Prečo bude Procházka opäť skokanom volieb

Prečo bude Procházka opäť skokanom volieb

Tip komentátora: Sieť má dobrú šancu prekonať najlepší výsledok SDKÚ.

Na jednej strane sa tieto voľby podobajú oveľa viac na voľby spred štyroch rokov než v roku 2010, keď pravicový tábor prekvapivo prečíslil Smer s SNS a Iveta Radičová sa stala premiérkou.

Teraz sa zdá, že ide už len o to, či Robert Fico – vďaka slušnému zisku a ešte viac vďaka možnému prepadu mnohých hlasov – zostaví opäť jednofarebnú vládu, alebo bude na vládnutie potrebovať jedného či dvoch partnerov. Ani ja si celkom neviem predstaviť, že by po 5. marci mohol zostavovať vládu niekto iný než Smer. Až do takéhoto stávkového dobrodružstva by som nešiel.

Odhadujem, že Procházkova Sieť má šancu aj na 20 percent Zdieľať

Ale na jednu verejnú prognózu si rád trúfnem: očakávam, že Sieť Radoslava Procházku prekvapí svojím volebným výsledkom a dostane značne viac, než jej dosiaľ prisudzujú prieskumy, možno aj pätinu všetkých hlasov. Stala by sa tak jasným lídrom stredopravého spektra.

Samozrejme, túto prognózu píšem s rizikom, že 6. marca budem na tomto mieste so sklonenou hlavou vysvetľovať, prečo som sa tak zmýlil. Ale k džobu komentátora už raz patrí risk aj omyl.

Šanca napriek trápeniu

Takže prečo má Radoslav Procházka šancu na takýto úspech?

Určite to nie je kvôli skúsenosti s prezidentskými voľbami, kde mu Focus len pár dní pred voľbami nameral 9,9 percenta, napokon však zažiaril s vyše 21 percentami.

Naopak, práve pre vývoj, ktorý nasledoval po prezidentských voľbách, skôr prevažujú dôvody, prečo byť v prípade volebného úspechu Siete opatrný. Procházkovi totiž jeho pôvodný poprezidentský kalkul nevyšiel.

Procházka si vtedy veril, že pozbiera nielen bezprizorných voličov SDKÚ, ale aj sklamaných voličov Smeru.

To sa ukázalo ako ilúzia. Procházkov prezidentský elixír totiž rýchlo vyprchal – už od konca jari 2014 sa boril v bahne s Matovičom, hovorilo sa len o nahrávke, pochybných peniazoch a Procházka tomu svojimi nedôveryhodnými reakciami len pridával. Navyše, disciplinovaný Fico sa rýchlo spamätal a všetkým ukázal, že Smer je podstatne životaschopnejší než kedysi HZDS. A keď prišla utečenecká kríza, Fico sa radostne nadýchol a chopil sa jej s jemu vlastnou brutalitou populistu.

Jeho pôvodný kalkul poraziť a nahradiť Fica nevyšiel, preto zmenil taktiku. Zdieľať

Procházka síce postupne vystrčil nohy z matovičovského bahna, ale odvtedy sa len brodí. Napokon sa odhodlal k zmene taktiky a zameral sa na stredopravého voliča: v posledných týždňoch zdôrazňuje, že si chce vypýtať silný mandát na to, aby sa po voľbách pod strechou jeho strany zjednotila pravica. Samozrejme, dobre vie, že Most ani KDH s ním nesplynú, len opakuje osvedčenú rétoriku Dzurindu, model z roku 2000.

Sieť sa chce stať jednoducho novou SDKÚ, i keď so svojimi špecifikami. A zopakovať jej volebný výsledok z roku 2006 (vyše 18 percent) a pridať aj nejaké percento navyše.

Dráma volieb: akí voliči prídu teraz k urnám?

Takže prečo si vlastne myslím, že sa to Procházkovi napriek pretrápeným mesiacom podarí?

Najskôr sa vrátim k volebnej noci z marca 2012. Keď sa rysoval konečný volebný výsledok Smeru (44,4 percent) a totálny debakel pravice, neveril som vlastným očiam. Čakal som, že Smer získa veľa, chápal som, že pravicový volič bol po páde Radičovej vlády aj po Gorile úplne znechutený, napriek tomu ma šokovalo, že až toľko bývalých stredopravých voličov prepriahlo k Smeru.

To bol však trochu mylný dojem. Vysvetlenie, čo sa vlastne stalo, poskytli zaujímavé dáta z exit pollu agentúry Focus. Hoci volebná účasť v rokoch 2010 a 2012 bola takmer rovnaká (59 percent), k voľbám prišli z nemalej časti iní voliči.

Až okolo 250-tisíc voličov, ktorí boli hlasovať v roku 2010, ostalo v marci 2012 jednoducho doma. No súčasne prišlo v marci 2012 voliť takisto okolo 250-tisíc voličov, ktorí v roku 2010 voľby odignorovali.

Je ľahké si domyslieť, čo znamenala takáto veľká obmena voličov: sklamaní voliči rozorvanej pravice zostali vo veľkej miere doma, kým k volebným urnám prikročili noví voliči, ktorí chceli Ficove stabilné istoty.

Až okolo 250-tisíc voličov, ktorí boli hlasovať v roku 2010, ostalo v marci 2012 jednoducho doma. Zdieľať

Prichádzame k pointe: Robert Fico dobre vie, že svojou antiutečeneckou rétorikou presvedčí len minimum stredopravých voličov, hoci s ním v tomto bode väčšinovo súhlasia. Na to sú mentálne zákopy priveľké. Ficovi ide v týchto týždňoch o to, aby doviedol k urnám čo najviac práve z toho štvrťmilióna voličov, ktorí mu v roku 2012 tak pomohli.

Nás však teraz viac zaujíma ten druhý štvrťmilión, ktorý v roku 2012 absentoval. Čím viac ľudí z tejto skupiny príde po minulej prestávke voliť, tým lepšie pre pravicu, a tým horšie pre Fica. Je nemalá šanca, že väčšina týchto pravicových absentérov sa vráti. Platí síce, že frustrácia z pravice medzi voličmi pokračuje, ale už nie je taká bezprostredná, aká bola v roku 2012. Okrem toho, je tu aj intenzívna pamäťová stopa z uplynulých rokov s Ficom, ktoré tento typ voličov vníma viac či menej negatívne.

Čo pomáha Sieti – obmedzenia tých druhých

Myslím si, že práve títo stredopraví navrátilci pomôžu Sieti k prekvapivo dobrému výsledku.

Prečo Sieti, a nie iným, vyplýva nie ani tak z príťažlivosti Siete ako z limitov ostatných.

Začnime KDH. Figeľovo hnutie nebolo schopné profitovať ani len z toho, že SDKÚ prišla v posledných voľbách o dve tretiny voličov. Tisícky bývalých konzervatívnejších voličov SDKÚ len KDH vykompenzovali stratu voličov, ktorých mu odlákala kandidátka OĽaNO s kresťanskými aktivistami, inak nič viac. Dnešné KDH má svoj strop pod desiatkou, v týchto voľbách sa môže dostať aj pod svoju tradičnú osmičku.

Bugárov Most-Híd? Ten síce vďaka Žitňanskej a spol., ako aj ťahu na slovenského liberálneho voliča, má na to získať v týchto voľbách medzi Slovákmi viac než kedykoľvek predtým. Pôjde však o pár percent kozmopolitných voličov, priemerný slovenský stredopravý volič za maďarsko-slovenskú stranu nezahlasuje. Mentálny blok je silnejší než latentné sympatie Slovákov pre Bélu.

OĽaNO a SaS sa ocitli v kritickom pásme, v ktorom budú zápasiť o vstup do parlamentu. Keď sa niekto ocitne v tejto psychologickej pasci, na rozdiel od Siete už nemôže rátať s efektom snehovej gule, teda s nabaľovaním voličov na poslednú chvíľu, ale sa musí sústrediť na scelenie kmeňových voličov – to preto, aby sa v cieľovej rovinke zo strachu pred prepadnutým hlasom nerozutekali na všetky strany.

Ani OĽaNO a SaS už nemajú veľmi priestor na rast, ocitli sa v psychologickej pasci Zdieľať

Navyše, Matovičov projekt mal vždy svoje limity, väčšina stredopravých voličov inštinktívne nechce voliť ukričaný protest (hoci aj so slušnými ľuďmi na kandidátke), ale stranu, z ktorej vyžaruje istý pokoj a kompetentnosť. Richard Sulík už protestného voliča z roku 2010 stratil, sociálni liberáli o ňom ani nechcú počuť, takže mu ostáva jedine dúfať, že ho oddané jadro udrží nad hladinou.

SNS či Borisa Kollára netreba rozoberať, zameriavajú sa na iného voliča, a o Frešovom SDKÚ, Skoku či Šanci škoda strácať reč.

Skrátka, ak v posledných týždňoch nezatrasie politickou scénou nečakaný výbuch, Sieť zamieri k úspechu. Zaiste, za týmto slušným výsledkom nebudú stáť masy entuziastických voličov, ktorým bude v deň volieb plesať srdce radosťou.

Ale tento pocit už pravicový volič zo svojich krátkych slovenských dejín pozná: aj SDKÚ za Dzurindu vyniesli vždy napokon hore – bez ohľadu na jej korupčné škandály – nie entuziasti, ale pragmatici, čo v deň volieb zaškrípali zubami.

Foto: TASR

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo