Spoluautor reformy duševného zdravia Zase sme zaradili spiatočku, v starostlivosti o duševné zdravie vládne marazmus

„Tak ako komunikuje minister Lengvarský do médií, komunikuje aj dovnútra rezortu,“ hovorí spoluautor reformy duševného zdravia a komponentu 12 Plánu obnovy a odolnosti. Zrušením odboru duševného zdravia podľa neho vznikol na ministerstve „mačkopes“, ktorý ide v rozpore s filozofiou Plánu obnovy. 

Čo sa týka dodržania termínov v rámci reformy duševného zdravia, tvrdí, že sa ide na doraz a je otázne, nakoľko sa to ešte podarí realizovať. V rozhovore tiež opisuje vlastnú skúsenosť s ministrom zdravotníctva i ako bola ľuďmi vnímaná jeho veľká organizačná zmena na rezorte.

Viktor Svetský je psychológ a psychoterapeut vo výcviku. Vyučuje na katedre psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Do októbra 2021 viedol na ministerstve zdravotníctva oddelenie nadrezortnej koordinácie, ktoré vzniklo za ministra Mareka Krajčího. S rezortom dnes spolupracuje na príprave zákona o psychologickej činnosti a psychoterapii.

Ako ste sa dostali k reforme duševného zdravia na ministerstve zdravotníctva?

Ešte pred voľbami sme ako skupina odborníkov kontaktovali politické strany, medzi nimi aj hnutie OĽaNO. Chceli sme riešiť dlhodobý problém starostlivosti o duševné zdravie, hlavne v odbore psychológia. Po voľbách sme boli zapojení aj do prípravy programového vyhlásenia vlády. Naše návrhy boli zahrnuté v plnom rozsahu, z čoho sme sa veľmi tešili.

Následne nás zavolali implementovať ich aj na pôde ministerstva. To bol tiež zámer, s ktorým som v júli 2020 prišiel na ministerstvo zdravotníctva. Príchodom ministra Krajčího sa otvorili dvere, v ktoré sme predtým ani nedúfali.

Skadiaľ sa poznáte s exministrom Marekom Krajčím?

Z rôznych podujatí z neziskového sektora. Dlhodobo som „dobrovoľníčil“ v rôznych aktivitách pre mládež v kresťanskom kontexte.

Hovorili ste o skupine odborníkov, ktorá pred voľbami oslovila hnutie OĽaNO vo veci riešenia problému duševného zdravia. O akých ľudí išlo?

Súčasťou tímu bola prezidentka Slovenskej komory psychológov Eva Klimová, s ktorou spolupracujem asi od roku 2017. Ďalší ľudia boli pri rokovaní s inými stranami.

Bol medzi nimi aj bývalý šéf odboru duševného zdravia psychiater Peter Šomšák?

Nie, doktor Šomšák nebol súčasťou tohto tímu, toho som spoznal až pri nástupe na ministerstvo.

Vráťme sa späť k reforme duševného zdravia, ktorá sa stala súčasťou Plánu obnovy. Aká bola vaša úloha?

Na ministerstve som dostal úlohu založiť nové oddelenie nadrezortnej koordinácie, ktorého úlohou je riešiť medzirezortnú časť reformy. V rámci neho vznikla Rada vlády SR pre duševné zdravie, čomu sme sa súbežne s prípravou Plánu obnovy a odolnosti venovali do februára 2021.

Plán obnovy bola vec, ktorú sme nečakali. No zároveň to bola možnosť získať na projekty peniaze, čo sme veľmi privítali, keďže téma duševného zdravia bola na rezorte zdravotníctva až do príchodu ministra Krajčího vždy okrajovou.

Čo by v realite mala vlastne reforma duševného zdravia priniesť pre ľudí? Dostupnejších psychiatrov, kratšie čakacie lehoty na vyšetrenie či lepšie podmienky pre psychológov?

Hlavným cieľom reformy je urobiť starostlivosť o duševné zdravie dostupnou na všetkých jej stupňoch od prevencie cez poradenské služby až po liečbu psychických porúch. Táto starostlivosť totiž zahŕňa najmä starostlivosť o zdravých jedincov z hľadiska psychopatológie, či už starostlivosť o seba, alebo poskytovanú profesionálmi.

Ide teda o rozšírenie prevencie vzniku psychických porúch, ako aj vytvorenie a rozšírenie poradenských služieb pre osoby v krízovom období v rôznych oblastiach ich prežívania. V neposlednom rade zmodernizovanie psychiatrickej starostlivosti a psychoterapie, zlepšenie podmienok výkonu povolaní odstránením legislatívnych prekážok, modernizáciou priestorov, vybavenia, diagnostických metód a rozšírením možností vzdelávania.

Vo výsledku by malo dôjsť k zníženiu počtu hospitalizácií, užívania psychofarmák, zvýšeniu životnej pohody a minimalizovaniu negatívnych dosahov psychopatológie na celú škálu sociálno-ekonomických fenoménov.

Išli prípravy reformy hladko?

V procese príprav, keď už na stôl prichádzali prvé konkrétne materiály, na pozadí osobných konfliktov a animozít to postupne spelo k tomu, že sa veci spomalili.

Zrejme narážate na problémy okolo Petra Šomšáka, šéfa dnes už zrušeného odboru duševného zdravia, s ktorými mali viacerí odborníci v danej oblasti problém.

Čiastočne. Jadrový konflikt je skôr medzi pracovníkmi v zdravotníctve a mimo zdravotníctva z rovnakých odborov. Čo sa týka doktora Šomšáka, išlo z môjho pohľadu najmä o osobný spor medzi ním a prezidentkou Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.

Čo sa medzi nimi stalo?

Tieto dve osoby si vzájomne nesadli, následne sa ich konflikt preniesol na všetky strany a rástol tlak na zmenu na poste šéfa odboru duševného zdravia. Koniec pána Šomšáka na ministerstve však z môjho pohľadu nebol odbornou otázkou. Komponent 12 Plánu obnovy, na ktorom sa z veľkej časti podieľal, ocenila aj Európska komisia, rovnako je v súlade s odporúčaniami WHO, ktoré boli vydané pol roka po odovzdaní Plánu obnovy.

O tom, že šlo najmä o osobný problém, svedčí aj fakt, že zatiaľ čo v čase príprav predstavitelia Slovenskej psychiatrickej spoločnosti či Ligy za duševné zdravie prácu na Pláne obnovy dosť komplikovali a vystupovali proti nemu, dnes si nami skoncipovaný plán osvojili. Dokonca sa stavajú do pozície, že oni sú tí, ktorí ho idú implementovať do praxe.

Pri tvorbe Rady vlády SR pre duševné zdravie sa zas dialo to, že niečo navrhli, my sme to zapracovali, ale v medzirezortnom pripomienkovom konaní prišli od daných aktérov presne opačné stanoviská ako v neverejnom konaní.

Ako si to vysvetľujete?

Ťažko o tom hovoriť, je tam veľa zbytočných osobných sporov. Keby sa viacerí nad ne dokázali povzniesť, sme dnes úplne niekde inde. Všetko to boli drobnosti, ktoré v konečnom dôsledku otravovali život všetkým a brali energiu pri prípravách. Keď došlo k zmene ministra, Slovenská psychiatrická spoločnosť spôsobila, že odbor duševného zdravia padol.

Čo v praxi znamenalo, že sa odbor duševného zdravia presunul z osobitného odboru pod sekciu zdravia?

Stratili sme jeden z kľúčových útvarov, čo sa týka procesovania a implementovania Plánu obnovy. So zrušením odboru sa automaticky na viac ako tri mesiace zastavila činnosť výboru pre kvalitu starostlivosti o duševné zdravie rady vlády. Takto bol ohrozený celý komponent Plánu obnovy, na ktorý boli viazané financie. Čakalo sa na to, čo sa stane.

A stalo sa to, že k 1. októbru na ministerstve založili oddelenie modernizácie psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, čo je z môjho pohľadu spiatočka. Vrátili sme sa tým do obdobia ešte pred nastúpením ministra Krajčího na čelo rezortu.

Ako to myslíte?

Starostlivosť o duševné zdravie sa týka dohromady asi siedmich profesií. Psychiatri a psychológovia sú len jedným z pilierov, pretože táto oblasť zahŕňa aj psychoterapeutov, liečebných pedagógov, logopédov, sociálnych pracovníkov, zdravotné sestry a ďalších. A my ideme modernizovať iba psychologickú a psychiatrickú starostlivosť?

Ešte aj do organizačného poriadku si ministerstvo vyčlenilo, že ide spolupracovať len so Slovenskou psychiatrickou spoločnosťou a Slovenskou komorou psychológov. Odignorovali Slovenskú komoru iných zdravotníckych pracovníkov, Slovenskú psychoterapeutickú spoločnosť a rôzne ďalšie odborné spoločnosti mimo rezortu zdravotníctva, ktorých sa táto téma tiež týka. Vznikol z toho „mačkopes“, ktorý ide v rozpore s filozofiou Plánu obnovy.

Máme to chápať tak, že všetky tieto zmeny sa udiali viac-menej preto, že niekto si nesadol s bývalým šéfom odboru duševného zdravia pánom Šomšákom?

V podstate áno, i keď je to zjednodušujúce tvrdenie. Po nástupe pána Lengvarského v apríli minulého roka bola situácia taká, že sme sa k ministrovi dostali až po mesiaci. Hoci sme sa aj na niečom dohodli, nezrealizovalo sa to, ale stal sa presný opak. Mesiac sme boli úplne odstrihnutí od akejkoľvek komunikácie s vedením. Keď som žiadal dnes už bývalého štátneho tajomníka Kamila Száza o stretnutie, odpísal mi, že nemá čas, až následne z ničoho nič si 30. júna zavolali doktora Šomšáka a vyhodili ho.

Minister zdravotníctva zrušenie odboru v rozhovore pre Postoj vysvetľoval jeho všeobecným rozkladom a koniec pána Šomšáka na ministerstve tým, že všetci za dôvod rozkladu označili práve jeho.

Faktom je, že odbor bol v takom stave, že to bolo na zváženie. Bez personálnych zmien by sa jeho sfunkčnenie nezaobišlo, ale spôsob, ako k jeho rušeniu došlo, bol veľmi nešťastný. V čase veľkej organizačnej zmeny na ministerstve skončil odbor duševného zdravia vyslovene z večera do rána a bez toho, aby to bolo odkomunikované s ľuďmi, ktorí na odbore ešte zostali. S lepšou komunikáciou sa to dalo ustáť, lenže tak, ako komunikuje minister do médií, komunikuje aj dovnútra rezortu.

Spomínate veľkú organizačnú zmenu na ministerstve. Ako bola vnímaná vnútri rezortu?

Mnohí ľudia, ktorí za Lengvarského nastúpili na svoje pozície, už v minulosti na ministerstve pôsobili, ale za Krajčího sa stiahli. Tak to bolo napríklad aj pri šéfke oddelenia modernizácie psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, kde nastúpila bývalá riaditeľka odboru diagnostických a terapeutických štandardov.

Keď si pozriete webovú stránku ministerstva zdravotníctva a uvidíte, ku koľkým organizačným zmenám došlo za pôsobenia ministra, tak to pôsobí na prvý pohľad ako povyšovanie vlastných kamarátov na lepšie pozície. Došlo tam k mnohým zvláštnym nesystémovým krokom či k zlučovaniu iných odborov.

Z niektorých oddelení a odborov sa stali sekcie a vznikali nepochopiteľné spojenia ako sekcia vzdelávania a ľudských zdrojov, do ktorej presunuli odbor ošetrovateľstva. Viacerí vnímali tieto zmeny ako účelové a ako možnosť dosadiť na jednotlivé úseky iných ľudí. Často to pôsobilo ako vymazávanie práce a snahy robiť zmeny na ministerstve, o ktoré sa exminister Krajčí a ľudia okolo neho usilovali.

Akú máte skúsenosť s generálnym tajomníkom služobného úradu pánom Ferjenčíkom?

Absolvovali sme asi tri stretnutia, ale nerád by som to bližšie opisoval.

Prečo?

Nechcem pôsobiť bulvárne, mám však veľmi vážne pochybnosti o jeho kompetencii zastávať práve túto pozíciu.

Čo všetky tieto zmeny ako zrušenie odboru duševného zdravia a jeho presun pod inú sekciu znamenali pre reformu duševného zdravia?

Stratili sme štyri až päť mesiacov času, ktoré sa mali investovať na nastavovanie procesov. Rezerva v prípade míľnikov sa úplne stratila. Čo sa týka termínov, ide sa na doraz a je otázne, nakoľko sa to ešte podarí realizovať.

Hovorili ste o týchto problémoch aj s ministrom?

Mali sme jedno dlhšie stretnutie, ešte v máji 2021, a potom som sa s ním snažil viackrát skontaktovať, ale už sa to do októbra nepodarilo. Z jeho strany prišli aj prísľuby, že sa stretneme a porozprávame, ale realita bola taká, že sme sa už nestretli. Za celý čas sa nestalo nič, na čom sme sa dohodli, a jeho celá komunikácia bola veľmi strohá.

Čakal som tri mesiace trpezlivo na to, aby sme tento problém vyriešili, bolo mi prisľúbené aj stretnutie všetkých zainteresovaných v duševnom zdraví, ale ani to sa neuskutočnilo.

Hoci som bol z riešenia situácie odsunutý, bez toho, aby to so mnou vopred konzultovali, ma nahlásili na úrade vlády ako zodpovednú osobu za celý komponent 12 Plánu obnovy, no ani napriek tomu so mnou vnútri nekomunikovali. Bola to veľmi zvláštna situácia.

Takýto prístup je v rámci ministerstva bežný?

To neviem, no pre mňa to bolo veľmi frustrujúce. Nevedel som, ako mám ďalej postupovať. Bol nám tiež vydaný všeobecný zákaz zamestnávať nových ľudí. Keďže sme nemohli podpisovať dohody s pracovnými skupinami, stáli nám projekty, na ktoré boli už vyčlenené peniaze.

Ale keď som sa dozvedel, že na iných oddeleniach dohody normálne podpisovali, rozhodol som sa, že po tých všetkých zápasoch skončím vo funkcii. Pochopil som, že pokiaľ nemám za sebou podporu vedenia ministerstva, nemám šancu vo svojej medzirezortnej pozícii niečo dosiahnuť. Nemalo to zmysel.

Aká bola reakcia ministra?

Žiadna. Napísal som mu email, že nevidím pri takomto fungovaní víziu pohnúť veci dopredu, ale odpoveď mi neprišla. Ani reakcia na to, že podávam výpoveď.  

Ako si to vysvetľujete?

Neviem. Možno je to prostredím armády, z ktorého vzišiel. Momentálne na ministerstve chýba odborná diskusia, len sa vydávajú pokyny.

Kto vás nahradil na vašej pozícii nadrezortného koordinátora?

Až v decembri 2021 nastúpila nová vedúca oddelenia, ktorá predtým pôsobila ako psychologička na ústredí práce. Táto nominácia ma potešila, keďže sme predtým spolupracovali. Pod jej vedením ma aj ministerstvo zdravotníctva neskôr oslovilo, či som ochotný pokračovať na dohodu, aby som z expertnej stránky vyriešil niektoré otázky týkajúce sa zákona o psychologickej činnosti.

Najprv vás nechali odísť a potom vás zavolali naspäť? To neznie systémovo.

Nechcem to hodnotiť, ale prijal som to.

Prečo?

Aj napriek svojej rezortnej skúsenosti sa na to nemôžem len tak pozerať. Pre mňa je oblasť starostlivosti o duševné zdravie srdcová téma, sám som šiel študovať psychológiu až v 30 rokoch, našiel som sa v tom a to, čo vidím dnes, je fakt, že na Slovensku v tejto oblasti vládne marazmus.

Rátate s tým, že vás podobné vyjadrenia môžu stáť miesto?

Počítam s tým, že po tomto rozhovore nemusím byť dlho už ani len formou dohody prepojený s ministerstvom zdravotníctva. Toto nie je však žiaden osobný útok. Sám sa nepovažujem za človeka, ktorého rozhodnutia sú neomylné a smerodajné, určite som spravil chyby v komunikácii aj ja, ale keď vidím vnútri nechuť k zmene myslenia a všetka vynaložená námaha riešiť to nikam nevedie, pokladám za dôležité, aby sa tento problém aspoň pomenoval.

Fakt, že má v rukách Plán obnovy priamo premiér, ktorý sa oň aj zaujíma, môže byť pre viaceré oblasti záchrannou brzdou, aby sa to nepustilo celkom zlým smerom. Ale za seba chcem urobiť všetko pre zlepšenie situácie. Keď nebudem súčasťou riešenia, prijmem to.

Ktorá časť reformy duševného zdravia je súčasnou situáciou najviac ohrozená?

Ťažko sa mi k tomu vyjadruje, keďže som už niekoľko mesiacov mimo procesov implementácie. No dúfam, že sa celkovo v tejto oblasti konštruktívne pohneme dopredu, lebo musíme vyriešiť ešte viacero problémov.

Čo konkrétne vás v danej oblasti ešte trápi?

Tak napríklad máme veľa kvalitných študentov, ktorí sa po škole rozhodnú nejsť do praxe práve pre súčasne nastavené podmienky vstupu do systému. Alebo ak nie ste psychológ v zdravotníctve, nemôžete vo vlastnom mene vykonávať žiadnu psychologickú činnosť.

Napríklad máte školského psychológa, ktorý 20 rokov robí odbornú činnosť v škole, ale ak by si chcel otvoriť samostatnú prax, tak na Slovensku to nie je možné a napriek rokom praxe sa na neho pozerá ako na absolventa vysokej školy. Toto je vec, ktorá sa dlhé roky nerieši.

Dnes máme tiež problém so súdnymi znalcami v oblasti poradenskej psychológie, ktorí robia rodinné prípady. Je ich na celom Slovensku zopár a tento problém nevyriešite, pokiaľ nebudeme mať v danom odbore ďalších ľudí.

Ale predsa absolventov psychológie produkujú slovenské vysoké školy podľa niektorých dokonca viac než dosť. Kde potom sú?

Školy síce produkujú veľmi veľa absolventov psychológie, problém je v tom, že nekončia na pozíciách, ktoré potrebujeme. Väčšina z nich končí v súkromnom sektore v oblasti ľudských zdrojov, kde sú aj finančne najzaujímavejšie platy.

Ísť robiť psychológa do štátnej sféry, či už je to školstvo, sociálne veci, alebo zdravotníctvo, nie je z hľadiska platových podmienok vôbec lákavé. A keď si pozriete, ako sú v zdravotníctve nastavené podmienky, aby niekto vôbec mohol byť psychológom, respektíve psychoterapeutom, tak sú asi najzložitejšie v celej Európe.

My však miesto odbornej a vecnej diskusie aj o týchto problémoch často vkladáme veľmi veľa energie do zbytočných osobných konfliktov.

Zmena sa však nedá docieliť bez toho, aby ste s odbornými spoločnosťami, v ktorých ste sa dostávali do sporu, nenašli zhodu v riešeniach.

Áno, ale ministerstvo zdravotníctva by v prvom rade malo rešpektovať svoje vlastné procesy. Máme zo zákona zriadené komory, ktoré sú oficiálnymi stavovskými organizáciami, pritom často nebývajú vôbec prizývané do procesov. Problematický je aj systém hlavných odborníkov ministerstva, ktorý je v dnešnej dobe nastavený veľmi nešťastne.

Je už prežitkom, aby jeden človek menovaný ministerstvom na návrh odbornej spoločnosti či komory metodicky usmerňoval danú oblasť zdravotníctva na celom Slovensku. Hlavného odborníka by mali nahradiť konzíliá, aby v každom odbore boli napríklad traja zástupcovia a dochádzalo k diskusii.

Lebo potom sa stáva, že úradníci na ministerstve si dávajú niečo odobriť len hlavnému odborníkovi a celé odborné spoločnosti či názory väčšiny praktikov v danej oblasti s tým nesúhlasia. Toto pokladám za jednu z vecí, ktoré nás tiež v mnohých smeroch brzdia. Ministerstvo to vie, ale nerieši to.

Foto Postoj – Adam Rábara