Rozhodli sme sa vydať knihu, ktorá udalosti posledného roka, zákulisie rozhodnutí a životy troch neobyčajných ľudí zmapuje.
Rozhovor s ministrom zdravotníctva o zvýhodňovaní očkovaných, vzťahoch v koalícii, personálnych nomináciách aj o veľkých reformách.
Rozhovor s ministrom zdravotníctva o zvýhodňovaní očkovaných, vzťahoch v koalícii, personálnych nomináciách aj o veľkých reformách.
Slovensko je v rámci Európy siedme najhoršie v podiele zaočkovaných. Podľa Vladimíra Lengvarského povinné očkovanie stále prichádza do úvahy, ale nebude naň tlačiť, lebo je politicky nepriechodné. Na konci septembra vidí zaočkovanosť na úrovni 60 percent. Ľudí, ako je Marian Kotleba, však na očkovanie presviedčať nebude. Chce sa skôr zamerať na tých, ktorých téma očkovania nezaujíma.
Tvrdí tiež, že ministrovi Igorovi Matovičovi, ktorý ho často teraz kritizuje, nikdy neodmietol urobiť to, čo od neho žiadal. Akékoľvek obštrukcie pri očkovaní Sputnikom vylučuje. A dodáva, že expremiér dostal termín na očkovanie ešte predtým, ako sa verejne sťažoval, že naň stále čaká.
Je presvedčený, že sieť nemocníc treba optimalizovať, lebo Slovensko na súčasný počet nemá finančne ani personálne. Zdravotným sestrám chce zvýšiť plat v stovkách eur. Pentu v zdravotníctve vníma ako ďalšieho hráča na trhu a podľa neho sa už „samoupratala“.
Brigádny generál Vladimír Lengvarský vystriedal v apríli na poste ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Dovtedy bol šéfom Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. Predtým pôsobil ako hlavný lekár Ozbrojených síl SR.
Zákon rieši iba to, aby mal štát zákonnú možnosť rozlišovať medzi zaočkovanými, testovanými, tými, ktorí covid prekonali, a neočkovanými. V prípade zhoršenia situácie by tak mohli byť podmienené vstupy do uzavretých priestorov alebo na hromadné podujatia podľa tohto kľúča. To je celé. A týmto opatrením by sa následne riadil aj nový Covid automat.
Ide len o motiváciu, nie nútenie. Aby sme vyhoveli námietkam tohto typu, prispôsobili sme tomu aj cenu testov. Uvedené opatrenie sa totiž zapne až vtedy, keď dôjde k výraznému zhoršeniu situácie, nie hneď. Navyše, pracuje sa s verziami Covid automatu, ktoré by to aj reflektovali vo väčšom uvoľnení.
Dnes je na hromadných podujatiach povolených maximálne tisíc ľudí a všetci musia byť otestovaní alebo zaočkovaní. V prípade, že by novela zákona prešla, bol by buď dovolený násobok pre očkovaných, alebo sa ideálne pôjde do maximálnej kapacity nad rámec otestovaných.
Ak budú všetci zaočkovaní, nech sa páči, môžu ísť všetci na futbalový štadión. A platí to aj pre wellness centrá, kúpaliská či posilňovne. Presné detaily sa budú ešte dolaďovať na konzíliu.
Covid automat však bude jednoduchší, bude mať len päť farieb a bude brať ohľad na úroveň zaočkovanosti v okrese vo vekovej kategórii 50+, čo je najväčší problém pri hospitalizáciách. Okresy s vyššou zaočkovanosťou seniorov sa tak ani pri zhoršení situácie hneď neprepnú do horšej farby.
To sú zatiaľ len predbežné východiská. Dohoda ešte nie je žiadna. Je isté len to, že antigénové testy sa budú robiť iba v nemocniciach, ktorým to vieme nariadiť, aby tu opäť nevznikali stovky odberných miest. Bude sa za ne platiť manipulačný poplatok. Ale či to bude päť, tri alebo desať eur, ešte nie je jasné.
Najbližšia koaličná rada bude v pondelok, dovtedy sa rokuje.
Tu ešte stále diskutujeme s poisťovňami, ktoré rokujú o cene s laboratóriami. Sme na cifre 40 eur a stále sa snažíme ísť nižšie.
Štát by mal PCR test stáť medzi 36 až 40 eur. Laboratóriá však budú môcť ponúkať PCR testy aj pre samoplatcov na komerčnej báze.
Požiadavka bola vyčísliť, koľko by štát stáli dva PCR testy, to sme spravili. Potom sa to niektorým zdalo málo najmä kvôli pendlerom a na tom sa teraz diskusia zastavila. Môj názor je, aby sa pendleri dali zaočkovať a budú to mať bez problémov. Ale nevylučujem, že zdarma nebudú aj tri testy, ak na to ministerstvo financií uvoľní peniaze. No motivácia dať sa potom zaočkovať bude nižšia.
Ja dúfam, že to prejde. Samotného ma naposledy odpor Sme rodina prekvapil. Opakujem, nejde o žiadne nútenie k očkovaniu, ale o štandardnú vec, ktorá už beží aj v zahraničí a zvýhodňuje očkovaných, ktorí chránia minimálne seba.
Toto vyjadrenie som nezachytil. V pondelok na koaličnej rade boli všetci s týmto zákonom v poriadku, aj šéf klubu Michal Šipoš mi povedal, že poslanci za týmto návrhom stoja a vyjadroval mi plnú podporu. Takže sa neobávam. S poslancami OĽaNO nemám žiaden problém.
Tak výhody pre zaočkovaných nebudú. Možno sa potom upraví len Covid automat, ktorý bude zohľadňovať regionálnu zaočkovanosť. Som však presvedčený, že zákon prejde. Takto docielime, aby sa nezatvárala ekonomika a podporili sa prevádzky, lebo zaočkovaní a testovaní by do nich mohli mať aj pri zhoršení situácie naďalej voľný vstup.
Áno. Možno budú ešte výnimky pre tých, ktorí sa nemôžu dať očkovať zo zdravotných dôvodov, ale k tomu vyjde samostatná vyhláška Úradu verejného zdravotníctva.
Určite nie. PCR test človeka nijako nechráni, len hovorí, ako človek na tom v danom čase je.
Takto je to podľa mňa správne. Nejde o obyčajnú akciu, ale o udalosť, na ktorej budú státisíce ľudí. Spoločnosť je už aj tak polarizovaná z mne neznámych príčin. Keď niektorý politik povie, že ideme očkovaním zabíjať deti, tak horšiu polarizáciu spoločnosti si už ani neviem predstaviť. Očkovanie je jediná cesta, ako sa z pandémie dostaneme a byť na tejto omši môže byť pre ľudí motiváciou.
No nezabúdajme na to, že epidemická situácia v septembri môže byť úplne iná, ako je dnes. Preto sme zvolili transparentný postup, ktorý sme navyše ohlásili v dostatočnom časovom predstihu. Naším cieľom je umožniť čo najväčšiemu počtu ľudí zúčastniť sa na omši a stretnutí s pápežom Františkom a zároveň urobiť tieto stretnutia bezpečnými.
O protilátkach sú rôzne štúdie, len ich relevancia je sporná. Protilátok je veľa druhov a získanie tých správnych po prekonaní ochorenia nie je paušálne. Nevylučuje to, že človek môže byť na takejto udalosti nosič vírusu...
Áno, epidemické riziko je aj u vakcinovaných, ale toto riziko sa znižuje o 90 percent, čo sa po prekonaní ochorenia povedať nedá. Napriek tomu, že aj v očkovaných krajinách sa zvyšuje počet nakazených, a to aj medzi očkovanými, ale keď máte dobre preočkovanú rizikovú skupinu, v nemocniciach to takmer nevidno. A to je náš hlavný cieľ. Zaočkovaní nemôžu zbytočne doplácať na to, že sa im odkladá zdravotná starostlivosť pre nezaočkovaných, ktorí zaplnia lôžka.
Títo ľudia majú už teraz výhodu, pri očkovaní im stačí iba jedna dávka a pokladajú sa za plne očkovaných.
Keby sme mali zaočkovanosť na úrovni 70 percent, tak sa o tom môžeme baviť.
Nechcem robiť v tomto ústupky. Stále máme 800-tisíc ľudí vo veku 50+, ktorí nie sú zaočkovaní. To by sme potom mali celému národu skontrolovať protilátky, lebo niektorí nevedia ani o tom, že covid prekonali.
Zbytočná akcia, ktorá nič nerieši. Jediná dokázaná vec je, že vakcína chráni, tak riešme len očkovanie, čo na Slovensku niektorí stále nepochopili.
Pri najhoršej možnej situácii nejaká forma lockdownu asi bude musieť byť, ale nebude sa týkať očkovaných, tí nie sú nebezpeční pre spoločnosť.
Deti sú väčšinou nosiči a ohrozujú starších, čo je celý problém. Keď budeme mať dobrú zaočkovanosť vo vekovej kategórii 50+, tak nevidím dôvod na zatváranie škôl. Deti v zásade zlý priebeh ochorenia nemajú a dokážu ho zvládnuť bez väčších problémov, preto ani netlačíme na ne, aby sa očkovali, len im dávame možnosť, ktorú schválila aj EMA.
Celý problém je ten, že deti sú nosičmi vírusu. Myslím si, že keď EMA očkovanie detí v tejto vekovej kategórii schválila, tak vie, prečo to spravila a štúdie pre tento krok sú dostatočné.
Ja by som sa spoliehal na slovenských odborníkov. Problém v očkovaní detí nevidím a vakcínu pokladám za bezpečnú.
Samozrejme. Väčšina prípadov delty je z importov.
Ale je rozdiel, či príde do 40-percentnej zaočkovanosti, alebo 60-percentnej zaočkovanosti populácie.
No, dnes nám pomôže každé percento, a preto sa musíme snažiť robiť všetky možné opatrenia, aby sa ľudia dali zaočkovať. Nikoho neprinútime.
Musíme dostať vakcíny k ľuďom. Oslovujeme preto starostov, župy, cirkev, výjazdové tímy do konkrétnych obcí. Hľadáme možnosti v obchodných centrách. Rozbieha sa očkovanie u všeobecných lekárov...
Ten nábeh chvíľku trvá a nával ľudí do týchto ambulancií ešte príde, hoci s očkovaním u všeobecných lekárov sa malo začať hneď.
Robili sme všetko, čo sa dalo v rámci našich možností. Napríklad pri všeobecných lekároch bol spočiatku odpor, aby sa očkovalo v ich ambulanciách, takže to nie je len naša chyba. Mali sme aj logistický problém a pomohol nám až chladový reťazec vakcín, keďže sa Pfizer po novom môže skladovať v chladničke 30 dní. Dlho trvalo aj jednanie s poisťovňami. Dnes hľadáme spôsob odmeňovania lekárov na základe toho, o koľko zvýšia zaočkovanosť vo svojom kmeni.
Ak majú dnes 20 percent zaočkovaných v rajóne a na konci septembra budú mať 40, dostanú extra bonus. Stačí, aby ľudí presvedčili, nemusia ich ani sami očkovať, to spraví očkovací tím, ktorí k nim pri väčšom počte pacientov do ambulancie pošleme.
Keď hovoríme o zdravotníckom personáli ako o celku, je to plus-mínus 70 percent.
Vzhľadom na to, že ide o zdravotnícky personál, ktorý by mal byť edukovaný, ani nie. Ideálne by som si to predstavoval na úrovni okolo 90 percent.
70 percent je do istej miery dosť, ale práve tých 30 percent robí problémy. Hoci to právne možné je, nie sme v situácii, aby sme z hľadiska personálu mohli povedať tým, ktorí sú nezaočkovaní, že ich pre to vyhodíme z práce. To si nemôžeme dovoliť. Takže aj keby sme toto očkovanie zaviedli, neviem, ako by sme ho vynucovali. Povinné očkovanie tak skoro nebude a asi by ani nebolo správne.
Túto možnosť zvažujeme, je stále v hre. Myslím si, žeby sa o tom malo rozhodnúť čím skôr, hoci to závisí najmä od toho, ako sa bude situácia vyvíjať. Možno korona ku konca roka zoslabne a budeme sa venovať viac už aj iným veciam. Ale môžu prísť aj infekčnejšie mutácie a bude to stále problém. Mnohé choroby sme očkovaním vyhubili. Ak tu teda nechceme mať covid, tak sa očkujme! Pri delta variante je na sto percent isté, že sa do roka ním každý nakazí.
Za súčasnej situácie nie, takže na to ani nebudem výrazne tlačiť.
Možno áno. Určite sa na to ešte zameriame aj v televízii a budeme robiť otvorené diskusie, aby sme vyvracali hoaxy o očkovaní, ale to neznamená, že by toho bolo doteraz málo. To si nemyslím. Niekedy je však ťažko vysvetliť niečo, čo je vedecky samo osebe komplikované.
Spoty a zdravý rozum presvedčili tých, ktorí boli presvedčiteľní. Nepresvedčiteľných ako pána Kotlebu nebudeme presviedčať, ale musíme sa zamerať na tých, ktorých táto téma nezaujíma alebo nemajú možnosť dať sa zaočkovať. Časť ľudí určite odrádza aj diskomfort spojený s očkovaním.
Koniec septembra.
Uvidíme.
Nie. Tieto slová vnímam len ako jeho vyjadrenie. Nekomunikovali sme o tom a ani na to nebudem reagovať. Je to jeho názor a riešiť to budem, ak sa s týmto názorom stotožnia aj iní. Nie som prilepený na stoličke.
Máme štandardný pracovný vzťah. Poznám ho necelé štyri mesiace. Nemám s ním žiaden osobný problém. A myslím, že ani on so mnou nie.
Som si toho vedomý, ale neprináleží mi na to reagovať a viesť s pánom Matovičom mediálne spory.
Ako členovi vlády mi je nadriadený len premiér, takže si myslím, že tieto slová sú na mieste. Ja nie som členom hnutia OĽaNO, som len jeho nominant.
Samozrejme. Je to hnutie, ktoré ma do funkcie nominovalo.
Za to môžem byť len rád. Ale aj pán premiér Heger mi vyjadruje dostatočnú podporu a sme v intenzívnom kontakte.
Neplánujem sa stať členom žiadneho politického hnutia či strany.
Takto by som otázku nestaval, neviem, čo sa bude diať na jeseň. S pánom Matovičom sa však štandardne stretávame na pracovnej úrovni, kde sa normálne bavíme. Nejde o žiaden konflikt či výraznú animozitu.
Nie.
(Smiech.) To je ťažká otázka. Takticky odpovedám ani k jednému, ani k druhému.
Volil som OĽaNO, ale keby som volil úprimne, tak by som volil stranu, ktorá sa nedostala do parlamentu.
To nebudem komentovať.
Pokiaľ budú mať šancu vyhrať, tak áno. Je to časť politického spektra, ktorej držím palce a za ktorú kopem.
Malo sa ním očkovať už 1. marca. Ja som len nastúpil do rozbehnutého vlaku. Niekoľkokrát som povedal, že som za európske riešenia.
Obštrukcie nevznikali na našej úrovni.
Nepamätám si už presne časový sled udalostí, ale nikdy sa nestalo, že by som odmietol urobiť niečo, čo chcel pán Matovič. Bol som to tiež ja, kto odmietol vydať vakcíny maďarským kamiónom čakajúcim v Šarišských Michaľanoch. Akékoľvek obštrukcie z mojej strany pri Sputniku vylučujem.
To bol môj osobný názor.
Nie je to pravda. Dostal ho.
Dnes, 21.7.
Dal som si to preveriť. Odoslanie termínu z NCZI bolo už ráno.
Možno si len neprečítal správu, nechcem sa do toho viac miešať.
Na ministerstvo som zvykol chodievať, keďže som sa venoval zdravotníctvu, a keď som sem prišiel ako minister, tak som tu skrátka nikoho nepoznal. Preto som to takto vnímal. Kompletne sa tu zmenil personál.
Nikoho by som nemenil, ak by som na to nemal dôvod. Nemám rád, keď musím odvolať ľudí. Nie je to príjemná vec, ale keď vám hrozí, že prestane fungovať celé oddelenie v nemocnici alebo niečo podobné, nemáte veľmi na výber.
Viem, že zmeny sa niekomu nepáčili a vždy sa niekomu nebudú páčiť. No za tento rezort zodpovedám ja a nemôžem si dovoliť, aby sa napríklad vo Fakultnej nemocnici v Nitre stalo niečo, čo vyradí z chodu celé oddelenie.
Všetky nominácie sme sa snažili vysvetliť, a to aj pánovi premiérovi. Niektoré boli viac akútne, niektoré menej, niektoré boli vynútené. Myslím si, že nás ešte čakajú jedna-dve výmeny a to je všetko. So všetkým súhlasí aj pán Krajčí, sme v kontakte, aby to nebral tak, že odvolávam jeho nominantov.
Myslím si, že sme si to vysvetlili. Stále sú na mnohých pozíciách aj jeho nominanti, s ktorými plne súhlasím a majú moju podporu.
Odbor duševného zdravia sme nezrušili, len premiestnili pod sekciu zdravia, kam patrí. Bude vykonávať to, čo mal vykonávať, iba s iným vedením, pretože ten odbor bol rozpadnutý.
Áno. Ťažko udržiavať nejaký systém, keď všetci povedia, že s týmto pánom nebudú pracovať. Bol tu všeobecný rozklad a všetci za dôvod označili jeho.
Robil, čo sa dalo a čo uznal za najlepšie pre tento štát. Po vojne je každý generál. Ťažko hodnotiť, keď sa na vás od prvého dňa zosype korona. To sa ani nedá poriadne ministrovať, ale je fajn, že tím, ktorý tu bol, sa dokázal venovať aj optimalizácii siete nemocníc a pripravil veci tak, že teraz ich môžeme spustiť.
Nie, moju. Pán Ferjančík je jedným z mála, ktorých som tu po príchode ešte poznal, pretože sme spolu riešili eurofondy za môjho pôsobenia v Ústrednej vojenskej nemocnici.
Ja s tým nemám žiadny problém a nevidím dôvod, aby z tohto postu odišiel. Biznisu sa vzdal, do systému MOM-iek sa prihlásil rovnako ako ďalších 700 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí splnili podmienky výziev ministerstva.
Ešte nie, ale rokovania stále prebiehajú. Vždy, keď sa niečo mení, ľudia sa boja a nevedia si to predstaviť. Optimalizácia siete však už prebieha – samospádom. Tam sa niečo zruší, tam niečo zmizne, tam poisťovňa nezazmluvní, pretože už nemajú lekára.
Bol tu jeden váš kolega a pýtal sa na nemocnicu v jednom okresnom meste, či je v zozname. Keď som sa ho spýtal, či by sa tam dal operovať, povedal, že nie. Nechceme nemocnice, ktoré pacientovi skôr ubližujú, ako ho liečia. Takže radšej mať 30 poriadnych nemocníc ako 50 poloporiadnych a 30 zlých.
Zákon je nastavený tak, že po jeho prijatí bude nasledovať dvojročné akreditačné obdobie, počas ktorého sa budú musieť nemocnice vyfarbiť. Počas neho sa budú sledovať rôzne parametre a komisia na základe výsledkov posúdi, či daná nemocnica bude aj naďalej poskytovať určité výkony. Je tam aj možnosť odvolania sa, doplnenia a reakreditácie na jednotlivé odbory o dva roky. Celý proces nie je jednosmerný, môže ísť aj opačne. Ak štát, mesto či župa investujú peniaze a splnia podmienky, nemocnica môže získať akreditáciu späť.
Povedzme si pravdu, potrebujeme 88 nemocníc v dnešnej podobe? Na to tento štát jednoducho nemá finančne, personálne a ani to nie je nutné. Štát potrebuje 30-tisíc lôžok. Ale nie tak, že polovica z nich sú akútne lôžka.
Dnes fungujeme tak, že človek na 26. deň po cievnej príhode leží na neurológii a zaberá lôžko na JIS-ke, pretože s ním treba rehabilitovať a nie sú voľné iné lôžka. Človek má ležať tam, kde ho vedia adekvátne ošetriť. Potom potrebuje ešte chvíľu niekde rehabilitovať, ale ani to nie je otázka na nemocnicu, ale na špecializované pracovisko.
Aj dnes sa pacienti presúvajú. Presunú sa na doliečovacie miesto, keď sa uvoľní lôžko. Lenže tie lôžka nie sú. V Ústrednej vojenskej nemocnici je takmer 600 lôžok, na doliečovanie je určených iba 14 a je na ne enormný tlak.
Máme nejaké matematické výpočty a vieme, že sa blížia komunálne voľby. Ale najprv necháme prebehnúť medzirezortné pripomienkové konanie, všetky pripomienky zapracujeme a potom si k tomu sadneme a povieme si, ako nám to vychádza.
Určite to bude predmetom veľkej politickej diskusie. Pri niektorých nemocniciach bude jasné, že zostanú zachované, pri iných nie, ale zároveň budú nemocnice, ktoré budú môcť fungovať koexistenčne, ako je to dnes v Bratislave. Aj v zákone sa píše o vzniku komplementárnych nemocníc.
Napríklad. Bude to závisieť aj od vzájomnej dohody nemocníc.
Keby som si to myslel, tak by som tu nebol.
Riešime to, a je to hlavná priorita. Môžeme postaviť aj 150 nemocníc, ale nebudeme mať pre ne ľudí.
Čo sa týka personálu, máme dve možnosti. Zvýšiť počet študentov lekárskych fakúlt a zvýšiť počet sestier, hlavne praktických. Vrátime do obehu praktické sestry, ktoré budú pri lôžku robiť každodennú prácu.
Sestry s vyšším druhostupňovým vysokoškolským vzdelaním by podľa mňa mali prebrať časť kompetencií lekárov, sú na to dostatočne vzdelané. Dnes je veľmi draho platený lekár, ktorý v nemocnici sedí a píše aj príchody a odchody pacientov. To pokojne môže robiť aj vysokoškolsky vzdelaná sestra. My sme sa dostali do stavu, keď máme sestru s magisterským vzdelaním, ktorá robí základnú prácu pri lôžku.
Súčasťou reformy je aj riešenie platov. Rokujeme s odborármi aj s lekárskou komorou každý druhý týždeň a riešime to. Máme niečo sľúbené v rozpočte, ich predstava je však iná, snažíme sa teda nájsť nejaké východisko, ale sme pomerne blízko k riešeniu.
Zatiaľ máme v rozpočte na budúci rok plus 640 miliónov, náš návrh je niekde tesne pod miliardou. Takže hovoríme asi o tristo miliónoch, ktoré sú potrebné na dofinancovanie toho, čo si predstavujú sestry, lekári a my.
Ešte sme sa o tom nebavili. Dostaneme sa k tomu na konci augusta, ale verím, že s tým nebude mať problém, ak mu na zdravotníctve záleží.
Chceme, aby to bolo v stovkách eur, ale riešia sa aj iné veci, takže to ťažko presne vyčísliť. Dnes je systém zlý v tom, že platová tabuľka súvisí s kvalifikáciou a vzdelaním. Sestra nastúpi do systému a jej plat sa už nemení. Treba to odstupňovať tak, aby bol motiváciou aj odpracovaný čas. Systém musí tiež odrážať fakt, že niekto robí 20 rokov a praxou nadobúda skúsenosti. Takéto sestry musíme oceniť viac.
Práve o tom bude diskusia s ministrom financií. Okrem toho, samozrejme, nič nebráni riaditeľovi nemocnice, aby si nastavil aj svoj vnútorný motivačný systém. Nemôže všetko robiť štát.
To by som musel mať krištáľovú guľu. Aj v Pláne obnovy je napísané, že do roku 2026 bude hotová hrubá stavba. A kedy z tej hrubej stavby bude celá stavba? Len na vysvetlenie: investičný dlh v zdravotníctve je približne päť miliárd eur. Z Plánu obnovy však príde iba miliarda.
Nemocnica Bory bude mať 400 lôžok a jej výstavba stála 240 miliónov eur. Za miliardu teda môžeme postaviť štyri podobné nemocnice. Rázsochy by však mali mať 600 lôžok s opciou až na 1150. Súkromná firma postavila 400 lôžkovú nemocnicu za šesť rokov. Štát bude chcieť stavať 1200-lôžkovú nemocnicu, ktorá je v podstate trikrát väčšia. Odhadom by tak mala stáť 750 miliónov a koľko to bude trvať rokov? Desať? Dvanásť?
Z Plánu obnovy môžeme iba nasmerovať tanker nejakým smerom, ja určite nebudem strihať pásky, to mi je jasné. Nie je problém povedať, že ideme stavať Rázsochy, no bude to stáť minimálne pol miliardy. Môžeme to teraz pretlačiť, ale nič iné už potom nepostavíme. Som za to, aby sme išli do Rázsoch, ale musíme sa začať baviť o tom, že na ne budú musieť byť vyčlenené aj iné zdroje.
Za miliardu by sme mohli postaviť štyri menšie nemocnice a ešte by sme mohli zrekonštruovať pár oddelení a postaviť nejaké pavilóny. Aj to je fajn, ale ešte iba budeme dávať návrhy. Projekt výstavby nemocnice je beh na dlhé trate. Aktuálne je tomu najbližšie Martin, kde na tom pracujú už desať rokov. A ak všetko pôjde dobre, o rok alebo o dva by sa tam mohlo začať kopať.
Jednou možnosťou je kúpiť nejaký uniformný projekt a ten replikovať. Firiem, čo by takýto projekt vedeli ponúknuť, máme asi desať. Kúpme jeden projekt, napríklad typu michalovskej nemocnice, vyberieme nemocnice, ktoré zostanú v sieti, a povieme primátorom, nech všetko pripravia, nachystajú si pozemky. Potom im dodáme projekt a postaví sa nemocnica.
Môžeme povedať, že štát v nasledujúcich troch rokoch vyčlení po 250 miliónov a postaví si túto nemocnicu za vlastné. Ide o univerzitnú nemocnicu, takže musí mať aj výskumno-vývojové centrum, čo chýba Borom. To je skrátka nemocnica na biznis, takže preto ani netlačím na to, aby sme kúpili Bory a spravili z nich Rázsochy. To sa ani nedá.
Muselo by sa k nej čosi dostavať a pochybujem, že do toho vlastníka dotlačíme. Je malá a chýbajú v nej učebne a veci potrebné na výskum.
Nemám k nej žiadny vzťah. V zdravotníctve som sa pohyboval v iných kruhoch, Pentu som vždy vnímal len ako hráča na trhu. Mala problémy s vyplatením zisku zo svojej poisťovne, ale ideme robiť v najbližšom období kroky, aby sme týmto veciam zamedzili.
Nie, ale budeme ho regulovať. Už sme to predstavili na koaličnej rade, všetci partneri boli s tým spokojní.
Za SaS tam bola pani Zemanová, ktorá povedala, že si to ešte chce preštudovať, ale myslím si, že zhoda na tom je a pokiaľ viem, tak ani Penta proti tomu nemá nič zásadné. Tiež sa tam vymenilo obsadenie. Predchádzajúcich predstaviteľov nepoznám a nových poznám iba z návštev nemocníc v Michalovciach a na Boroch.
Ale povedzme si to pragmaticky, Penta je jediná, ktorá dokázala na Slovensku za posledné roky postaviť dve nemocnice. Štát za ten čas postavil iba jednu. Navyše takmer každý, čo o zdravotníctve niečo vie, bol už nejako s Pentou spojený.
Myslím si, že istým spôsobom sa už Penta samoupratala. Keď schválime reguláciu zisku, tak bude jedným z hráčov na trhu a ak bude dobre liečiť ľudí a fungovať podľa pravidiel, ktoré vydáme, tak je to v poriadku.
Áno, tam je problém, ktorý riešime. Návrh tiež predstavíme čoskoro.
Foto - Adam Rábara
Rozhodli sme sa vydať knihu, ktorá udalosti posledného roka, zákulisie rozhodnutí a životy troch neobyčajných ľudí zmapuje.