Hrozba vojny na Ukrajine Prečo je dôvod byť znepokojený

Kríza na Ukrajine sa ďalej vyostruje, počet ruských jednotiek v pohraničí rastie a rokovania nedokázali zmierniť napätie.

Už pred rokovaniami v Ženeve si pozorovatelia kládli otázku, či má Rusko vôbec záujem na kompromise a diplomatickom riešení alebo či si len pripravuje zámienku na inváziu.

Známy odborník na ruské bezpečnostné služby Mark Galeotti sa domnieva, že Putin skutočne dúfal, že Západ pristúpi na jeho podmienky. Iní odborníci sú pesimistickejší a poukazujú na to, že túto otázku si nekládol len Západ, ale ani samotný šéf ruskej delegácie Sergej Rjabkov zjavne nevedel, o čo Kremľu v skutočnosti ide.

Nech už bol počiatočný zámer akýkoľvek, rokovania dosiaľ neviedli ku kompromisu, ktorý by bol pre obe strany uspokojivý. Naopak, ako hovorí Michael Kofman, „všetky vlaky ďalej idú nesprávnym smerom“ a niet týždňa, v ktorom by Rusi nenavýšili počet vojakov a ťažkej techniky v blízkosti ukrajinských hraníc alebo na Kryme.

Dokonca aj jednotky, ktoré sa od jesene nachádzali vo vzdialenosti do 200 kilometrov od hraníc, Rusi presunuli omnoho bližšie, približne 30 kilometrov k hraniciam a posilnili ich o ďalšie jednotky zo Sibíri a Ďalekého východu.

Len za posledných 72 hodín internet zaplavili doslovne desiatky videí vojenských konvojov, ako sa presúvajú v Kurskej, Voronežskej, Rostovskej, Brjanskej a Belgorodskej oblasti, na Kryme alebo v Bielorusku. Či sa presúvajú po koľajach alebo po cestách, nechýbajú tanky, BVP, samohybné húfnice, raketomety, radary, raketové systémy zem-vzduch aj zem-zem Iskander či bojové vrtuľníky.

Satelitné snímky zas ukazujú neustále navyšovanie ruských stíhacích bombardérov a na letiskách v blízkosti Ukrajiny v južnom Rusku a Bielorusku. Len na letisku Luninec v južnom Bielorusku Rusi od 4. februára navýšili počet lietadiel Su-25, ktoré boli používané na boj proti pozemným cieľom z 15 na 32 kusov, na letisku Mačuliščy neďaleko Minska boli zaznamenané pohyby takmer dvadsiatich vrtuľníkov a na letisku Primorsko-Achtarsk na pobreží Azovského mora desať bojových lietadiel Su-34.

Analytik Guy Plopsky komentoval nové videá, ktoré ukazujú zhromaždenie helikoptér ruských vzdušno-kozmických síl v Belgorodskej oblasti, takto: „Ako som poznamenal už v januári, ak Rusko spustí veľkú pozemnú operáciu proti Ukrajine, nezaobíde sa tak bez podpory helikoptér, a preto bude potrebné nasadiť helikoptéry vo veľkom počte.“

Aj presuny konzerv s krvou či budovanie poľných nemocníc sú znamením, že sa Rusko pripravuje na možnosť rozsiahlej vojenskej operácie. Na druhej strane, zatiaľ len málo počuť o ruských železničných jednotkách, ktoré sú kľúčové pre zásobovanie ruskej armády. Otázkou však zostáva, či zatiaľ skutočne nie sú na hraniciach alebo ich len pozorovatelia dosiaľ nezachytili. Kremeľ zároveň veľmi dobre vie, že západné tajné služby aj analytici budú ich pohyb pozorne sledovať, a preto ich môžu posúvať ako posledné, prípadne len v noci, keď ich je ťažšie spozorovať.

Predstava, že by sa pohyby ruských vojsk dali vysvetliť ako reakcia na konanie Ukrajiny, je celkom absurdná. Nielenže je predstava akéhokoľvek útoku ukrajinskej armády na niekoľkonásobne väčšieho a silnejšieho súpera vyzbrojeného jadrovými zbraňami iracionálna. Aj samotný presun „defenzívnych“ jednotiek odporuje elementárnej vojenskej logike, keďže jednotky v pohraničí sú zraniteľnejšie. Pozícia ruských vojsk teda nie je defenzívna, ale jasne ukazuje, že ak dôjde k vojenskej eskalácii, začne sa zo strany Kremľa.

Málo nápomocní politici

Hoci zodpovednosť za eskaláciu nesie Moskva, neznamená to, že Washington sa v posledných mesiacoch ukázal práve v najlepšom svetle.

Expertov určite nepotešil laxný spôsob, akým s technickými pojmami narábal Biely dom. Reči o „bezprostrednom“ útoku sa šírili už v novembri, hoci všetky seriózne odhady hovorili, že aj v prípade, keby Rusi skutočne chceli zaútočiť, by tak urobili najskôr koncom januára či februára.

Týmto spôsobom americkí politici vážne poškodzovali dôveryhodnosť svojich slov aj odhadov vlastných odborníkov. Ak teda dnes hovoria o hrozbe bezprostredného útoku, nemôžu sa čudovať, keď sa mnohé pýtajú, či „bezprostredne“ znamená zajtra alebo o tri mesiace.

Na druhej strane je zrejmé, že nielen USA, ale aj ďalšie západné vlády majú informácie, ktoré verejne nie sú dostupné. V posledných týždňoch Západ zintenzívnil prieskumné lety nad Ukrajinou, špekulovať možno aj o tom, či má prístup k informáciám zvnútra ruských bezpečnostných služieb.

Ukrajinci sú optimisti

Medzitým sa Ukrajinci napriek vážnej situácii snažia neprepadať panike. Pripísať to možno istému flegmatizmu voči osem rokov trvajúcej vojne na Donbase, ale aj snahe prezidenta Zelenského upokojovať občanov a nestrašiť investorov.

Kyiv Independent zverejnil analýzu, podľa ktorej Rusku zatiaľ chýbajú sily pre rozsiahlu inváziu krajiny. Ukrajinci sa pritom opierajú o bežnú vojenskú teóriu, podľa ktorej by útočník mal mať prevahu jeden k šiestim, prinajmenšom však jeden k trom, aby bol jeho útok zaručene úspešný.

K ruským jednotkám, ktoré zrejme zahŕňajú okolo 147 000 vojakov v bezprostrednej blízkosti Ukrajiny, treba pripočítať do 35 000 separatistov. Tí sú len sčasti spôsobilí viesť ofenzívne operácie, no dokázali by zrejme poskytnúť ekvivalent ďalších 20 práporových taktických skupín (BTC).

Odborník na ruskú armádu Michael Kofman tvrdí, že počet 87 BTC nesedí a ukrajinské odhady sú dva týždne pozadu. Skutočný počet BTC preto bez ohľadu na jednotky separatistov odhaduje na okolo stovky, čo by pri odhadovanom počte 168 práporových skupín v celej ruskej armáde predstavovalo vyše polovice použiteľných síl. Ukrajinské odhady považuje za notoricky nespoľahlivé: „Keď sa skončia, nebudete vedieť, čo započítali a prečo,“ kritizuje.

Poľský odborník Konrad Muzyka počet ruských BTC na hraniciach s Ukrajinou odhaduje na približne 93, z čoho sa 25 nachádza na bieloruskom území.

Ale aj podľa pesimistov Rusko ešte stále nie je v optimálnej pozícii a presúva ďalšie jednotky, okrem parašutistov a elitnej 4. tankovej divízie aj jednotky 2. gardovej kombinovanej armády, ktorá sa bežne nachádza v Centrálnom vojenskom okruhu na hranici s Kazachstanom.

Ostro diskutovaná je aj otázka, akú rolu zohrá počasie. Povestná východoeurópska rasputica, počas ktorej sa cesty premenia na blatnú kašu, komplikuje presun vozidiel aj tankov. Kofman však tvrdí, že predstava, podľa ktorej by Rusi nedokázali operovať mimo ideálnych podmienok, je naivná.

Menej optimistickí než ukrajinská vláda sú ukrajinskí oligarchovia. Podľa informácií Ukrajinskej pravdy už mnohí z nich z Kyjeva odleteli. Zlým signálom je aj fakt, že počet diplomatov v ukrajinskom hlavnom meste redukujú nielen západné štáty, ktoré sa obávajú ruskej agresie, ale aj samotná Moskva.

Putin má ešte stále cestu von

No aj keby sa vojna na Ukrajine skončila pre Moskvu víťazne, náklady by boli obrovské. Uvedomujú si to nielen bežní Rusi, ktorých predstava útoku na Kyjev vôbec neteší, ale aj časť ruských elít, ktoré sa preto snažia Putina od takéhoto devastačného kroku odradiť.

Diskusie o oficiálnom uznaní nezávislosti „ľudových republík“ v Donbase považuje odborník za možnosť, ako by ešte Kremeľ mohol vycúvať z veľkej vojny bez straty tváre. „Nezávislosť“ Donecka a Luhanska by síce nepotešila Západ ani Kyjev, ale bola by v skutočnosti aj priznaním istej porážky Kremľa – ten by sa totiž týmto krokom definitívne zriekol pokusu využiť separatistov ako otrávený dar Kyjevu, ktorým by obnovil ruský vplyv na Ukrajine.

Kremeľ takúto opciu nebude sám od seba favorizovať, ale ešte stále má možnosť odovzdať ju ruským občanom ako veľké víťazstvo.

„Mohlo by to byť pokusom ponúknuť Putinovi cestu von,“ myslí si sa Galeotti. Aj v Putinovom okolí sú ľudia, ktorí si myslia, že ísť do priameho vojnového konfliktu by bolo veľkou chybou. Galeotti píše: „Možno to vnímať ako pozitívny aj negatívny znak. Pozitívny v tom zmysle, že aj v štátnom aparáte a bezpečnostných službách sú ľudia, ktorí ak už nie z morálnych, tak aspoň pragmatických dôvodov signalizujú svoju opozíciu voči ďalšej eskalácii. Ale je to aj negatívne, pretože je to ďalším dátovým bodom, ktorý naznačuje, že Kremeľ inklinuje k takejto eskalácii,“ hodnotí odborník.

Začiatkom februára označil uznanie Donecka a Luhanska za najpravdepodobnejší scenár pre Postoj aj jeden z európskych diplomatov, ktorý pôsobí v Kyjeve.

Odvtedy sa však situácia ďalej vyhrotila. Druhý európsky diplomat vtedy pre Postoj podotkol, že Moskva má strategickú iniciatívu, môže si teda vybrať, kedy a kde zaútočí. To znamená, že ruská armáda dokáže koncentráciou síl vytvoriť ťažisko, vďaka ktorému premôže Ukrajincov, ktorí sa musia rozprestrieť pozdĺž celej hranice s Ruskom a Bieloruskom.

Rôzni pozorovatelia, ktorí si ešte prednedávnom mysleli, že Putin možno sám nevie, čo zamýšľa, sa dnes obávajú, že sa už rozhodol. To však stále nemusí byť definitívne. Žiaden počet tankov, delostrelectva, vrtuľníkov alebo lietadiel nič nemení na skutočnosti, že vojna je zo svojej podstaty politickou otázkou – a rozhodnutie vždy robia politici. Putin má ešte stále možnosť vojnu nezačať. Je to len na ňom.