Profesor pedagogiky Branislav Pupala prišiel pred dvoma rokmi do tímu v Štátnom pedagogickom ústave, aby pomohol s reformou vzdelávacích obsahov pre základné školy.

Náčrt a východiská reformy, na ktorú by mali ísť nemalé financie z plánu obnovy, predstavil nedávno verejnosti minister školstva Branislav Gröhling​. Spolu s tímom odborníkov nastavuje ministerstvo nový model vzdelávania, na ktorý by prví žiaci mali prejsť od roku 2026. 

V rozhovore s profesorom Pupalom sa dozviete:

• Či má vďaka peniazom z EÚ reforma väčšiu šancu na úspech.
• Ako chce presvedčiť frflajúcich učiteľov, že plánované zmeny majú zmysel. 
• Prečo odmieta obavy, že náboženská výchova bude vytláčaná na okraj.
• Ktorý predmet z vyučovania na prvom stupni vypadne.
• Či sa budú môcť biológia, fyzika a chémia učiť ako jeden predmet.
• A ako chce viac zapojiť do vzdelávania „družinárky“ zo školských klubov detí.
   

Pred dvoma rokmi na začiatku pandémie ste pre Postoj napísali text, v ktorom ste tvrdili, že „koronakríza je pre slovenské školstvo šancou opustiť starý systém učiva po ročníkoch, preriediť učivo a začať s niečím zmysluplnejším“. Krátko nato ste sa stali súčasťou nového tímu v Štátnom pedagogickom ústave, ktorý pod vedením riaditeľky Miroslavy Hapalovej pripravuje zmeny v obsahu vzdelávania. Máte po dvoch rokoch pocit, že sa to darí napĺňať?

Minimálne vidím, že sa uberáme smerom, aký som vtedy naznačil. Samozrejme, prináša to so sebou viaceré ťažkosti.

Na reformu obsahu vzdelávania sú naviazané peniaze z plánu obnovy. Aj tu zohráva rolu tlak, že sa musí niečo spraviť, aby sme peniaze z Bruselu získali?

V minulosti tu bolo viacero reforiem a žiadna z nich nebola finančne krytá. Prirodzene, peniaze sa zídu a pri vzdelávacích reformách sa bez nich nezaobídete. Ak robíte kurikulárnu reformu, viete, že budú potrebné nové učebnice a tie treba za niečo kúpiť, bude potrebné vzdelávanie učiteľov, bude treba zaangažovať omnoho viac ľudí pri príprave množstva potrebných materiálov. Je to zároveň politický záväzok, pretože ak sú na určitý plán naviazané peniaze, je to tak trochu bič, čo je pozitívne. Politici to musia brať vážne.

No dnes musíme situáciu čítať aj cez tragické udalosti na Ukrajine. Plány obnovy a odolnosti boli nastavované na inú situáciu a iné podmienky, aké máme v Európe dnes. Legitimitu nadobúda otázka, ako a kde prioritne investovať a čo riešiť, keď odolnosť sa nám zrazu vynára v inom význame.

Zároveň do tejto celej reformy vstupuje iné riziko: zmeny sa síce udejú, schvália sa nové zákony, no v realite preváži dojem, že všetko sa udialo naoko a reforma bola tak trochu Potemkinovou dedinou.

Toto riziko tu vždy hrozí, slovenská verejnosť má už skúsenosť s tým, keď sa peniaze minú len preto, aby sa minuli. Takáto hrozba nesúvisí s aktuálnym vedením ministerstva, veď samotná reforma, ktorú pripravujeme, presahuje volebné obdobie, a preto je dôležité, ako sa s týmito financiami bude narábať aj po prípadnej zmene na najvyšších miestach.

Keď sa teraz o tejto téme hovorí, je tu nemalá časť frflajúcich pedagógov. Ich skepsa je pochopiteľná, pretože mnohí majú negatívnu pamäťovú stopu napríklad z reformy ministra Jána Mikolaja, keď sa takisto s veľkou pompou menili vzdelávacie programy, no namiesto reformy prišlo veľa papierovania, v zásade sa s ničím nepohlo…

Skeptici majú pravdu. Veď za viac ako tridsať rokov od revolúcie tu bolo niekoľko „reformných“ dokumentov. Spomínaná Mikolajova reforma zarezonovala asi najviac, zvyknem ju nazývať „no name“ reformou. Išlo o nový školský zákon bez akéhokoľvek zmysluplného pozadia a diskusie, iba sa pozliepalo piate cez deviate. Učitelia zrazu dostali povinnosť vytvárať si školské vzdelávacie programy bez toho, aby mal niekto vedomosť a zručnosť, ako na to. Prišiel šok a negatívna praktická skúsenosť. 

Ako chcete presvedčiť skeptikov, že tentoraz bude všetko inak?

Samozrejme, všetkých presvedčiť nejde. Je to náročné, ale myslím, že nastavený proces a plán jednotlivých zmien zväčšuje skupinu ľudí, ktorí tomu uveria.

Vďaka čomu?

V prvom rade máme oveľa viac času na zvládnutie jednotlivých krokov. Prví žiaci – teda všetci prváci – by mali povinne naskočiť do nového systému až od roku 2026. Je to dostatok času, aby aj tá posledná škola s najmenšou vôľou na zmenu mala šancu na prípravu. Okrem toho plán obnovy zaručuje financie pre viac pracovníkov či mentorov, ktorí budú školám nápomocní pri zavádzaní plánovaných zmien.

V skratke, manažment celého procesu je oveľa komplexnejší, dôslednejší a prijateľnejší, ako bol kedykoľvek predtým. 

Minister školstva Branislav Gröhling spolu s tímom z ŠPÚ minulý mesiac predstavil základné východiská reformy. Momentálne prebieha verejné pripomienkovanie, konajú sa diskusie s učiteľmi a ďalšími aktérmi v oblasti školstva. Aké sú zatiaľ ich reakcie?

Akurát prednedávnom som absolvoval tieto diskusie, na ktorých bolo okolo troch tisícok učiteľov z celého Slovenska. Svedčí to podľa mňa o veľkom záujme. Myslím, že išlo o rôznorodých pedagógov, neboli to len zanietení nadšenci. Z týchto stretnutí som nevnímal nejaký odpor, ani raz som zo stretnutí neodchádzal so zlým pocitom.

Dôležité je pre nás poznať aj spätnú väzbu od zahraničných expertov. Reformné materiály nám vyhodnocuje aj medzinárodný panel odborníkov zo Svetovej banky, od ktorého sme dostali veľmi pozitívne hodnotenie v zmysle, že sa uberáme správnou cestou a materiály sú spracované profesionálne.

Osobitne napríklad ocenili to, ako pristupujeme ku koncipovaniu nového programu v oblasti jazykového vzdelávania, ktorý je cielený nielen na slovenské deti a deti národnostných menšín, ale aj slovenské deti žijúce v zahraničí alebo deti cudzincov žijúcich na našom území. Dokonca nám odporučili, aby sme pri reforme mali väčšie ambície.

Prvým dôležitým míľnikom v rámci reformy má byť do konca tohto roka nový štátny vzdelávací program, čiže osnovy toho, čo a kedy sa majú žiaci v škole učiť. Keď ste ten súčasný pred dvoma rokmi hlbšie skúmali, povedali ste nám, že je to „neopraviteľný chaos, za ktorým je potrebné spraviť hrubú čiaru“. Darí sa v tom upratať?

Spravili sme už jeden zo základných krokov na to, aby to vyšlo – definovali sme, čo je základná škola.

To sme doteraz nevedeli?

Doteraz sme naozaj nemali jasne určené, čo sa od základnej školy a od všeobecného vzdelávania očakáva, nehovorí o tom dokonca ani školský zákon. Zjednodušene povedané, iba sme vedeli, že tam deti majú chodiť a učiť sa predmety, ktoré sú v učebnom pláne a v rozvrhu. 

Pre nás je však táto definícia pri tvorbe obsahu kľúčová, aby sme vedeli, čo môžeme očakávať, a „nenasáčkovali“ do toho čokoľvek bez jasného dôvodu a argumentu. 

Ďalším podstatným krokom je vymedzenie vzdelávacích oblastí. Tie tu oficiálne boli aj doteraz, no iba ako pojem – v praxi nikto nevedel, čo s ním robiť. Boli k nim priradené určité predmety, ale nevyplýval z toho pre ne nijaký záväzok. Naďalej fungovali izolovane. Teraz dávame vzdelávacím oblastiam reálny význam, vymedzujeme prepojenie jednotlivých predmetov a témy, ktoré sa na nich preberajú, s logickou následnosťou.

Nedávno sme zverejnili rozhovor s členom pracovnej skupiny v ŠPÚ pre náboženskú výchovu, so saleziánom Tiborom Reimerom. Ten vyjadril obavy, že tento predmet môže byť v školách vytláčaný na okraj. 

Áno, zaregistroval som tento rozhovor. Obavy pána Reimera vyplývajú z toho, že návrh nového vzdelávacieho programu pre základné školy začlenil náboženskú a etickú výchovu do vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť a prestal ich vyčleňovať ako samostatnú vzdelávaciu oblasť človek a hodnoty, ktorá bola akosi izolovaná od tých ostatných, bola úplne abstraktná, pričom nemala veľkú šancu byť skutočnou súčasťou všeobecného vzdelávania ako celku.

Náboženská a etická výchova sa teraz stávajú súčasťou ucelenej oblasti, kam patria aj občianska náuka, dejepis a geografia. Majú teda väčšiu šancu participovať na celku vzdelania a výchovy a nestáť kdesi na periférii vzdelávania v pozícii vyčlenenej „oddychovej“ zóny. Potenciál náboženskej i etickej výchovy sa teraz môže naozaj plnšie využiť. 

Čo je teda vaša predstava?

Naším zámerom je, aby mali tieto predmety v rámci vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť príležitosť plnohodnotne prispieť do tohto celku svojím dielom. Myslím, že je to šanca pre všetkých. Problémom niekedy je – aj v prípade iných predmetov –, že sa tu stále fixujeme na niečo, čo sa tu vyformovalo v deväťdesiatych rokoch.

Pokojne sa na náboženstvo môžeme pozrieť aj tak, že ponúkneme viaceré vzdelávacie programy náboženskej výchovy alebo vzdelávania, z ktorých si školy môžu vybrať. Už teraz sa na cirkevných školách vyučuje predmet s názvom náboženstvo a na ostatných je to náboženská výchova. Pokojne môžeme zohľadniť, že tento predmet má inú misiu na cirkevných školách a s odlišným prístupom ako na štátnych školách. 

Modely môžu byť rôzne, nebojme sa zmien, dokážeme sa oprieť o dobre zabehnuté prístupy z iných školských systémov. Musím povedať, že komunikácia so zodpovednými za vzdelávacie obsahy z jednotlivých cirkví ma veľmi teší a vidím, že o tom vedia zaujímavo premýšľať. Problémom môže byť, že nemajú v tejto veci rozhodujúce slovo, konečné schvaľovanie je totiž napríklad na konferencii biskupov a podobne.  

Konkrétnym zmenám pre školy sme sa už v Postoji venovali. Ide najmä o rozdelenie obdobia základnej školy do troch vzdelávacích cyklov, lepšie usporiadanie obsahu učiva a voľnejšie ruky pre učiteľov pri vzdelávaní žiakov. Ktorú z týchto zmien školy pocítia najviac?

Spomeniem napríklad prerozdelenie učiva do cyklov namiesto ročníkov. Niektorí nám tento zámer vyčítajú, ale sú školy, ktoré to veľmi ocenia. Najmä tie, ktoré majú veľa žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a zvládnutie učiva im ide pomalšie. Ich učitelia potrebujú viac času a vzdelávacie cykly im ho dávajú. Doteraz museli fungovať pod veľkým tlakom a neraz falšovať výkazy, že s deťmi prebrali určitú tému, hoci ju žiaci dobre neovládali. Ale rovnako to platí aj pre nadanejšie deti, ktoré nemusia byť limitované tým, čo majú predpísané pre konkrétny ročník, a môžu sa pokojne venovať rozširujúcim či prehlbujúcim aktivitám.

Veľkým benefitom môže byť aj to, že sa otvárajú možnosti pre inú organizáciu vyučovania, čo môže byť osobitne významné pre triedy v prvom cykle. Nebude nevyhnutné, aby sa vyučovalo podľa „zvončeka“, ale vo flexibilnejších časových celkoch. Odpadnúť môže aj problém s „jednohodinovkami“, teda keď sa dajaký predmet vyučuje iba jednu hodinu v týždni, lebo sa bude môcť vyučovať v blokoch.

Ďalším dôležitým faktorom je, že štátny vzdelávací program bude školám vytvárať príležitosť efektívnejšie koordinovať učivo.

V akom zmysle?

Učitelia sa často sťažujú, že niektoré predmety nie sú dobre zharmonizované. Túto harmonizáciu však štát nikdy neurobí dobre, pretože nedokáže zohľadniť všetky typy škôl s ich individuálnymi podmienkami a potrebami. Preto dáme školám možnosť, aby si vzdelávací program upravili podľa toho, ako potrebujú a ako im to vyhovuje. 

Skúste to vysvetliť na príklade.

Zoberme si napríklad vyučovanie prírodných vied v treťom vzdelávacom cykle, teda v šiestom až deviatom ročníku. Predmety biológia, chémia a fyzika sa dnes učia separovane. Teraz dáme školám aj takú možnosť, aby ich vyučovali v rámci jedného integrovaného predmetu. V zahraničí sa tento model nazýva Science. 

Hovoril som s viacerými riaditeľmi či učiteľmi zo škôl, ktorí to doposiaľ robili, no tak trochu „ilegálne“. Išli na to cez rôzne projekty alebo podobne, tie sa však po čase skončili a museli sa formálne vrátiť k starému systému. Tie školy, ktoré u nás používajú zahraničné vzdelávacie programy, uplatňujú tento prístup a majú s ním veľmi dobré skúsenosti. Ak aj ďalšie školy chcú učiť takto, tak im to umožníme.

Školy, ktoré sa však zmien obávajú, budú môcť ostať pri starom modeli?

Nie celkom, niektoré predmety na prvom stupni, ako napríklad prvouka, vypadnú a nahradia ich v prvých dvoch cykloch širšie predmety človek a spoločnosť a človek a príroda, čo sú vlastne vzdelávacie oblasti vyučované ako predmety. Nebudú to však dramatické zmeny na úrovni poznatkov, pôjde skôr o lepšiu organizáciu obsahov učiva. Školy s tým nebudú mať ťažkosti, pretože na to dostanú učebnice aj metodické materiály.

Ďalšou vecou je, že napríklad spomínanú vzdelávaciu oblasť človek a príroda, teda predmety biológia, chémia a fyzika, môže v treťom cykle v integrovanom predmete vyučovať jeden učiteľ. Postupne na to chceme pripravovať aj študentov na pedagogických fakultách.

Po novom by teda neštudovali napríklad kombináciu biológia – chémia, ale pripravovali by sa na vyučovanie celej prírodovednej oblasti?

Áno, na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, kde pôsobím, máme pripravený nový študijný program učiteľstvo vzdelávacej oblasti človek a príroda. Sme teda schopní pripraviť pre základné školy učiteľov, ktorí dokážu pokryť biológiu, chémiu a fyziku v integrovanej podobe. Samozrejme, ostane v platnosti aj príprava učiteľov na konkrétne predmety.

Ak majú základné školy na nový model vzdelávania nabehnúť od roku 2026, je nevyhnutné, aby sa práve príprava budúcich učiteľov začala čím skôr. Ako to s ňou vyzerá?

Za pedagogické fakulty môžem povedať, že sme na to pripravení. Lenže na Slovensku pripravujú učiteľov nielen pedagogické fakulty, ale aj iné. Celkovo ich je dvadsaťštyri. A, bohužiaľ, nie všetky sa chcú prispôsobiť, pretože príprava učiteľov nie je pre ne priorita alebo zmeny sú pre ne personálnym ohrozením. 

V Česku spravila nedávno tamojšia štátna školská inšpekcia prieskum, v ktorom zistila, že až 80 percent učiteľov má voči zoštíhľovaniu učiva odmietavý postoj. Hlavným problémom pre nich bolo, že nevedia, ako to majú v praxi vykonať. Neobávate sa, že keď dáte učiteľom voľnosť pri usporiadaní učiva, tak tu bude nemalá skupina, ktorá nebudú vedieť, ako sa toho chopiť?

Práve tu by mala zohrať úlohu výrazne posilnená sieť poradcov a metodikov pre školy, ktorí by mali fungovať aj v plánovaných 40 regionálnych centrách podpory. 

Neočakávame, že každá škola si bude musieť vytvárať svoj vlastný vzdelávací program. Môže sa však vytvoriť tzv. regionálny vzdelávací program pre školy z určitého regiónu, ktoré majú podobných žiakov, podobné problémy a celkové podmienky. Alebo sa môžu inšpirovať inými aktívnymi školami, ktoré už svoj vzdelávací program majú a sú ochotné poskytnúť ho ako vzor.

Spoluautorka reformy vzdelávania Prvý stupeň sa predĺži, učiteľom chceme dať väčšiu slobodu pri usporiadaní učiva

Adam Takáč

Rozhovor s Petrou Fridrichovou, členkou tímu expertov, ktorí pripravujú zmeny vo vzdelávaní na základných školách.

Ďalším potrebným krokom budú nové učebnice, ktoré by sa mali vytvoriť podľa vzoru cyklického modelu základnej školy. Stihnú sa však pripraviť do spustenia reformy?

Áno, pre istotu však pripomeniem, že od roku 2026 majú na nový model prejsť iba žiaci prvých a štvrtých ročníkov, nie kompletne všetky ročníky základných škôl. To teda dáva čas aj vydavateľom učebníc, aby pripravili materiály aj pre vyššie ročníky, respektíve vzdelávacie cykly. Sme s nimi v kontakte a tento termín sú schopní zvládnuť.

Treba povedať, že po novom budú musieť vytvoriť súbor učebníc z každej vzdelávacej oblasti pre celý cyklus, nielen pre jednotlivý ročník.

V roku 2026 by teda mali byť k dispozícii nové učebnice pre prvý cyklus, teda prvé tri ročníky základnej školy.

To určite a predpokladáme aj učebnice pre druhý cyklus. 

Budú mať školy na výber z viacerých učebníc?

Naším zámerom je, aby mali širšiu paletu výberu. Treba si však uvedomiť, že náš trh je malý a počet kvalitných autorov je limitovaný, preto neočakávajme, že budeme mať k dispozícii náručia rôznych dobrých učebníc. 

Ak však chceme, aby napríklad na druhom stupni mohli učitelia učiť fyziku, biológiu a chémiu aj ako integrovaný prírodovedný predmet, bude na to potrebná učebnica.

Samozrejme, s tým sa ráta. Vieme o školách, ktoré to takto robia aj v súčasných podmienkach so súčasnými učebnicami, ale je to, prirodzene, náročnejšie. 

Poďme sa ešte krátko pozrieť na jednotlivé „predmetové tímy“, ktoré pracujú na úprave obsahov. S ktorým sa vám spolupracuje najlepšie?

Veľmi dobrá spolupráca je s ľuďmi z oblasti jazyk a komunikácia, teda so slovenčinármi a učiteľmi cudzích jazykov. Výborne pochopili koncept toho, čo chceme dosiahnuť. Takisto dobrá spolupráca funguje aj s odborníkmi, ktorí pripravujú oblasť človek a príroda.

Mnoho rodičov bude zaujímať, čo sa stane s matematikou.

Väčšina ľudí, ktorí na tom robia, vám povie, že vzdelávacie obsahy pre matematiku sú nastavené dobre a nie je tam veľmi čo meniť. Skôr sa kladie dôraz na zmenu a zlepšovanie postupov.

Ešte pred rozhovorom ste nám povedali, že z veľkej časti bude úspešnosť tejto reformy závisieť od riaditeľov. Ako to myslíte?

Dobrý riaditeľ dokáže aj svojich menej aktívnych učiteľov pritlačiť k tomu, aby sa do zmien zapojili. V rámci školy existujú tzv. predmetové komisie. Pod kvalitným vedením školy sa dokážu zmobilizovať a samy zistia, akú majú vnútroškolskú moc a čo všetko dokážu zlepšiť. Preto si myslím, že riaditelia budú v tomto procese kľúčoví hráči.

Ako sme spomínali, do konca roka pripravíme nové programy pre jednotlivé predmety a zároveň stanovíme, čo by mal žiak ovládať v každej vzdelávacej oblasti na konci prvého až tretieho cyklu. Budú to už pomerne detailne rozpracované materiály a očakávam tam zásadnú vlnu diskusií v rámci pedagogickej obce, ktoré veľa ukážu.

Podľa toho, čo sa vám ukazuje, ktorý z predmetov vyzerá problémovo?

Musíme sa systematicky vyrovnať trebárs s občianskou výchovou. V súčasnosti sa ako predmet s názvom občianska náuka vyučuje od šiesteho ročníka, no to neznamená, že to, čo je vlastnou občianskou výchovou, sa nevyskytuje aj v nižších ročníkoch. Ako predmet sa občianska náuka stala akýmsi spoločenskovedným zberným košom. Je tam trošku psychológie, trošku ekonómie a trošku filozofie, no nemá to akúsi spoločnú niť. Vo vzdelávacích politikách viacerých krajín je pritom práve výchova k občianstvu jeden z najdôležitejších vzdelávacích cieľov a nie je vecou len jedného predmet.

Po novom bude teda systematicky zakomponovaná aj v rámci vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť na prvom stupni, teda v prvom a druhom vzdelávacom cykle.

Podobne potrebujeme nazerať aj na iné predmety, základnú školu totiž vnímame ako celok. Neznamená to, že keď sa geografia či dejepis začínajú učiť na druhom stupni, tak sa s nimi deti predtým nestretli. Práve naopak, musíme nadviazať na to, čo sa už v materskej škole či na prvom stupni naučili, a rozumne k tomu nastaviť líniu geografického či dejepisného vzdelávania naprieč celým všeobecným vzdelávaním.

V posledných rokoch výrazne upadol status predmetu telesná výchova, čo ešte viac umocnila pandémia, počas ktorej mnoho detí nemalo dostatočný pohyb. Ako sa na reforme spolupracuje s telocvikármi?

Výborne, zo vzájomných debát sme mali veľmi dobré pocity. Práve oni perfektne pochopili, že oblasť zdravie a pohyb sa nemusí vymedziť iba na 45-minútovú hodinu telesnej výchovy, ale že z nej môžu čerpať napríklad aj školské kluby detí. Jednoducho sa otvorili a rozmýšľajú, aké príležitosti by im nový vzdelávací program mohol ponúknuť.

Niektorí učitelia rôznych predmetov občas protestujú, že štátny vzdelávací program nemôže ísť nad rámec vyučovacích hodín. Ja však tvrdím presný opak. Cestou nie je pridávanie vyučovacích hodín jednotlivým predmetom, to by sa deti už pomaly zo školy nevracali domov. Cestou je práve využiť viac neformálne vzdelávanie a prepojiť ho s tým formálnym. V našej praxi to napríklad znamená – zapojme viac školské kluby detí a dajme im väčšiu náplň ako len popoludňajšie „odkladisko“ detí. 

Chceli by ste teda akoby silnejšiu pozíciu pre vychovávateľov školských klubov?

V podstate áno. Nech to nie sú len „tety družinárky“, ktoré majú v školách neraz komplex menejcennosti, lebo „iba“ strážia deti alebo zastupujú, ak treba, a majú nízke platy. Využime ich kapacity, časový priestor a skúsme s nimi hovoriť o tom, čo by mohli a vedeli ponúknuť. Z každej vzdelávacej oblasti dokážeme funkčne preniesť niektoré aktivity aj do prostredia školských klubov tak, aby zároveň spĺňali misiu zmysluplného neformálneho vzdelávania. Jednoducho, nebojme sa rozmýšľať v širšom kontexte a využime príležitosti, ktoré máme.
 

Foto: Adam Rábara