Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza V skratke
09. november 2020

Kto zomrie na koronavírus? Rozhodujúci môže byť cukor

Kto zomrie na koronavírus? Rozhodujúci môže byť cukor

Ako zistiť, ktorý pacient bude mať ťažký priebeh ochorenia a ktorý nie? Zdá sa, že vedci našli kľúčový indikátor, ktorý môže pomôcť vyriešiť túto záhadu.

Ako totiž informoval portál El Confidencial, najnovšia štúdia španielskych vedcov ukazuje, že existuje priama súvislosť medzi hladinou cukru v krvi a úmrtnosťou na Covid-19.

Vedci v štúdii analyzovali dáta o viac ako 11-tisíc pacientoch z prvej vlny pandémie, ktorých rozdelili do troch skupín podľa toho, akú hladinu cukru v krvi mali pri hospitalizácii.

Tak zistili, že v rámci skupiny s najnižšími hodnotami – do 140 mg/ml – úmrtnosť dosahovala necelých 16 percent. V prípade druhej skupiny, v ktorej boli pacienti s úrovňami medzi 140 a 180 mg/dl, to už bolo 34 percent. No a z pacientov, ktorých hladina cukru v krvi pri hospitalizácii prekračovala 180 mg/dl, zomrelo až 41 percent.

Dôležité v celom výskume je, že nejde iba o dlhodobú hladinu spôsobenú napríklad cukrovkou či obezitou, ale ide o nárast zapríčinený samotným koronavírusom. Nezávisí tak od veku ani od predchádzajúcich ochorení a môže nastať u kohokoľvek.

Táto náhla zmena môže byť podľa odborníkov priamym dôsledkom infekcie. V pankrease je množstvo receptorov, ktoré sú ako stvorené na to, aby sa koronavírus mohol prichytiť na bunky a zamoriť ich. No práve tento orgán je zodpovedný za tvorbu inzulínu, ktorý ma za úlohu znižovať hladinu cukru v tele. Ako pre portál El Confidencial vysvetlil internista a hlavný autor spomínanej štúdie Francisco Javier Carrasco Sánchez, „je to ako keby vírus spôsobil istý druh prechodnej cukrovky“.

Druhé vysvetlenie tohto náhleho nárastu hladiny cukru v krvi leží v samotnom obrannom mechanizme ľudského organizmu. Cukor je totiž akousi pohonnou látkou pre bunky, no a keď čelia útoku, napríklad vo forme koronavírusu, ktorý sa chce na ne prichytiť, telo sa postará o to, aby mali dostatok energie na to, aby mu mohli čeliť. Pri mnohých ochoreniach a zápaloch sa tak stáva, že hladina cukru v krvi náhle vzrastie.

Ako však vysvetľuje portál El Confidencial, tento mechanizmus má negatívne vedľajšie účinky, pretože v prostredí so zvýšenou hladinou cukru je pre koronavírus jednoduchšie vniknúť do buniek.

Vzniká tak vlastne začarovaný kruh. Vírus spôsobí zvýšenie hladiny cukru v krvi, to zase spôsobí väčšiu infekciu, a tá zasa spôsobí väčšiu imunitnú reakciu vo forme zápalu. Práve prehnaná zápalová reakcia je typická pre covidových pacientov.

Vďaka tomuto zisteniu je možné už v počiatočnom štádiu odhaliť pacientov, ktorým hrozí ťažký priebeh koronavírusu. Ak totiž pacientovi zistia zvýšenú hladinu cukru v krvi, je jasné, že telo na infekciu prehnane reaguje. Lekári tak môžu tento problém riešiť už v zárodku podávaním kortikoidov, ktoré túto reakciu zmiernia.

Potrebná je iba jedna vec, ktorá je rýchla, ako aj lacná: merať pacientom pri hospitalizácii hladinu cukru v krvi a monitorovať ju počas celého priebehu ochorenia.

Koronavírus môže spôsobiť aj trvalú cukrovku

Na vzťah medzi ochorením Covid-19 a cukrom upozornili nemeckí vedci už v lete. Zistili totiž, že vírus môže natrvalo poškodiť bunky zodpovedné za tvorbu inzulínu a spôsobiť tak vznik cukrovky u človeka, ktorý ochorenie prekoná.

Prepojeniu medzi týmito dvomi chorobami sa začali vedci venovať po tom, čo lekári zaznamenali prípad 18-ročného študenta, ktorý sa nakazil koronavírusom. Z ochorenia sa bez problémov zotavil, no krátko po tom začal mať príznaky typické pre cukrovku ako vyčerpanosť a neustály smäd. A naozaj, onedlho nato mu bola diagnostikovaná cukrovka prvého typu.

Odporúčame