Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pripravil Štátny pedagogický ústav materiály pre školy, ktoré im majú pomôcť reflektovať dianie neďaleko našich východných hraníc aj vo výučbe žiakov. Odporúčania vytváral aj Peter Farárik, ktorý bol donedávna známym učiteľom geografie na súkromnej základnej škole.

„Netreba tlačiť na pílu a nikto netvrdí, že to treba riešiť na každej hodine. Práve preto sme však pripravili rôzne návrhy aktivít, ktoré sú overené a funkčné. Mnohé z nich sú koncipované bádateľskou formou a žiaci pri nich sami pracujú s určitým zdrojom či informáciami a prichádzajú k záverom,“ vraví v rozhovore.
 

Ruská invázia na Ukrajine trvá už viac ako dva týždne a táto téma stále silno rezonuje v médiách aj celej spoločnosti. Treba o nej hovoriť so žiakmi, aj keď sa na ňu priamo nepýtajú?

Samozrejme, je to už trochu iná atmosféra, ako bola v prvých dňoch od začiatku konfliktu. Vtedy bolo potrebné viac pracovať s emóciami a strachom, ktorý mohli deti zažívať. Bol to pre všetkých prvotný šok a dôležité bolo upokojiť ich. Je prirodzené, ak už niektorí žiaci povedia, že o tom nechcú veľmi počúvať. Sú toho plné správy, hovorí sa o tom medzi ľuďmi. Učiteľ by mal odhadnúť správnu mieru.

V odporúčaniach, ktoré sme ako Štátny pedagogický ústav vydali, sme, samozrejme, netvrdili, že sa majú teraz na hodinách zaoberať iba témou rusko-ukrajinského konfliktu. To by nebolo správne. Ponúkli sme im však viacero konkrétnych návrhov aktivít, ktoré môžu do vyučovania rôznych predmetov zapracovať.

Vo všeobecnosti si myslím, že ak sa dejú vo svete dôležité udalosti, učiteľ by ich nemal ignorovať a má ich pred žiakmi otvoriť. Uvedomujem si, že téma vojny nie je pre nikoho príjemná, no je tu a je silno aktuálna. V súčasnosti majú učitelia skutočne širokú škálu materiálov a odporúčaných aktivít či úloh pre žiakov, z ktorých si môžu vybrať a nemusia ich vymýšľať na kolene.

Páči sa mi iniciatíva českých organizácií, ktoré dali dokopy takéto materiály, ktoré reagujú aj priamo na konflikt Ruska a Ukrajiny. Starší žiaci napríklad môžu analyzovať oficiálne videá ruskej štátnej propagandy.

Na prvý pohľad sa zdá, že je to vhodná téma len pre dejepisárov či geografov. Môžu s ňou nejak pracovať aj učitelia iných predmetov?

Niekoľko tipov sme ponúkli aj v našich odporúčaniach pre školy. Dobrým priestorom môžu byť trebárs hodiny literatúry. Pre starších žiakov existujú čítanky, v ktorých sú úryvky z reportážnych kníh od vydavateľstva Absynt. Žiaci tak môžu pracovať s kvalitným a zaujímavým textom, ktorý sa spája s témou vojny či porušovania ľudských práv. Pre mladšie deti zasa existujú pútavo spracované knižky, ktoré primerane ich veku vysvetľujú, čo to vlastne vojna je.

Toto je tiež príležitosť na vyučovanie mediálnej výchovy, ktorá má mať v školách svoje miesto. Ale platí to aj pre iné predmety. To, čo je predpísané v štátnom vzdelávacom programe, sa dá prepojiť s aktuálnym dianím. Pre učiteľov je to zaujímavá šanca.

Vy ste boli donedávna učiteľom geografie na základnej škole. Ako by ste preniesli tému rusko-ukrajinského konfliktu do svojich hodín v škole?

Istotne by som neváhal zaradiť ju aj do ročníkov, v ktorých sa nerieši geografia Európy. Deviataci sa napríklad učia o Amerike a Austrálii, ale určite by bolo teraz prínosnejšie, aby lepšie pochopili geografické súvislosti a faktory, ktoré vstupujú do aktuálneho konfliktu.

Majú dať teda v súčasnosti učitelia prednosť tejto téme?

Vzdelávacie ciele napríklad pre geografiu sú formulované všeobecnejšie, a teda je dosť pravdepodobné, že sa do nich učiteľ trafí, aj keď bude pracovať s touto témou.

Niektorí by možno reagovali s tým, že potom nestihnú prebrať stanovené učivo, ak sa teraz budú venovať vojne.

To je ten širší problém, keď si učitelia myslia, že musia so žiakmi prebrať celú učebnicu. Potom je jasné, že nestíhajú ísť pri dôležitých témach do hĺbky. Učebnica však nie je záväzná a nezodpovedá presne vzdelávacím štandardom. Tie sú relatívne riedke a všeobecné a dajú sa naplniť, aj keď sa trebárs nebudú dopodrobna venovať každému regiónu Ameriky, tak ako ich uvádza učebnica. Pre geografa, ktorý má prehľad o tom, čo obsahuje podstata jeho predmetu, by nemal byť jednoducho problém zaradiť do vyučovania aktuálne témy, pretože vie, že na základe nich môže rozvíjať geografické myslenie a zručnosti žiakov. To podľa mňa platí aj pre iné predmety.

Slovenskí žiaci reagujú na vojnu Trieda začala tlieskať, ukrajinské deti boli z prijatia dojaté. A nielen ony

Stanislava Horváthová

Spýtali sme sa pedagógov z celého Slovenska, ako žiakom vysvetľujú situáciu na Ukrajine a čo na vojnu hovoria naše deti.

Čo by ste poradili učiteľovi, ktorý si netrúfa rozoberať so žiakmi túto tému, lebo má pocit, že sa v tom dostatočne nevyzná? 

Netreba tlačiť na pílu a nikto netvrdí, že to treba riešiť na každej hodine. Práve preto sme však pripravili rôzne návrhy aktivít, ktoré sú overené a funkčné. Mnohé z nich sú koncipované bádateľskou formou a žiaci pri nich sami pracujú s určitým zdrojom či informáciami a prichádzajú k záverom. Je jasné, že nemôžeme od všetkých učiteľov očakávať, aby teraz sami pripravovali kvalitné bádateľské hodiny. To si vyžaduje veľmi veľa času a energie.

Ak sa téma vojny na Ukrajine v triede otvorí, má učiteľ skôr usmerňovať diskusiu, alebo vysvetľovať? 

Skôr to prvé, nemyslím si, že by hodina, na ktorej 45 minút prednáša o historickom vývoji Ukrajiny, mala úspech. Preto je lepšia diskusia, v rámci ktorej sa môžu zamýšľať nad otázkami alebo pracovať v skupine na aktivitách, ktoré im učiteľ pripraví.

Mali by aktuálne udalosti prepájať aj s konfliktmi či inváziami, ktoré sa udiali v minulosti?

Aj to je cesta. To, čo sa nám dospelým môže zdať ako nedávna minulosť, je pre deti vzdialená história a práve teraz si teda môžu akoby lepšie uvedomiť, že historické konflikty sa taktiež odohrávali v nejakej prítomnosti a realite.

Dá sa to trebárs porovnať aj so Slovenským národným povstaním a s tým, ako sa vtedy Slováci postavili proti okupantom a obraňovali našu krajinu. Paradoxom je, že mnohí „národovci“ dnes hovoria, aby sa Ukrajina vzdala a aby sme jej neposielali zbrane, pričom pri SNP sme ich aj my dostávali od zahraničných spojencov. Aj s takýmito paralelami sa dá pekne pracovať.

V istom zmysle môže byť pre deti fascinujúce, že zažívajú dôležitý dejinný okamih, ktorý môžu skúmať priamo v reálnom čase. Zároveň vidia, že dnes sa nemalá časť konfliktu prenáša aj do online priestoru, z ktorého máme k dispozícii množstvo záberov či svedectiev priamych aktérov.

Môžu ich využívať na hodinách aj učitelia?

Určite. Jednou z aktivít, ktorú sme zaradili do odporúčaní, je práve analýza prejavu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v predvečer invázie, v ktorom sa prihováral obyvateľom Ruska. K videu sme pripravili niekoľko otázok, na základe ktorých sa dá rozoberať z rôznych hľadísk, od literárneho až po emocionálne. Žiaci si môžu všímať, čo je obsahom prejavu či akým štýlom Zelenskyj hovorí. Možno by sa mohol porovnať s agresívnym prejavom Vladimira Putina a mohli by sa pozorovať rozdiely.

Ako by mal učiteľ reagovať na žiaka, ktorý prezentuje kontroverzné názory, s ktorými sa stretol doma alebo na internete?

Bohužiaľ, dostať sa do sporu škola verzus rodičia nie je v dnešnej dobe náročné. Nielen pri názoroch o dianí na Ukrajine. Možno to vyznie zle, no učitelia nemôžu brať ohľad na to, že sa v prípade niektorých žiakov dostanú do rozporu s tým, čo tieto deti počujú doma od rodičov. Nie je to ani reálne možné, aby dnes dokázali učitelia zohľadňovať všetky možné názory, s ktorými sa deti stretávajú. Škola má žiakom poskytovať fakty, vedecky podložené videnie sveta a základný morálny kompas. Ak je to v rozpore s tým, čo má v rodine, tak mi to je ľúto. Škola sa však nemôže uzatvárať pred realitou a pravdou.

Pochopiteľne, treba priznať, že to môže byť náročné, ak sa v triede nájde žiak, ktorý obhajuje Putina alebo iné kontroverzné postavy či názory. Vieme, že konšpiračné myslenie je zväčša imúnne voči realite. Bolo by naivné myslieť si, že ľuďom, ktorí šíria konšpirácie, bude stačiť, ak im predložíme fakty.

Je to beh na dlhé trate, no je potrebné, aby sa v školách budoval vzťah k demokratickým hodnotám a tolerancii, pretože paralelne s tým sa tvorí aj odolnosť voči dezinformáciám a klamstvám.

Škola je tiež dobrým priestorom na to, aby trhala bubliny, ktoré sa v spoločnosti zbytočne medzi ľuďmi vytvárajú. Je dôležité, aby dieťa videlo a zažilo, že aj spolužiak, ktorý má iné názory či hodnotové nastavenie, môže byť jeho kamarát a dokáže s ním diskutovať.

Ale opakujem, je to dlhodobý proces a sám som skeptický voči jednorazovým projektom, ktoré majú na škole ukázať deťom, ako sa brániť voči konšpiráciám. Zásadné zmeny v myslení a postoji žiakov asi nespravia. Vyžaduje si to systematickejší prístup.

Ďalším rizikom je, že nemalá časť učiteľov verí alternatívnym vysvetleniam udalostí či priamo konšpiračným teóriám.

Áno, osobne si myslím, že je to obrovský problém slovenského školstva. Ťažko potom môžeme očakávať, že takíto pedagógovia budú viesť deti ku kritickému mysleniu a k správnej práci s informáciami. Ak učiteľ prenáša svoj alternatívny pohľad na svet aj do vyučovania, je to priam desivé. Osobne si myslím, že voči takým učiteľom by sa mohlo zasiahnuť aj disciplinárnym konaním, ak sa to opakuje častejšie.

Počuli ste za posledné týždne o prípade, že by nejaký učiteľ šíril o vojne na Ukrajine medzi žiakmi konšpirácie?

Zatiaľ sa konkrétny prípad ku mne nedostal, čo však nevylučuje, že sa to niekde môže diať. Zachytil som však otvorený list malej skupinky rodičov z jedného občianskeho združenia, ktorí žiadajú štát, aby sa téma konfliktu na Ukrajine v školách vôbec neriešila. Dokonca tvrdia, že by sme to nemali označovať slovom „vojna“, ale tým ruským pomenovaním „špeciálna vojenská operácia“. Jednoducho idú v prokremeľskej propagande úplne naplno. Okrem toho hovoria, že rozprávaním o vojne traumatizujeme žiakov a eskalujeme nevraživosť voči Rusom. Pritom priamo v odporúčaniach píšeme, aby sa o tejto téme hovorilo na školách citlivo a rozlišovalo sa medzi štátom a jednotlivcami.

Myslíte si, že slovenské školy zvládnu prijatie ukrajinských detí, ktoré ostanú žiť na Slovensku? Čo bude kľúčové, aby sa to podarilo?

Je v záujme nás všetkých, aby sme to zvládli. Skúsenosti zo škôl, ktoré pracovali so žiakmi z Ukrajiny už v minulosti, dokazujú, že ich adaptácia je úspešná, rýchlo si dokážu osvojiť slovenský jazyk a prispôsobiť sa výučbe. Ukrajinských žiakov však teraz bude násobne viac a pôjdu aj na školy, ktoré doteraz skúsenosti s adaptáciou detí cudzincov nemali.

Kľúčová preto bude efektívna a adresná pomoc zo strany ministerstva školstva a jeho priamo riadených organizácií. Pomoc bude vítaná aj od občianskych združení. Prospešným môže byť tiež aktívne zapojenie učiteliek a učiteľov z Ukrajiny alebo aj rodičov ukrajinských žiakov, ktorí môžu byť nápomocní priamo v triedach alebo školských kluboch.

Zo strany škôl je dôležité vytvoriť aj bezpečné a vítajúce prostredie pre novo prichádzajúcich žiakov, ktoré im adaptáciu uľahčí. Školy by mali napríklad už v súčasnosti vhodnými aktivitami pripravovať svojich žiakov na to, že k nim môžu prísť noví spolužiaci, pre ktorých nie je slovenčina materinským jazykom.