Konečne nám vlastné deti uveria, že sme hokejový národ

Pre syna je to sprostredkované poznanie z rozprávania a videí na YouTube – slovenskí hokejisti dokázali byť na turnajoch aj medzi najlepšími, bolo to kedysi pred jeho narodením. Odvtedy sme nezažili už ani náznak kolektívnej hokejovej eufórie.

Matej má rád tabuľky a výsledky, v rámci mentálnej prípravy na ranné štvrťfinále s Američanmi sme si včera pozreli všetky turnaje od roku 2013, keď sa narodil. Vlastná pamäťová stopa bola ešte o čosi milosrdnejšia než skutočná bilancia: na olympiádach v Soči (2014) a v Pchjongčchangu (2018) sme prehrali takmer všetky zápasy, dvakrát aj so Slovinskom. Na MS v rokoch 2014, 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 v Košiciach sme vypadli už v základnej skupine. Ďalší rok sa pre koronu nehralo, vlani sme konečne postúpili do štvrťfinále (keďže v našej skupine pohoreli Švédi s Dánmi a Bielorusmi), tam nás deklasovali Američania 6 : 1.

O šiestej ráno sme si s Matejom privstali, USA zvyšovali na 2 : 1, potom už bolo všetko inak, než sme si zvykli v poslednej dekáde. Do školy sme ešte nemeškali tak spokojne ako dnes.

Áno, ten úspech sa celkom nerovná semifinálovému postupu vo Vancouveri, kde hrala aj elita NHL, ale kľúčové bolo niečo iné, naša hra, dravosť, korčuľovanie, pohľad na mladíkov, o ktorých budeme v najbližších rokoch veľa počuť.

Hokej tak opäť rámcuje aj ranú osobno-spoločenskú históriu – prvé majstrovstvá sveta, ktoré si pamätám, sú tie z mája 1985 v Prahe, bol som na mesiac rovnako starý ako teraz môj syn, pred očami vidím výbuchy radosti, keď sme dali Američanom v poslednej tretine sedem gólov, a najmä Lálov gól proti Kanade do prázdnej bránky (bolo to „moje“ prvé zlato, ďalšie prišlo v 2002). Vybavuje sa mi aj detský údiv, keď pražské tribúny ohlušujúco pískali proti Makarovovi, Fetisovovi či Bykovovi nielen pri hre proti našim, ale aj proti Kanade a ja doma som otravoval zrejme svojou prvou politickou otázkou, prečo vlastne tí ľudia v Prahe tak veľmi nemajú radi hokejistov s dresom CCCP.

„Keď teraz porazíme Američanov, môžeme poraziť aj tých ďalších,“ zhodnotil Matej v optimistickej predtuche pred predĺžením. Lepšie by to nepovedal ani Marcel Merčiak.

Na snímke hráč Slovenska Juraj Slafkovský vo štvrťfinále olympijského turnaja v hokeji mužov USA – Slovensko na ZOH 2022 v Pekingu v stredu 16. februára 2022. Foto TASR – Jaroslav Novák