Vojna a stredná Európa Orbán chcel mať z V4 silného hráča. Dnes vidíme trhliny tejto vízie

Pred necelým rokom Viktor Orbán v obsiahlom rozhovore pre Postoj zadefinoval aj svoju víziu strednej Európy ako silného geopolitického hráča. Jeho predstava stála na tom, že na pôdoryse krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa sformuje silné regionálne zoskupenie, ktoré bude v rámci EÚ popri Nemecku a Francúzsku predstavovať tretí mocenský pól.

Ruská invázia na Ukrajinu testuje aj túto Orbánovu víziu. Výsledkom je, že v schopnosti V4 pôsobiť ako zomknutá a akcieschopná geopolitická sila vidíme vážne trhliny.

Len dva príklady z ostatných dní. Do Kyjeva na stretnutie s prezidentom Zelenským necestovali spoločne lídri V4, ale premiéri Česka, Poľska a Slovinska. Tieto tri krajiny zároveň minulý týždeň spoločne prišli s desaťbodovým plánom na podporu Ukrajiny.

Okrem iného v ňom navrhovali odstrihnutie všetkých ruských bánk od systému SWIFT, spoločnú azylovú politiku voči všetkým ruským vojakom, ktorí odmietnu plniť rozkazy režimu, či úplné zastavenie ruskej propagandy v Európe. Slovensko a Maďarsko pri tejto iniciatíve chýbali. Ešte sa k tomu dostaneme.

Ambícia strednej Európy stať sa silným geopolitickým hráčom predpokladá jednu dôležitú vec. Jasne zadefinovaný postoj k dvom mocnostiam, ktoré majú osudový vplyv na náš priestor. To znamená k Nemecku a k Rusku. Dnes jasne vidíme, že najmä smerom na východ je to dosť veľký problém.

Konštantná je z tohto pohľadu len poľská východná politika. S prižmúrením oka možno aj tá česká. Na poľskom postoji k Ukrajine, Putinovmu Rusku či Lukašenkovmu Bielorusku sa však celkom určite nič zásadné nezmení ani pri striedaní vlád vo Varšave.

Slovensko je z tohto pohľadu nevyspytateľný partner. Naša súčasná vláda má dnes bližšie k Morawieckeho a Fialovej línii ako k Orbánovi.

Premiér Heger do Kyjeva necestoval, pretože v rozhodujúcej chvíli zaváhal, ale politicky s touto iniciatívou problém nemal. Čo bolo dôvodom, že sa Slovensko nepridalo k poľskému, českému a slovinskému návrhu plánu na podporu Ukrajiny, zatiaľ nevieme. Zároveň však naša diplomacia nedala nijako najavo, že by sme s ním mali problém.

Ak by však na Slovensku došlo k politickej zmene a k moci sa dostala dnešná opozícia, náš východný kurz by mal, pri optimistickom scenári, oveľa bližšie k dnešnej maďarskej pozícii ako k tej poľskej či českej.

Inokedy aktívny vyjednávač Viktor Orbán sa o hľadanie vyšehradského konsenzu vo vzťahu k Ukrajine a Rusku ani nesnažil.Zdieľať

Za povšimnutie stojí aj to, že inokedy aktívny vyjednávač Viktor Orbán sa o hľadanie vyšehradského konsenzu vo vzťahu k Ukrajine a Rusku ani nesnažil. Pragmaticky stavil na rétoriku zdôrazňovania najmä maďarských záujmov – pretože mu to v predvolebnej kampani najviac vyhovovalo. Od zvyšku V4, ktorej, mimochodom, Maďarsko dnes predsedá, sa tak vlastne dištancoval.

Isté nie je ani to, či by sa maďarská pozícia zásadnejšie zmenila, ak by víkendové voľby vyniesli k moci Orbánových súperov. Zjednotená maďarská opozícia je takým pestrým konglomerátom politikov, ktorých spája iba odpor voči Orbánovi, že jej východná politika sa dá len ťažko odhadnúť.

Navyše ani zahraničná politika nemôže úplne ignorovať spoločenské nálady v krajine. Postoje verejnosti k Rusku či Ukrajine sú na Slovensku aj v Maďarsku iné ako v Poľsku. Dôvody, prečo to tak je, sú na samostatnú kapitolu.

Nič z vyššie uvedeného však neznamená, že nad V4 treba lámať palicu. Stále ma potenciál byť dôležitým regionálnym zoskupením. Nielen v ekonomike, energetike či kultúrnej spolupráci, ale aj v politických agendách. Napríklad pri brzdení niektorých progresívnych nápadov z Bruselu, keďže spoločnosti vo vyšehradských krajinách sú v mnohých témach stále konzervatívnejšie ako v západných štátoch.

Pokiaľ však ide o ideu V4 ako silného geopolitického hráča, tak treba povedať, že v hodine prvej veľkej skúšky vidíme veľmi rozpačitý obrázok. A to aj zásluhou otca tejto vízie.