Kauza Súmrak Prečo by vládni poslanci nemali vydať Roberta Fica na väzobné stíhanie

Mandátový a imunitný výbor včera večer odporučil poslancom, aby vydali Roberta Fica na väzobné stíhanie. Rozhodnutie padne dnes alebo začiatkom budúceho týždňa.

Prirodzený inštinkt väčšiny koaličných poslancov je zrejmý: za vydanie Fica na väzobné stíhanie, ako to od nich žiada prokuratúra, by hlasovali bez ohľadu na charakter aj silu obvinenia.

Napokon, poslanci SaS už minulý týždeň – len čo sa v prvom návale eufórie dozvedeli, že polícia zadržala Roberta Kaliňáka – deklarovali, že odhlasujú vzatie Fica do väzby, hoci ešte žiadna žiadosť prokurátora neležala na stole a v danej chvíli ani nevedeli, z čoho sú Fico s Kaliňákom obvinení.

Zdôvodnili to tým, že „dajú tak voľný priebeh spravodlivosti“.

Lenže táto požiadavka je vlastne splnená už dnes.

Fica už imunita nechráni

Keď polícia koncom roka 2003 prichytila Mečiarovho poslanca Gabriela Karlina pri preberaní úplatku, pred trestným stíhaním ho chránila imunita, ktorú mu poslanci museli zrušiť. Viackrát sa tak nestalo – polícia napríklad podozrievala smeráka Dušana Muňka z nezákonného chovu vzácnych papagájov, parlament ho však na trestné stíhanie nevydal (mimochodom, Fico dnes užíva lukratívny byt, ktorý je písaný na Muňka).

Aj takéto skúsenosti vyvolali oprávnenú diskusiu o zrušení trestnoprávnej imunity. Na jednej strane pôsobí táto imunita, ktorá vznikla ako inštitút ochrany poslancov pred svojvôľou panovníka, v stabilnej demokracii ako prežitok. Ale raz za veľmi dlhý čas sa môže ukázať ako poistka pred zneužitím moci. Za Mečiarovej vlády chcela znásilnená polícia stíhať opozičného poslanca Ladislava Pittnera, pred čím ho ochránila imunita.

Napríklad v Rakúsku požívajú imunitu nielen poslanci národného parlamentu, ale aj regionálnych zastupiteľstiev – táto imunita dokonca chránila aj spoluobvinených, ktorí nezastávali poslanecký mandát, Rakúšania to zrušili až v týchto dňoch.

U nás je táto tradičná ochrana pred stíhaním už desať rokov minulosťou, trestnoprávnu imunitu zrušil poslanci ústavnou väčšinou v júli 2012. Aj preto mohla polícia obviniť trojnásobného premiéra bez súhlasu parlamentu.

Súhlas s vydaním na väzobné stíhanie, o ktorom sa bude dnes, respektíve začiatkom budúceho týždňa, hlasovať v parlamente, je však inou vecou a nesie v sebe riskantné politikum. 

Vládni poslanci, ktorí chcú svojím hlasovaním umožniť aspoň dočasné uväznenie Fica, tvrdia, že každému občanovi vrátane trojnásobného premiéra treba merať jedným metrom. Ich argument znie na prvý pohľad priezračne: my len vyslovujeme súhlas s väzobným stíhaním, až súdy rozhodnú, či Fico na žiadosť prokurátora pôjde do väzby.

Problém tohto argumentu je, že Fico nie je občan ako každý iný. Nejde o to, kým bol, ale kým je – ako opozičný poslanec a líder strany zastupuje státisíce voličov. Vyšetrovacia väzba je počas prípravného konania dramatickým zásahom do slobody ešte v čase, keď na obvineného musíme nahliadať ako na nevinného. Lenže v prípade opozičného lídra je aj dramatickým a nezvratným obmedzením výkonu mandátu, ktorým nezastupuje len seba, ale státisíce svojich voličov.

Súčasne sme v situácii, keď nielen títo voliči, ale relevantná časť verejnosti vníma trestné stíhanie expremiéra ako mocenskú pomstu vládnej garnitúry.

Iste, vnímanie voličov nemôže byť automatickým dôvodom proti väzobnému stíhaniu akéhokoľvek opozičného politika.

Je to však argument v prospech obzvlášť citlivého zvažovania, či parlament naozaj má vydať expremiéra a lídra opozičnej strany na väzobné stíhanie.

Bez krvavých očí

Ak by bol Fico – napríklad ako kedysi Karlin – pristihnutý pri preberaní úplatku alebo obvinený z iného závažného trestného činu, ktorého okolnosti neboli dosiaľ známe, a preto hrozí útek, marenie vyšetrovania či pôsobenie na svedkov, potreba väzobného stíhania predsedu opozičnej strany by dokázala prevážiť iné hodnoty – právo slobodného výkonu poslaneckého mandátu (až do právoplatného odsúdenia) alebo ochranu pred hrozbou zneužitia moci proti opozícii.

V aktuálnom prípade však táto potreba nie je celkom naplnená, a to z dvoch dôvodov.

Po prvé, prokurátor Ladislav Masár vo svojej žiadosti neuviedol celkom presvedčivé dôvody, prečo by mal ísť Fico na účely vyšetrovania aspoň dočasne do väzby. Skutky, za ktoré je obvinený a dopúšťal sa ich ako premiér pred očami verejnosti, sú dlhodobo známe. Robert Fico od volebnej porážky robí všetko pre to, aby hájil proti obvineniam záujmy seba aj svojich nominantov a posledné mesiace spochybňuje či rôznymi odkazmi zastrašuje všetkých, ktorí proti nemu vypovedali. Aký vyšší zmysel má vlastne v jeho prípade väzba?

Sám zástupca špeciálneho prokurátora Masár v žiadosti poslancom dôvodí, že Fico by mal byť vo väzbe len na obmedzený čas, kým sa do konca mája uskutočnia príslušné výsluchy. Ak to nie je zástierka a je to naozaj tak, ako píše prokurátor, teda že potrebujú len krátky čas na zaprotokolovanie niekoľkých svedeckých výpovedí, sú aj iné nástroje než tvrdá väzba (monitorovanie obvineného a ochrana svedkov), ako zabezpečiť, aby nedošlo ku kolúznemu konaniu.

Spoločenské náklady rizika, že Fico sa na týchto pár týždňov neocitne vo vyšetrovacej väzbe, sú značne nižšie než riziko, že celé trestné konanie sa od začiatku nielen v očiach voličov Smeru politicky skompromituje.

Po druhé, poslanci by mali byť zdržanliví už len vzhľadom na charakter skutkov, z ktorých je Fico obvinený.

Jednoducho je faktom, že polícia nestíha Roberta Fica pre podozrenia z korupcie, ale ako politického intrigána, ktorý si v role premiéra údajne nezákonným spôsobom zaobstaral informácie a tie potom v priamom prenose využíval na boj proti najväčším súperom. Zhodou okolností, jednou z jeho dvoch hlavných obetí bol vtedajší opozičný súper Igor Matovič, dnes líder vládneho OĽaNO, ktoré kontroluje ministerstvo vnútra a jemu podriadenú políciu.

Najvážnejšie obvinenie znie, že Fico proti Matovičovi či Kiskovi intrigoval nie ako bezškrupulózny politik, ale ako hlava zločineckej skupiny. Keďže aj v širšej právnej obci sa uvedená trestnoprávna kvalifikácia vníma ako veľmi sporná, je otázne, či ju prokurátor napokon použije pri podaní obžaloby. A ak áno, je ešte otáznejšie, ako sa s takýmto obvinením vyrovnajú súdy.

Zároveň platí, že ako značne silnejšie sa proti Ficovi javia obvinenia z iných trestných činov, pri niektorých z nich je však problém, že sú premlčané.

Aj preto ležia pred prokuratúrou dve veľké výzvy: nielen zabezpečiť slušnú reťaz dôkazov, ale aj nájsť presvedčivú kvalifikáciu skutkovej podstaty, ktorá obstojí pred prvostupňovým aj odvolacím súdom.

Tieto neistoty sú dostatočným dôvodom, aby vládni poslanci preukázali v tejto fáze zdržanlivosť a nehlasovali za vydanie Fica na väzobné stíhanie.

Jednak tým oslabia propagandu Fica a spol., podľa ktorej sa chcú najobávanejšieho súpera zbaviť tým, že ho čo najrýchlejšie – cez svojich ľudí na prokuratúre a súdoch – pošlú do väzby, najlepšie na dlhý čas, aby ho vyradili z politiky.

Takisto tým zabránia prípadným škodám, ak by neskôr súdy rozhodli, že Fico konal síce nemorálne, ale nie kriminálne.

Ale najmä je dôležité, aby poslanci svojou dnešnou zdržanlivosťou ponechali trestnoprávny spor o to, kde sa končí hranica politického intrigovania a kde sa začína hranica zločinu, vo sfére, ktorej prináleží. Nech vyšetrovatelia a prokuratúra presvedčia verejnosť a najmä súdy silou dôkazov a nech sa na slobode stíhaný líder opozičného Smeru háji všetkými dostupnými prostriedkami, až kým súdy nevyrieknu definitívny rozsudok. 

Je pochopiteľné, že najmä predstavitelia OĽaNO a SaS, ktorí poslednú dekádu zvádzali ostré súboje s Ficom a viacerí pocítili, ako Smer zneužíva mocenský aparát štátu aj proti nim, budú pri tomto hlasovaní cítiť politické aj osobné zadosťučinenie. Ale je to pokušenie, ktorému je v tejto chvíli najlepšie odolať.