť si celú Európu, keď v máji napadol Rusko, ale aj začiatok jeho pádu, keďže už v decembri toho istého roku bola jeho Grande Armée zničená.

Premiéra diela sa uskutočnila v decembri 1813 vo Viedni a výťažok z nej putoval na pomoc vojakom a ich rodinám po bitke pri Hanau pri Frankfurte nad Mohanom, kde ustupujúca Napoleonova armáda ešte zvíťazila, a vďaka tomu mohla ustúpiť späť do Francúzska.

Vo svojom oficiálnom ďakovnom liste pre spoluúčinkujúcich po premiére diela Nemec Ludwig van Bethoven napísal: „Nás všetkých nenapĺňa nič iné ako čistý pocit lásky k vlasti a radosť z obete našich síl pre tých, ktorí pre nás toľko obetovali.“

Za dirigentský pult sa postaví newyorský rodák John Fiore a nemecká klaviristka pochádzajúca z ruskej židovskej rodiny Oľga Scheps.

Medzinárodný deň klavíra

Medzinárodný deň klavíra je 88. deň v roku, čo pripadá v bežnom roku na 29. marec a v tom prestupnom na 28. marec. Je odkazom na 88 kláves na štandardnom klavíri.

Navrhol to v roku 2015 nemecký klavirista Nils Frahm, „pretože nezaškodí oslavovať klavír a všetko okolo neho: interpretov, skladateľov, staviteľov klavírov, ladičov, sťahovačov a čo je najdôležitejšie, poslucháča“.

Odvtedy sa podujatie rozrástlo a dnes zahŕňa stovky profesionálnych i amatérskych koncertov po celom svete.

K podujatiu sa koncertom vo štvrtok 27. marca o 19. h pripojí aj Štátny komorný orchester Žilina v rámci 5. celoslovenského festivalu Piano Days 2025 organizovaného v spolupráci s občianskym združením In Music.

V Dome umenia Fatra vystúpi dvojica klaviristov Matej Arendárik a Pavol Bohdan Zápotočný s programom diel pre dva klavíry.

Na koncertných krídlach Steinway zaznejú Sonáta pre dva klavíry D dur Wolfganga Amadea Mozarta, Variácie na Haydnovu tému B dur Johannesa Brahmsa, Concerto Pathétique Franza Liszta a La valse Mauricea Ravela.

Mozartova opera Figarova svadba v ND Brno na historických nástrojoch

Národné divadlo Brno uvedie v premiére 22. marca o 19. h operu Wolfganga Amadea Mozarta Figarova svadba. Pôjde o mimoriadnu udalosť, pretože si interpretáciu tejto opery vypočujeme na barokových nástrojoch, a to v podaní orchestra Collegium 1704 pod vedením Václava Luksa.

Réžie sa ujal umelecký riaditeľ opery Jiří Heřman, autorom scény je Pavel Svoboda, kostýmov Alexandra Grusková a svetelného dizajnu Daniel Tesař.

V úlohe Figara budú alternovať bratia Roman a Tomáš Hoza a Jan Štáva, v role Zuzanky Andrea Široká a Doubravka Novotná, v role grófa Almaviva Luigi de Donato a Svatopluk Sem a v role grófky  Simona Šaturová a Pavla Vykopalová.

Zaujímavosťou bude aj obsadenie úlohy Cherubína kontratenorom Maayanom Lichtom v alternácii s mezzosopranistkou Václavou Krejčí Houskovou.

Inscenáciu uvedie Opera Národného divadla Brno v tejto sezóne na domovskej scéne ešte šesťkrát. Potom si ju budú môcť pozrieť návštevníci koprodukujúceho Théâtre de Caen vo Francúzsku a napokon v júni návštevníci festivalu Smetanova Litomyšl.

Koproducentom je aj Slovenské národné divadlo, ktoré by malo uviesť túto inscenáciu v budúcej sezóne s domovským orchestrom.