Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
31. marec 2022

Konzervatívny výber

Poľsko napomína Orbána pre Ukrajinu: Vyjde vás to veľmi draho (+ podcast)

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali tento týždeň.

Poľsko napomína Orbána pre Ukrajinu: Vyjde vás to veľmi draho (+ podcast)

FOTO TASR – Jaroslav Novák

„Táto politika vyjde Maďarsko veľmi draho,“ vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda na adresu vajatavého prístupu Orbána k vojne na Ukrajine. Maďarský premiér sa zároveň snaží manévrovať vo vrcholiacej predvolebnej kampani.

Konferencia o budúcnosti Európy navrhuje v dôsledku vojny výrazné obmedzenie konsenzuálneho hlasovania v Rade EÚ. Posilnenie väčšinového hlasovania povedie k ďalšej federalizácii Únie.

Texaský zákon o zákaze potratu po zaznamenaní tlkotu srdca u dieťaťa zrejme priniesol zníženie celkového počtu potratov. Komplexné čísla však ešte nie sú k dispozícii.

Vojna nás prinútila prestať zízať na vlastné brucho a pochopiť, že obrana nezávislosti si vyžaduje aj osobné obete, píše v texte týždňa Marian Kechlibar pre Echo24. Video týždňa ukazuje, koľko energie potrebuje svet a prečo je utópiou myslieť si, že dokážeme jednoducho nahradiť fosílne palivá obnoviteľnými zdrojmi.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

Naštrbené spojenectvo Poľska a Maďarska

„Táto politika vyjde Maďarsko veľmi, veľmi draho,“ vyhlásil tento týždeň poľský prezident Andrzej Duda na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána. Kritizoval tak jeho vajatavý prístup k vojne na Ukrajine, keď síce Maďarsko ruskú inváziu jednoznačne odsúdilo a neblokovalo prijatie sankcií voči Putinovmu režimu, no pokiaľ ide o priamu podporu Ukrajiny, odmieta sa otvorene angažovať.

Poľsko je európskym lídrom v pomoci Ukrajine. Prichýlilo nielen najviac utečencov, je tranzitnou krajinou pre vojenskú techniku, ktorá smeruje pre ukrajinské ozbrojené sily, zároveň tlačí na čo najprísnejšie sankcie voči Rusku a kritizuje Západ za niektoré alibistické vyjadrenia.

Po návšteve obliehaného Kyjeva navrhol Jarosław Kaczyński mierovú misiu NATO a tento týždeň Poľsko oznámilo, že už v máji prestane dovážať ruské uhlie.

Poľsko a Maďarsko boli ešte donedávna stredoeurópskymi dvojičkami, ktoré rozvíjajú úzku spoluprácu a v jednom balíku čelia kritike bruselských orgánov. Vojna na Ukrajine však tieto krajiny názorovo značne rozdelila, a ako tento týždeň upozornil vo svojom komentári kolega Jozef Majchrák, Orbánovi sa ukrajinskou politikou rozplýva sen o tom, že Budapešť bude lídrom strednej Európy a V4. Práve Visegrád si predstavoval ako akýsi vyvažovací pilier moci v EÚ voči tandemu Francúzska a Nemecka.

Orbán však do veľkej miery vo svojom prístupe k vojne na Ukrajine kalkuluje najmä v kontexte parlamentných volieb, ktoré budú už nadchádzajúci víkend. Podľa prieskumu maďarskej agentúry Median len 37 percent potenciálnych voličov Fideszu je presvedčených, že vinu na vojne nesie Rusko. 43 percent si, naopak, myslí, že Rusko do tejto reakcie dotlačila politika Ukrajiny a Západu. Spomedzi voličov spojenej opozície takýto názor zastáva len 9 percent.

Aj časť politikov Fideszu tento naratív viac či menej otvorene prezentuje. Opozíciu obviňujú, že ak by bola pri moci, zatiahla by Maďarsko do vojny, a úlohou maďarskej vlády je v prvom rade chrániť maďarských občanov. Ambivalentný vzťah stojí aj na maďarskej menšine, ktorej sa dotkli legislatívne snahy Kyjeva obmedziť používanie ruštiny na viacerých úrovniach verejného života.

Vyzerá to ako štátnický a pragmatický prístup, no v zásade platí, že ak pomáhate susedovi hasiť jeho dom, robíte tak aj zo zištných dôvodov, aby plamene nepreskočili aj na vašu strechu.

No maďarská vládna strana do predvolebnej kampane už priamo zaťahuje aj samotnú Ukrajinu. Maďarský minister zahraničia Pétér Szijjártó opakovane vyhlásil, že medzi ukrajinskou vládou a ľavicovou maďarskou opozíciou prebiehajú dlhodobé konzultácie. V prípade víťazstva opozície by vraj Maďarsko okamžite začalo s dodávkami zbraní pre Ukrajinu. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba tieto tvrdenia označil za nezmysly.

Tak či onak, ak aj Orbán v nedeľných voľbách obháji svoj mandát, vojna na Ukrajine sa maďarskými voľbami určite neskončí. Viktor Orbán bude musieť naďalej čeliť krízovej situácii na svojich hraniciach a čoraz intenzívnejším výčitkám svojho doterajšieho kľúčového spojenca.

Situácia v Poľsku je pritom diametrálne odlišná. Tam v prístupe k vojne na Ukrajine prakticky neexistujú rozpory medzi vládou a opozíciou. Poľsko považuje aj na základe historických skúseností ruský imperializmus za zásadné ohrozenie svojej nezávislosti. Poliaci teraz absolútne podporujú ukrajinské víťazstvo a čo najväčšiu nezávislosť od Moskvy, rovnako intenzívnu podporu dlhodobo poskytujú bieloruskej opozícii. Geopoliticky sa teda Poľsko snaží vytvoriť medzi Ruskom a vlastným územím akési nárazníkové pásmo.

V tomto sa teda Poľsko zhoduje skôr s maďarskou opozíciou. Doteraz sa zdalo byť nespochybniteľné, že poľskí vládni konzervatívci budú držať palce Fideszu, a keby nebolo vojny, možno by sa zapojili do kampane aj nejakou návštevou Budapešti. Po udalostiach ostatných týždňov si však udržiavajú nezaujatý odstup.

Urýchli vojna na Ukrajine európsky superštát?

Keby členské štáty prešli v Rade EÚ na väčšinové hlasovanie, bola by Európa akcieschopnejšia. Vyplýva to z názorov obyvateľov Únie, ktorí sa zapojili do takzvanej Konferencie o budúcnosti Európy, známou aj pod skratkou CoFoE.

Tieto konzultácie s vybranými občanmi, ktorých možno definovať ako mládež, dlhodobo prebiehali mimo hlavnej pozornosti, zvlášť po vypuknutí vojny. Vzísť z nich však môže zásadná zmena, ktorá ovplyvní budúce fungovanie Európskej únie ako spoločenstva a môže ho nasmerovať k federatívnejšiemu fungovaniu.

Rada EÚ by mala podľa názoru európskej mládeže prejsť na väčšinové hlasovanie, jedinou výnimkou, pri ktorej by mal byť zachovaný konsenzus s možnosťou veta, je pristúpenie novej členskej krajiny.

To by znamenalo, že členské krajiny by stratili možnosť blokovať niektoré rozhodnutia. O čo ide, vyjadrila za všetkých zástancov tejto zmeny česká zelená europoslankyňa Markéta Gregorová: „Nemôžeme nechať Orbána rozhodovať o zahraničnej politike Únie.“

V mimoriadnych časoch vojny na hraniciach je takýto postup lákavý, v mnohých iných otázkach by však úplne odsunul záujmy slabších členov spoločenstva.

Slovenský premiér Eduard Heger zatiaľ takúto zmenu odmieta, podľa neho je vždy lepšie, ak so zásadnými rozhodnutiami súhlasia všetci.

Inzercia

Zástancovia väčšej federalizácie EÚ sa však odvolávajú práve na názor vybranej skupiny európskej mládeže. Napríklad európsky „minister zahraničia“ Josep Borell či slovenský progresívny europoslanec Michal Šimečka, ktorý tvrdí, že ide o vôľu väčšiny.

V skutočnosti je to zhruba 200 ľudí zo všetkých členských štátov. Podľa kritérií, ktoré pre ich výber zverejnilo slovenské ministerstvo školstva, však bol jedným z bodov výberu „zápal pre európsky dialóg s mládežou a tému jeho aktuálneho cyklu“. Výber samotný už teda posúval ľudí, u ktorých bol predpoklad, že sú naklonení čoraz užšej integrácii.

Názory tejto skupiny nadšenej európskej mládeže chce teraz do konkrétnych návrhov pretaviť francúzske predsedníctvo. A Paríž (spolu s Berlínom) sa dlhodobo netají záujmom posúvať EÚ smerom k užšej integrácii, ktorej uvoľnil cestu aj brexit.

Texaská legislatíva znížila počet potratov

Zákon, ktorý od septembra 2021 v americkou štáte Texas zakazuje potrat vykonaný na dieťati, ktorému už bije srdce, znížil počet potratov v tomto štáte USA. Upozornil na to na portáli Štandard Patrik Daniška.

Počas prvého mesiaca platnosti zákona išlo na potrat 2197 Texasaniek, v porovnaní so septembrom 2020 o 51 percent menej (4511). Tento trend sa udržal aj v októbri 2021, keď v porovnaní s októbrom 2020 absolvovalo potrat o 52 percent menej texaských žien.

Samozrejme, nemožno ignorovať fenomén potratovej turistiky, teda to, že ženy, ktoré nemali možnosť ísť na potrat v Texase, respektíve svoje tehotenstvo zistili až v štádiu bijúceho srdca dieťaťa (5. – 6. týždeň), išli na potrat do okolitých štátov. Ako píše Patrik Daniška, štúdie zaznamenali predĺženie čakacej lehoty na potrat v okolitých štátoch, čo domnienku o potratovej turistike potvrdzuje. Presné štatistické údaje však zatiaľ nie sú k dispozícii.

Sú však známe údaje o objednávkach potratových tabletiek. Podľa dlhodobých štatistík medzi májom 2020 a septembrom 2021 (pred platnosťou zákona) bola priemerná denná objednávka potratovej tabletky v Texase 10,8. Počas prvého septembrového týždňa 2021 sa objednávky zvýšili na 137,7 denne. V nasledujúcich troch týždňoch objednávky klesli, stále však boli nad predchádzajúcim priemerom – 37,1 denne. Za celý september 2021 – 1831 tabletiek. Počas októbra až decembra objednávky potratových tabletiek ďalej klesali na úroveň 29,5 denne. V týchto oficiálnych štatistikách však nie sú zahrnuté ilegálne získané potratové tabletky cez internet.

To, nakoľko texaský zákon pomohol pri záchrane nenarodených detí, sa bude dať presnejšie zistiť až z dlhodobejších údajov, vrátane vývoja pôrodnosti.

Ak však zrátame legálne vykonané potraty a legálne objednané potratové tabletky zo septembra (2197 + 1831 = 4028), dostaneme sa k číslu približne 500 zachránených životov.

To, že legislatíva, ktorá sťažuje vykonanie potratu, vedie k záchrane životov, ilustruje aj fakt, že sa v sledovanom období zvýšil záujem o poradenské služby, ktoré pomáhajú ženám zvažujúcim potrat, aby sa rozhodli si dieťa nechať.

…………………………………………………………...

Text týždňa: Koniec zízania na vlastné brucho

Je čas prestať hľadieť na vlastné brucho a čakať, kým sa nad ním zjaví svätožiara, parafrázuje Marian Kechlibar pre Echo24 postavu okultného kuchára Jurajdu z príbehov o vojakovi Švejkovi. A ten, kto by mal na svoje brucho prestať takto hľadieť, je Západ.

To je totiž podľa Kechlibara presne to, čo Západ robil až do vypuknutia rusko-ukrajinskej vojny.

„Otázka toho, či náhodou naša dominancia nebola len dočasná a či netreba opäť obhajovať vlastné hodnoty a možno aj nezávislosť, vôbec nebola na programe dňa. Základným nastavením bolo piplať sa v sebe samom: nie som náhodou ani len nevedomý rasista? Aký druh účesu môžem nosiť, aby som neurazil cudziu kultúru? Do akej škatuľky podľa farby pokožky patrím? Aká je presne moja sexuálna identita? Aké zámená by som mal používať? V čom tkvie moje privilégium, ktoré si mám bez prestania pripomínať? Neemitujem priveľa oxidu uhličitého, keď sa vyberiem na výlet?“

Vojna nás prebudila, pokračuje Marian Kechlibar. Uvedomili sme si, že západná civilizácia je len jedna z mnohých, a ak spácha samovraždu zahľadením do seba, jej protivníci si otvoria šampanské a zavedú u nás autoritárske režimy, s ktorými sa im obchoduje najlepšie. A uvedomili sme si, že na vlastnú obranu nestačia len vznešené slová, ale potrebujeme aj klasické hrdinstvo, ktorým sa až dovčera pohŕdalo ako šovinistickou, toxickou maskulinitou.

„Ani toto precitnutie nepotrvá večne, ale potrebovali sme ho. Na svete žije nejakých osem miliárd ľudí a v priebehu tohto storočia ich bude minimálne 11 miliárd. Hoci je Západ nadpriemerne bohatý, z populačného hľadiska je už dávno menšinou. A podľa štandardov bežných vo zvyšku sveta nebývajú menšiny vždy v bezpečí,“ uzatvára Marian Kechlibar.

…………………………………………………………...

Video týždňa: Koľko energie potrebuje ľudský svet

V kontexte vojny na Ukrajine sa veľa diskutuje aj o energetických surovinách, o rope, plyne, uhlí. Ľudia snívajúci o svete, ktorý živí energia zo slnka a vetra, vidia v tejto vojne aj príležitosť odpojiť sa od fosílnych palív. Ako iné utopické predstavy, aj táto naráža na realitu.

Až 84 percent ľudskej spotreby energie pochádza z fosílnych palív, hovorí pre Prager University Mark Mills, expert na energetiku pôsobiaci na Norhwestern University School of Engineering and Applied Science a pracoval aj vo Vedeckom tíme prezidenta Ronalda Reagana.

Za ostatných 20 rokov sa podiel z fosílnych zdrojov znížil len o dva percentuálne body, napriek masívnym investíciám do obnoviteľných zdrojov. A napríklad 97 percent všetkej dopravy stále stojí na rope.

Dôvod, prečo sa od fosílnych palív tak ťažko ustupuje, je podľa Millsa jednoduchý. Aby sme z obnoviteľných zdrojov získali rovnaké množstvo energie ako z fosílnych, museli by sme asi o 1000 percent zvýšiť ťažbu kovov, ktoré potrebujeme na výrobu solárnych panelov a veterných turbín. A kým v súčasnom modeli potrebujeme nájsť a ťažiť jednu surovinu (ropu, plyn či uhlie), v tom obnoviteľnom potrebujeme kombináciu kovov (od medi či zinku, niklu až po kobalt alebo neodým). A všetky tieto kovy potrebujeme spracovať a pozvážať na výrobu potrebných zariadení.

A keďže čoraz prísnejšie environmentálne predpisy bránia na Západe otváraniu nových baní, možnosťou je len vytvoriť si závislosť od zdrojov z Číny. Pri fosílnych palivách sme už túto chybu urobili v prípade Ruska.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.