Veľa, veľa vyznamenaní, asi aby boli všetci spokojní

Prezidentka Čaputová udelila svoje posledné štátne vyznamenania. Prvá vec, ktorá človeka zaujme, je dĺžka zoznamu. Je na ňom až 33 ľudí.

Úprimne, je to naozaj dosť veľa, až ten zoznam ocenených človeka po chvíli aj prestane baviť čítať. Len ho rýchlo prebehne, či tam je niekoho pozná alebo či ho niekto z ocenených pohorší, alebo nadchne.

Krátka štatistika: keď končil prezidentovanie Ivan Gašparovič, udelil 16 vyznamenaní, Andrej Kiska začínal v roku 2017 s číslom 20 a v roku 2019 končil prezidentovanie tým, že udelil 30 štátnych vyznamenaní. Tiež sa mu ten zoznam dosť rozrástol.

Zuzana Čaputová začínala v roku 2020 s počtom 20 ocenených, o rok neskôr to bolo 24, potom 25, 28 a teraz až 33.

Trochu nám tie počty narastajú, istá striedmosť by tomu prospela.

Dá sa to chápať aj tak, že toto by mal byť posledný štátnický odkaz Zuzany Čaputovej. Lebo výberom ocenených sa dá veľa povedať.

„Ocenené osobnosti, ich dielo a odkaz totiž definujú to, akí sme. Akým sme národom, akou sme spoločnosťou, akým štátom a kam sa uberáme vo svojom vývoji,“ povedala prezidentka.

Jej výber hovorí aj o tom, že počas svojho prezidentovania sa prezidentka osobnostne posunula a vidí Slovensko v širšom spektre. Človek by čakal, že bude oceňovať veľa ľudí z mimovládneho sektora, sveta, ktorý jej bol taký blízky, ale nie je to tak.

Ale akoby sa počítalo s tým, že sa ľuďom nebude chcieť čítať celý zoznam, ale každý si tam nájde toho svojho.

A médiá to aj tak berú. Postoj vyzdvihol ocenenie Václava Malého, Petra Gombitu a Rudolfa Fibyho, teda troch kňazov so silným príbehom, ktorý môže zaujať aj ľudí mimo katolíckej cirkvi.

Denník N priniesol hneď rozhovor s oceneným režisérom Petrom Bebjakom, kde nehovorí len o svojich filmoch, ale rozoberá aj svoj verejný život homosexuála, svoju snahu ukázať, že žiť v homosexuálnom vzťahu je normálne.

No a bulvár zase zaujalo ocenenie Petry Vlhovej.

Evanjelici majú medzi vyznamenanými prvú slovenskú evanjelickú farárku Darinu Bancíkovú.

Židovská komunita sa môže tešiť z ocenenia Gizely Fleischmannovej, obete holokaustu.

Ale spokojné môže byť aj liberálne či progresívne spektrum. Ocenený bol napríklad Adam Michnik, šéfredaktor denníka Gazeta Wyborcza.

Pre novinársku obec či pre generáciu roku 1968 je tu ocenenie pre Ottu Plávkovú.

Kultúrna obec môže byť tiež úplne spokojná, lebo je tu veľmi široké spektrum ľudí. Niektoré ocenené mená človeka až zahanbia, že niektorí umelci cenu nedostali skôr. Napríklad spisovateľ Stanislav Rakús (ročník 1940) či sochár Juraj Bartusz (ročník 1933). A človek je rád, že sa títo dvaja muži ocenenia dožili.

Zároveň si prezidentka dala pozor, aby neoceňovala len vysoké umenie či ľudí z národného divadla, ako je Roman Polák, Peter Mikuláš či Nina Poláková, ale ocenila aj alternatívnejšie osobnosti, ako je Blahoslav Uhlár či Koloman Kertész Bagala.

Aj maďarská národnostná menšina môže byť spokojná, pretože vyznamenanie dostala Gabriella Jarábik, dlhoročná riaditeľka Múzea kultúry Maďarov na Slovensku, ako aj historik László Szarka.

Nechýbajú vedci, sociálni pracovníci, a aby tie ceny zaujali aj širšiu verejnosť, ktorá nepozná filmárov, operných spevákov, intelektuálov, sociálnych pracovníkov ani vedcov, sú tu aj všeobecne známe mená ako Petra Vlhová či Ondrej Nepela.

Až si človek povie, že nezávidí tomu novému prezidentovi, lebo Zuzana Čaputová ocenila, čo sa dalo.

Možno je to aj pod tlakom toho, že ak bude prezidentom Peter Pellegrini, bude zrejme načierať z iného súdka osobností, hoci oceniť umelcov zo SND či Petru Vlhovú by nemal problém ani on.

Zuzana Čaputová akoby sa chcela zavďačiť každému.

Nie je teraz v príjemnej situácii, lebo zo strany niektorých novinárov, najmä z Denníka N či SME, u ktorých bolo zvyknutá na empatiu či obdiv, zažíva ľahké pohŕdanie či sklamanie, že sa nespráva celkom tak, ako sa od nej čakalo.

Napríklad Zuzana Kovačič Hanzelová tvrdo kritizovala prezidentku, že už nerieši zásadné problémy spoločnosti. „Prezidentka Čaputová sa venuje už len ceremóniám oddychového typu.“ A dokonca ZKH pridala aj kritické slovo do vlastných radov: „Vina je trocha aj na nás novinároch. Toľko sme Zuzanu Čaputovú šetrili, až je na kritiku vlastne neskoro.“

Tým, že sa Zuzana Čaputová pri oceňovaní snažila saturovať všetky tábory a nebola v oceňovaní príliš odvážna (napríklad nedala štátne vyznamenanie majiteľovi baru na Zámockej), možno u tých svojich ani tentoraz príliš nezabodovala.

FOTO: TASR/Pavel Neubauer