Ben Bernanke – nový najmocnejší muž svetovej ekonomiky?

Bernanke a Greenspan – v čom sú iní?

Americká centrálna banka Federal Reserve bude mať po 18 rokoch nového šéfa. Alanovi Greenspanovi v januári končí štvrté funkčné obdobie. 15. novembra vystúpil pred americkým senátom Ben Bernanke, prezidentom Bushom navrhnutý kandidát na guvernéra. Finančné kruhy od neho očakávajú pokračovanie Greenspanovej politiky – no s jedným rozdielom. Bernanke sa v mnohých akademických prácach venoval cieľovaniu inflácie.

Je to štýl menovej politiky, keď centrálna banka vopred zverejní rozpätie inflácie, ktoré je podľa jej očakávaní najvhodnejšie pre udržanie cenovej stability, rovnovážneho ekonomického rastu a zamestnanosti. Prioritným cieľom centrálnej banky je dlhodobá cenová stabilita vyjadrená pomocou inflácie, nástrojom na jeho dosiahnutie regulácia základnej úrokovej miery. Greenspan mal počas rokov na čele FED-u rovnaký cieľ i nástroje – očakávanú výšku inflácie však nikdy nezverejnil.

Bernanke vo svojom prejave potvrdil, že jeho prioritou bude kontinuita s politikou a stratégiami Alana Greenspana. Zhodnotil, že hrubý domáci produkt a zamestnanosť sa v posledných desaťročiach vyvíjali oveľa rovnomernejšie než v minulosti, recesie boli zriedkavejšie a miernejšie. Vyslovil presvedčenie, že pod zlepšenú ekonomickú výkonnosť sa podpísalo úspešné zníženie a stabilizácia inflácie centrálnou bankou.

Potvrdil, že v prípade zvolenia za guvernéra FED-u sa bude aj on zameriavať na dlhodobú cenovú stabilitu, keďže práve ňou môže monetárna politika najviac prispieť k ekonomickej prosperite a čo najvyššej zamestnanosti. Zároveň pripomenul, že monetárna politika je najúčinnejšia, keď nepôsobí ako šoková terapia – teda keď je konzistentná a čo najlepšie predpovedateľná. Ocenil transparentnosť Greenspanovej menovej politiky, ktorou výrazne znížil neistotu na finančných trhoch. Ako ďalší krok navrhol zverejňovať výšku inflácie, ktorú centrálna banka považuje pre zdravé fungovanie ekonomiky za optimálnu – čiže cieľovanie inflácie.

Greenspan – najúspešnejší guvernér?

Greenspana médiá z času na čas nazývajú najmocnejším mužom sveta. Nuž, priamo v USA má minimálne v prezidentovi Bushovi veľmi vyrovnaného konkurenta. Faktom však je, že jeho vyjadrenia počúvajú veľmi pozorne nielen finančné trhy, ale aj ostatné centrálne banky. Európska centrálna banka sa v zásade vyjadrí k závažným skutočnostiam až po tom, ako je známe stanovisko FED-u. Ku dominancii americkej ekonomiky a dolára vo svetovom hospodárstve je potrebné brať do úvahy aj fakt, že guvernér FED-u má väčšie interné právomoci než guvernér Európskej centrálnej banky.

Najvýznamnejším dôvodom Greenspanovho vysokého kreditu je však hospodársky vývoj v USA počas jeho funkčného obdobia. Od jeho vymenovania do funkcie v roku 1987 sa tri dlhé obdobia rastu vystrriedali s dvoma krátkymi a miernymi recesiami. Dobrý hospodársky rast sprevádzala klesajúca inflácia, vzniklo 27 miliónov pracovných miest. Táto bilancia je cenená o to viac, že ju dosiahol v časoch hospodárskych i politických búrok – už krátko po jeho vymenovaní došlo na jeseň 1987 ku krachu na newyorkskej burze, nasledovali finančné krízy v Rusku a juhovýchodnej Ázii, boom a tvrdý pád New economy, kauza Enron, teroristické útoky, dve vojny proti Iraku.

K povesti mága prispieva i to, že Greenspan sa neriadi podľa žiadneho konkrétneho makroekonomického modelu, ale výlučne podľa čísel. Podľa jeho slov je hospodárstvo komplexná, neustálym zmenám podliehajúca sústava, v ktorej sotva existujú pevné vzťahy medzi ekonomickými veličinami. Preto nemôže byť peňažná politika založená na dlhodobých pravidlách, ale musí reagovať situačne. Greenspanova politika by sa dala zhrnúť stručne – nebrzdil obdobia rastu, podporoval hospodárstvo v čase recesie a neustále mal v zornom poli infláciu. Uhádnuť tú správnu mieru zásahov však nie je vôbec ľahké – a Bernanke to bude mať ešte ťažšie.

Jazzový hudobník, obchodník na burze, konzultant a guvernér sa však nevyhol ani kritike. Tá pripomína, že nízke úrokové sadzby vedú k možnej bubline na trhu nehnuteľností a vysokému zadĺženiu. Greenspan vyriešil viaceré krízy, prečo by teda prípadný pád cien nehnuteľností mal byť pre neho problémom? Takéto úvahy však vedú ku špekulatívnemu správaniu, ktoré je pre zdravý vývoj ekonomiky dosť nebezpečné. Podľa hlavného ekonóma Crédit Agricole Jeana-Paula Betbèza po ňom Amerika zdedí nevyrovnanosť – v úsporách obyvateľstva, na trhu nehnuteľností aj v celkovej finančnej stabilite.
Čísla ale potvrdzujú, že štátny dlh vo výške 204 % HDP nie je oveľa vyšší ako pri jeho nástupe do úradu. Greenspanovi kritici často musia prijať skutočnosť, že jeho ekonomické predpovede boli správnejšie než predpovede ostatných. Potvrdzuje to najmä hospodársky rast, ktorý väčšina ekonomických inštitúcií nečakala tak vysoký.

Bernanke – kto je to?

Ako 11-ročný vyhral pravopisnú súťaž štátu Južná Karolína, štatistika sa mu zapáčila vďaka basebalovým skóre. Ekomómiu študoval na Harvarde, doktorát má zo známeho Massachusetts Institute of Technology. Pôsobil na Stanforde a Princentone, kde viedol oddelenie ekonómie. Tri roky v Zbore guvernérov FED-u, od júna 2005 hlava Zboru ekonomických poradcov prezidenta USA. Podľa hlavného ekonóma Standard & Poor´s Davida Wyssa snáď guvernér s najlepšou akademickou kvalifikáciou v histórii FED-u. Muž konsenzu, ktorý má podobný názor na menovú politiku ako Greenspan. Na rozdiel od neho ale akademik, nie burzový maklér. Aj preto môže byť preňho odhad tých najsprávnejších krokov v menovej politike o niečo ťažší.

Oľga Petrášková

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo