Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
26. január 2022

Spoluautorka reformy vzdelávania

Prvý stupeň sa predĺži, učiteľom chceme dať väčšiu slobodu pri usporiadaní učiva

Rozhovor s Petrou Fridrichovou, členkou tímu expertov, ktorí pripravujú zmeny vo vzdelávaní na základných školách.

Prvý stupeň sa predĺži, učiteľom chceme dať väčšiu slobodu pri usporiadaní učiva
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s Petrou Fridrichovou, členkou tímu expertov, ktorí pripravujú zmeny vo vzdelávaní na základných školách.

Minister školstva Branislav Gröhling spoločne s odborníkmi zo Štátneho pedagogického ústavu predstavil nedávno základný dokument veľkej reformy obsahu vzdelávania, ktorá čaká základné školy na Slovensku. Deti by sa podľa plánov mali už o pár rokov v školách menej „bifľovať“, viac si rozvíjať kritické myslenie a učiť sa v súvislostiach.

Podstatou reformy je úprava vzdelávacích programov, ktoré učiteľom stanovujú, čo a kedy majú so žiakmi preberať. Štát chce dať pedagógom väčšiu voľnosť v tom, ako si usporiadajú učivo a ktorým témam budú venovať viac času. Po novom sa obdobie základnej školy rozdelí na tri vzdelávacie cykly, predĺži sa prvý stupeň a niektoré predmety možno vypadnú.

Školy by mali na nový model nabehnúť od školského roka 2026/2027. Prví absolventi celého vzdelávacieho cyklu tak vyjdú zo základných škôl v roku 2035. 

Jedným z tvorcov zmien je aj Petra Fridrichová, ktorá pôsobí ako vysokoškolská učiteľka na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Predmetom jej odborného záujmu je oblasť vzdelávacej politiky, reformných procesov v školstve, ako aj otázky profesijného rozvoja pedagógov. V súčasnosti spolupracuje aj ako výskumná pracovníčka v Štátnom pedagogickom ústave.
 

Povedzme, že som rodič dieťaťa, ktoré navštevuje základnú školu, a potom mám mladšie dieťa, ktoré do školy nastúpi o štyri roky. Aký bude rozdiel vo vzdelávaní mojich detí?

Naším zámerom je, aby základné vzdelávanie poskytlo pevné a ucelené základy všeobecného vzdelávania a aby sa gramotnosti u žiakov rozvíjali zmysluplne. Pri tvorbe zmien sme sa pozreli na vzdelávacie obsahy komplexne a snažíme sa s nimi pracovať tak, aby sme čo najefektívnejšie smerovali k tomuto cieľu.

Nepozeráme sa už osobitne na prvý a druhý stupeň, ale na základnú školu ako celok, do ktorej vstupuje každý žiak s vlastnou štartovacou čiarou. Avšak vedome pracujeme s tým, že už existuje povinné predprimárne vzdelávanie, čiže potrebujeme nadviazať na materskú školu.

Po novom by sa už nemalo stávať, že vaše dieťa sa bude na základnej škole učiť veci, ktoré si už osvojilo v materskej škole. V súčasnosti sa napríklad stáva, že deťom sa na prvouke bez nejakej pridanej hodnoty hovorí to isté, o čom si už hovorili v škôlke. Nechceme teda, aby sa už latka zbytočne podliezala a deti sa učili viackrát to isté bez akejkoľvek zmeny a posunu.

V súvislosti s reformou často zaznieva, že sa upustí od prílišného memorovania. Bude sa moje druhé dieťa učiť menej vecí naspamäť?

Áno, podstatou nového modelu vzdelávania je, aby vedomosti, ktoré žiak počas základnej školy získa, boli ucelené a aby na seba logicky nadväzovali. Nie je však pravda, že deti sa po novom nebudú učiť naspamäť vôbec nič. Podstatou je, aby ich učenie bolo zmysluplné, v súvislostiach a zároveň aby získali schopnosť, ako sa učiť.

Nebudem teda musieť sedieť s dieťaťom pri domácich úlohách?

Chceme, aby boli žiaci schopní samostatnej prípravy do školy. Nejde o to, že budúci žiaci sa budú v školách učiť niečo dramaticky odlišné od dnešných školákov, ale zmení sa stratégia a spôsob, ako by si mal žiak informácie a spôsobilosti osvojovať. Chceme, aby boli v učebných osnovách usporiadané logicky, systematicky a aby sa nezmyselne neopakovali, a ak sa opakujú, aby to malo zmysel a žiakov sme posúvali v komplexnom pohľade na svet.

Keď ste na nedávnej tlačovke predstavovali s ministrom školstva Branislavom Gröhling​om tieto plány, vyjadrili ste sa, že dnes učitelia nehovoria, že učia deti, ale že preberajú učivo. Čo ste tým chceli povedať?

Učiva je dnes v jednotlivých predmetoch veľmi veľa. Mnoho učiteľov vraví, že ak toto máme zvládnuť, potrebujeme dvakrát viac vyučovacích hodín. Stáva sa potom, že sa sústredia skôr na rýchle odovzdanie informácií namiesto toho, aby vytvárali priestor na diskusie so žiakmi o niektorých témach a išli takpovediac viac pod povrch každej z tém.

Vedeli by ste povedať príklad?

Učiteľ prvého stupňa deťom napríklad vysvetľuje, že kontajner na papier je modrej farby a plasty patria do žltého, no chýba diskusia o tom, prečo je vlastne potrebné odpad separovať. To, že sa so žiakmi o niečom porozprávam, ešte neznamená, že robím hĺbkovú analýzu.

Aj výsledky z meraní PISA nám ukazujú, že naši žiaci nedokážu ísť do hĺbky. Školy, ktoré sú úspešnejšie v čitateľskej gramotnosti, analyzujú so žiakmi problémy. To potrebujeme do nášho systému dostať plošne. Namiesto toho, aby sme sa naháňali prebrať všetky témy, potrebujeme spomaliť a riešiť niektoré témy podrobnejšie.

Prvým zásadným krokom reformy je, že do konca roka bude pripravený nový štátny vzdelávací program. Ide o učebné osnovy, ktoré hovoria učiteľom, čo majú v danom ročníku so žiakmi preberať. Ako bude po novom vyzerať?

Obsah a ciele, ktoré majú učitelia so žiakmi dosiahnuť, nebudú v štátnom vzdelávacom programe usporiadané do ročníkov, ale na dlhšie časové obdobia – vzdelávacie cykly. Tie budú tri. Na prvý pohľad si možno žiaci a ich rodičia v bežnej školskej praxi zmenu nevšimnú. Učitelia totiž budú v školách učivo naďalej rozdeľovať do jednotlivých ročníkov a predmetov.

Zmenou oproti súčasnosti však je, že štát definuje, čo by mali žiaci vedieť a zvládať na konci každého vzdelávacieho cyklu, nie ročníka. Do prvého vzdelávacieho cyklu budú patriť prvé tri ročníky základnej školy, v druhom sa spája štvrtý a piaty ročník a tretí tvoria šiesty až deviaty ročník.

Štát nebude podrobne určovať školám, čo majú vedieť ich žiaci po skončení každého ročníka. Ukázalo sa nám to ako nefunkčný systém. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že model cyklov pomáha lepšie reagovať na potreby žiakov a prispieva k ich vedomostnému napredovaniu.

Kde súčasné nastavenie vzdelávacieho programu zlyháva?

Vidieť to prakticky pri všetkých predmetoch. Dobrým príkladom je hneď prvý ročník, keď deti nastupujú do školy a ich štartovacia čiara je rôzna. Už tento prvý rok je príliš rozčlenený, delí sa na predšlabikárové, šlabikárové a čítankové obdobie. A ak dieťa nezvládne napríklad „prebrať“ šlabikár, opakuje prvý ročník, preberá to isté a vedomostne sa neposúva. Nevytvárame mu dráhu, aby sa rozbehlo a rozvíjalo tak, ako mu to prináleží, hoci aj pomalšie ako iní žiaci.

Ak však zadefinujeme výstup až po treťom ročníku a určíme, že by dieťa malo zvládať čítať texty primerané veku a schopnostiam, učiteľ získa dostatočný čas, aby s ním dokázal zvládnuť techniku čítania, pochopenie významu prečítaného textu, ako aj schopnosť vyjadriť vlastné myšlienky.

Ak teda dnes štátny vzdelávací program určuje vzdelávacie štandardy pre každý ročník, po novom ich definuje po troch cykloch?

Presne tak. Ciele a obsah toho, čo majú žiaci zvládnuť, sa stanoví po treťom, piatom a deviatom ročníku.

Po novom by sa vlastne mal prvý stupeň predĺžiť o jeden rok, keďže doň bude patriť aj piaty ročník.

Áno, no nie je to samoúčelná zmena, rovnako ako celé rozdelenie do cyklov. Súvisí to s tým, v akom období sa rozvíjajú gramotnosti žiakov. U nás máme jeden z najkratších prvých stupňov v porovnaní s ostatnými krajinami. Tie ho nepredĺžili len tak, lebo chceli byť iní, ale má to svoj hlbší význam a tieto krajiny skúmali, čo je zmysluplné z hľadiska rozvoja gramotností.

Výskumy a skúsenosti zo zahraničia ukázali, že rok navyše pomôže vytvoriť pevné základy, na ktorých sa môže počas nasledujúceho štúdia na druhom stupni či na strednej škole budovať ďalší rozvoj žiakov.

Analytici upozorňujú, že to môže byť komplikácia pre školy v malých obciach, ktoré majú iba prvý stupeň.

Momentálne sa o tom diskutuje aj v rámci ministerstva školstva. Už teraz však vieme, že z finančného hľadiska by to neznamenalo zásadný problém, ktorý by významne zaťažil rozpočet, aj keď isté finančné nároky vzniknú. Aj v súčasnosti sa môže neplnoorganizovaná škola rozhodnúť, že bude mať tri, štyri alebo päť ročníkov. Takému prístupu nebráni žiadny predpis.

Osobne si myslím, že prepojenie prvého a druhého cyklu, teda prvých piatich ročníkov, môže byť pre tieto školy koniec-koncov výhodné. Žiaci sú totiž naďalej v známom prostredí a môže im to pomôcť pri utváraní základov gramotností. Všetko to, samozrejme, bude závisieť od možností zriaďovateľov.

Vráťme sa k novému modelu vzdelávania. Akým spôsobom sa učiteľom vytvorí na prebratie učiva viac priestoru? Bude sa redukovať?

V prvom rade bude učivo logickejšie usporiadané. Cestou k vyššej kvalite by nebolo bezbrehé vyškrtávanie. Čo by sme mali vynechať? Archimedov zákon, lebo toho máme na fyzike veľa? To by nebol správny prístup.

Keďže sa na základnú školu pozeráme ako na celok, obsah sa darí lepšie skonsolidovať, aby na seba témy lepšie nadväzovali a vytvárali ako celok väčšiu logiku. To so sebou paralelne prináša väčšiu efektivitu a učitelia tak získajú čas na to, aby pri niektorých témach mohli stráviť viac času.

Už pri pilotných školách, ktoré si upravili vzdelávacie obsahy, to prinieslo efekt, že učitelia prvého a druhého stupňa začali vzájomne viac komunikovať. Zistili, kde majú biele miesta, a učivo dokázali lepšie zharmonizovať, aby do seba zapadalo.

Pri reforme sa viackrát spomína, že učiteľom rozviaže ruky a dostanú väčšiu voľnosť. Ako si to predstaviť?

Ak ako učiteľ nemám striktne definované, že za každý ročník musím stihnúť prebrať veľké množstvo učiva, dokážem rozmýšľať vo väčších časových celkoch. Viem si lepšie usporiadať obsah a stanoviť, pri ktorých témach sa môžem pristaviť dlhšie a kde ísť rýchlejším tempom. Dôležité je, že viem, čo je očakávaný a jasne pomenovaný výstup. V tom vidím veľkú výhodu, ktorú pedagógovia získajú.

Po novom by zároveň školy nemuseli vyučovať iba v klasických 45-minútových hodinách, ale mohli by si vytvoriť rôzne vyučovacie bloky. Niektoré predmety sa napríklad môžu vyučovať počas vybraného polroka v dvojhodinovkách alebo si škola určí niektoré dni ako projektové, keď budú žiaci riešiť zaujímavé praktické aktivity.

Vzdelávací program sa jednoducho stane väčším majetkom každej jednej školy a bude odzrkadľovať jej celkovú filozofiu. Vieme, že už dnes niektoré školy takto fungujú, ale teraz už nebudú musieť iba hľadať skulinky, ako sa vtesnať do toho, čo je predpísané. Dostanú oveľa väčšiu slobodu, aby si nastavenie vyučovania prispôsobili.

Čo je ďalšia výhoda vzdelávacích cyklov?

Pomáhajú deťom v plynulejšom prechode z prvého na druhý stupeň základnej školy. V druhom cykle, ktorý označujeme ako prechodový alebo vyrovnávací, by sa mali stretávať učitelia prvého a druhého stupňa a žiaci si tak budú lepšie zvykať na zmenu, že zatiaľ čo ich v prvých ročníkoch učil všetky predmety jeden učiteľ, teraz sa budú striedať viacerí. „Triedny“ učiteľ, ktorý môže byť z prvého stupňa, môže naďalej učiť niektoré kľúčové predmety, ale napríklad matematiku či prírodovedné predmety už môžu učiť pedagógovia z druhého stupňa. Každá škola si to môže sama nastaviť. Uľahčí to vzájomnú komunikáciu učiteľov prvého a druhého stupňa a zároveň zabezpečí deťom prirodzenejší prechod z nižšieho na vyšší stupeň základnej školy.

Novinkou sú tiež tzv. vzdelávacie oblasti. Znamená to, že viaceré predmety sa spoja do jedného celku?

Už pri reforme z roku 2008 vznikli vzdelávacie oblasti, ktoré združujú predmety s podobnými cieľmi. Ide o oblasti ako jazyk a komunikácia, človek a príroda, umenie a kultúra, človek a spoločnosť, matematika a práca s informáciami, človek a svet práce alebo zdravie a pohyb. Fakticky sa to však vo vzdelávacích programoch nijako neprejavilo.

Inzercia

Teraz experti pracujú na tom, aby sa pre príbuzné predmety vytvorili spoločné ciele a obsahy, ktoré ich pomôžu napĺňať. Nie však umelo, ale tak, aby to malo zmysel.

Ako by sa to v praxi mohlo prejaviť?

Poviem to na príklade prírodovedných predmetov. V prvých dvoch cykloch získajú žiaci predpoklady a základy na rozvoj prírodovednej gramotnosti. V treťom cykle, teda v šiestom až deviatom ročníku, sa môžu biológia, chémia a fyzika vyučovať integrovane alebo tak ako doteraz v rámci samostatných predmetov. Dôležité však je jasné pomenovanie cieľov, ktoré majú žiaci v rámci prírodovednej oblasti dosiahnuť.

Nestane sa teda to, že by sa niektoré predmety prestali vyučovať?

Môže sa teoreticky stať, že napríklad predmet prvouka na prvom stupni nebude mať škola priamo začlenený. Ale obsah a ciele, ktoré tento predmet zahŕňa, sa stanú súčasťou vzdelávacích oblastí človek a spoločnosť a človek a príroda.

Ako sa budú hodnotiť žiaci? Budú naďalej dostávať vysvedčenia po každom ročníku alebo až na konci vzdelávacieho cyklu?

Vysvedčenia budú určite dostávať každý rok tak ako teraz. Školy si vypracujú svoje ciele pre každý ročník. Pripravujeme však pre nich sprievodcu hodnotením, ktorý im pomôže vyhodnocovať každú jednu vzdelávaciu oblasť a všímať si dôležité faktory a kritériá pri jednotlivých predmetoch.

Na Slovensku výrazne pokrivkáva aj formatívne hodnotenie, teda konštruktívna priebežná spätná väzba, ktorú žiak dostáva. 

Ako to myslíte?

Žiak často dostane len výsledok, že v diktáte spravil napríklad sedem chýb. No nerieši sa už, prečo dané chyby urobil, z čoho to pramení a čo by mal zmeniť, aby sa to zlepšilo. To je ďalšia rovina, ktorú sa pri hodnotení budeme snažiť posilniť. Aj to by malo byť súčasťou pripravovaného sprievodcu hodnotením. Školy budú môcť využívať klasifikáciu, ale aj slovné hodnotenie či ich kombináciu.

Zakáže sa prepadávanie žiakov?

Nie, bude to však v rukách školy, ako si nastaví kritériá. Môže si ponechať túto možnosť pre každý ročník alebo až na konci cyklu.

Nový model vzdelávania však má napomôcť tomu, aby k prepadávaniu dochádzalo menej. Škola, ktorá má trebárs väčšinu žiakov z menej podnetného prostredia, si bude môcť povedať, že v prvom ročníku nenechá žiakov prepadnúť, lebo potrebuje väčší časový priestor, aby deťom pomohla s rozbehom vo vzdelávacom procese. Bude to úplne legitímne rozhodnutie na úrovni školy.

Už od aktuálneho školského roka sa „pilotné“ školy, ktoré si upravili vzdelávacie programy, mohli zapojiť a priblížiť sa tak k modelu, o ktorom sme hovorili. Aké sú zatiaľ ohlasy?

Zatiaľ vyhodnocujeme správy, ktoré od nich máme, ale keďže sa podľa nových školských programov začalo vyučovať len v septembri, chceme im poskytnúť dlhší čas na komplexnejšie vyhodnotenie. Prípravy na nový školský program sa začali, samozrejme, počas minulého školského roka. Pilotné školy sa však naďalej musia riadiť obsahmi a cieľmi súčasného vzdelávacieho programu. To, čo sme im umožnili, je, že sme im zadefinovali výstupy po treťom, piatom a deviatom ročníku. Vytvorili sme im teda tri cykly, avšak na pôdoryse súčasného štátneho vzdelávacieho programu.

Čo konkrétne školy zmenili?

Podľa výstupov si mohli preskupiť hodiny. Povedali si napríklad, že v prvom ročníku budú mať menej hodín slovenského jazyka, pretože potrebujú najprv posilniť slovnú zásobu žiakov, a pridali si ich v druhom ročníku, keď už žiaci dokázali čítať viac s porozumením.

Zaujímavé bolo, že zrazu učitelia z týchto škôl zistili, že viaceré veci v učebnici môžu preskočiť, lebo sú navyše. Alebo zistili, že to nesúvisí s podstatou, ku ktorej sa chcú so žiakmi dopracovať. Musím povedať, že tento moment sme aj očakávali a je to dobré.

Postupne od nich získavame ďalšie skúsenosti a zisťujeme, aký typ podpory potrebujú a aké výzvy to prináša. 

Koľko je aktuálne zapojených škôl?

Momentálne ich je dvadsaťpäť. Niektoré z toho odstúpili alebo utlmili svoju činnosť pre pandemickú situáciu, pre ktorú nezvládali čeliť týmto zmenám. Nebolo ich možné realizovať, keď boli deti na dištančnom vzdelávaní a učitelia boli unavení. To sme, samozrejme, úplne akceptovali.

Po ohlásení plánovej reformy sa nám však ozvalo niekoľko ďalších škôl, ktoré by sa chceli zapojiť.

Podstatným krokom pre úspešnosť reformy bude príprava učiteľov. Zatiaľ je to však trochu nejasné. Hovorí sa o stovkách mentorov, ktorí by mali pedagógov vyškoliť. Nemala by už však existovať jasná stratégia, ktorá ich na tieto zásadné zmeny pripraví?

Ak všetko pôjde podľa plánu, školy by mali plošne nabehnúť na nový systém od školského roka 2026/2027. Vytvorili sme teda pomerne dlhý čas na to, aby sme mohli pracovať so školami a s učiteľmi na viacerých úrovniach.

Metodicko-pedagogické centrá, ktoré sa personálne posilnia, budú na krajskej úrovni pomáhať školám vytvárať vzdelávacie programy a identifikovať potreby rozvoja učiteľov. Je veľmi dôležité, aby sa so školami pracovalo ako s komunitami a vysvetľoval sa im princíp zmeny. Ak by sme z nich vytiahli len zopár učiteľov, nebude to mať nijaký efekt.

Ani nový štátny vzdelávací program však zmenu v škole sám od seba nezrealizuje. Preto je dôležité, že vzniknú tzv. centrá podpory učiteľom, ktoré vytvoria akúsi sieť lokálnych mentorov, ktorých by malo byť štyristo v rámci celého Slovenska. Tí budú pracovať s učiteľmi na konkrétnych zmenách týkajúcich sa vyučovania. Ich úloha povzbudzovať učiteľov v odvahe zavádzať zmeny bude veľmi dôležitá.

Stále však nie je jasné, čo to budú za ľudia. Odkiaľ ich štát zoženie?

Aj skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že by to mali byť učitelia priamo z praxe v danom regióne.

Ako budú fungovať?

Budú mať znížený úväzok priamej vyučovacej činnosti a pomáhať kolegom učiteľom zo svojho regiónu. Dve takéto centrá sa už v gescii ministerstva školstva aj pilotujú.

Podarí sa ich zohnať? Učitelia majú už aj bez toho dosť povinností a je otázka, či budú ochotní do toho ísť.

Treba si uvedomiť, že atraktivita povolania nesúvisí vždy iba s platom. Výskumy ukazujú, že jeden z faktorov, prečo je profesia pedagóga na Slovensku málo atraktívna, je ten, že človek nemá vidinu kariérneho rastu. Táto pozícia mentoringu by mohla byť celkom atraktívna pre učiteľov, ktorí chcú skúsiť niečo nové, majú chuť odovzdávať svoje skúsenosti ďalej alebo si jednoducho chcú oddýchnuť od bežnej vyučovacej činnosti, ale súčasne nechcú zo školstva úplne odísť.

Neobávate sa, že učitelia, ktorí majú rokmi zabehnutý systém práce, budú klásť voči reforme odpor?

Každá zmena bolí. Rátame s tým a vieme, že sklamanie slovenských učiteľov z predchádzajúcich reforiem je pomerne veľké. Učitelia čakali na zmenu vo vzdelávaní od deväťdesiatych rokov, a keď konečne prišla, nesplnila efekt, aký očakávali.

Problémom je, že učitelia nevnímajú seba samých ako tvorcov vzdelávacích programov. Pravda je však taká, že štát nedokáže vytvoriť jednotný program tak, aby vyhovoval všetkým naprieč krajinou. Preto je dobré, ak si teraz budú môcť školy vytvárať model, ktorý najviac sedí ich žiakom. A z tohto dôvodu sme vytvorili dlhší časový úsek, keď budeme môcť spoločne so školami tieto vzdelávacie programy tvoriť, či už cez regionálne pracoviská, alebo konkrétnych mentorov.

Rozumieme únave a znechuteniu učiteľov a tomu, že neboli školení na to, aby produkovali vzdelávacie programy. Na druhej strane mnohí tak už čiastočne robia tým, že si upravujú svoje vlastné časovo-tematické plány, ktoré používajú, a reagujú tak na potreby svojich žiakov. Mnohí tak fungujú až v schizofrenickom režime, keď majú nad sebou štátny a školský vzdelávací program, popritom formálne odovzdávajú časovo-tematické plány, no v realite používajú vlastné, podľa ktorých vyučujú.

Toto chceme odbúrať, aby nevypĺňali nezmyselné papiere, ale fungovali s tým, čo sa im v praxi osvedčilo, preto je tento program nastavovaný rámcovo.

Dôležitá bude tiež príprava budúcich učiteľov na pedagogických fakultách. Pracuje sa na tom?

Postupne predstavujeme zmeny všetkým fakultám, ktoré na Slovensku pripravujú učiteľov, nie sú to len pedagogické fakulty, ale aj filozofické či prírodovedecké. S pedagogickými fakultami sme v úzkom kontakte od roku 2020 a otvorene nás upozorňujú na problémy a možné prekážky. V rámci plánu obnovy sa chystá grantová výzva pre fakulty, z ktorej by mohli financovať prípravu na zmeny vo svojich učiteľských študijných programoch.

Ako sa spolupracuje na reforme s ministerstvom školstva?

Myslím, že zmysluplne diskutujeme, otvárajú sa viaceré návrhy a hľadajú čo najlepšie riešenia. Nie všetko sa deje „na prvú“, ale to preto, že sa hľadajú odpovede na praktické otázky, ktoré plánované zmeny môžu vyvolať.

Priamo s ministrom do kontaktu neprichádzam často, ale na stretnutiach, ktoré som absolvovala, som vnímala vecnú, pragmatickú komunikáciu. Minister vie predvídať, že nejde o jednoduché zmeny, a preto je preňho dôležité, ako sa čo najlepšie pripravia všetky potrebné kroky, ako sa budú zmeny komunikovať tým, ktorých sa najviac týkajú. 

Mal voči reforme nejakú zásadnú výhradu?

Nespomínam si na nič konkrétne. Viem, že boli intenzívne diskusie práve o presunutí piateho ročníka do prvého stupňa, keďže ide o výrazný zásah do zaužívaného systému a prirodzene prináša so sebou viaceré otázky. Nevnímam to však ako problém, skôr ako výzvu, aby sme vedeli vychytať všetky organizačné aj technicko-legislatívne výzvy, ktoré táto zmena prinesie.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.