Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
22. júl 2021

Vladimír Lengvarský

Ak bude na jeseň lockdown, očkovaných sa týkať nebude

Rozhovor s ministrom zdravotníctva o zvýhodňovaní očkovaných, vzťahoch v koalícii, personálnych nomináciách aj o veľkých reformách.

Ak bude na jeseň lockdown, očkovaných sa týkať nebude
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s ministrom zdravotníctva o zvýhodňovaní očkovaných, vzťahoch v koalícii, personálnych nomináciách aj o veľkých reformách.

Slovensko je v rámci Európy siedme najhoršie v podiele zaočkovaných. Podľa Vladimíra Lengvarského povinné očkovanie stále prichádza do úvahy, ale nebude naň tlačiť, lebo je politicky nepriechodné. Na konci septembra vidí zaočkovanosť na úrovni 60 percent. Ľudí, ako je Marian Kotleba, však na očkovanie presviedčať nebude. Chce sa skôr zamerať na tých, ktorých téma očkovania nezaujíma.

Tvrdí tiež, že ministrovi Igorovi Matovičovi, ktorý ho často teraz kritizuje, nikdy neodmietol urobiť to, čo od neho žiadal. Akékoľvek obštrukcie pri očkovaní Sputnikom vylučuje. A dodáva, že expremiér dostal termín na očkovanie ešte predtým, ako sa verejne sťažoval, že naň stále čaká.

Je presvedčený, že sieť nemocníc treba optimalizovať, lebo Slovensko na súčasný počet nemá finančne ani personálne. Zdravotným sestrám chce zvýšiť plat v stovkách eur. Pentu v zdravotníctve vníma ako ďalšieho hráča na trhu a podľa neho sa už „samoupratala“.

Brigádny generál Vladimír Lengvarský vystriedal v apríli na poste ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Dovtedy bol šéfom Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. Predtým pôsobil ako hlavný lekár Ozbrojených síl SR. 

V piatok pôjde do parlamentu zákon o zvýhodňovaní zaočkovaných. Čo čaká ľudí po jeho schválení?

Zákon rieši iba to, aby mal štát zákonnú možnosť rozlišovať medzi zaočkovanými, testovanými, tými, ktorí covid prekonali, a neočkovanými. V prípade zhoršenia situácie by tak mohli byť podmienené vstupy do uzavretých priestorov alebo na hromadné podujatia podľa tohto kľúča. To je celé. A týmto opatrením by sa následne riadil aj nový Covid automat.

Delenie ľudí na očkovaných a neočkovaných, ako aj podmieňovanie vstupu do prevádzok podľa tohto kľúča však nemá širokú podporu. Napríklad Sme rodina tvrdí, že to ľudí núti k vakcinácii. Nie je to tak?

Ide len o motiváciu, nie nútenie. Aby sme vyhoveli námietkam tohto typu, prispôsobili sme tomu aj cenu testov. Uvedené opatrenie sa totiž zapne až vtedy, keď dôjde k výraznému zhoršeniu situácie, nie hneď. Navyše, pracuje sa s verziami Covid automatu, ktoré by to aj reflektovali vo väčšom uvoľnení.

Dnes je na hromadných podujatiach povolených maximálne tisíc ľudí a všetci musia byť otestovaní alebo zaočkovaní. V prípade, že by novela zákona prešla, bol by buď dovolený násobok pre očkovaných, alebo sa ideálne pôjde do maximálnej kapacity nad rámec otestovaných.

Takže na zápas Slovanu by prišiel plný štadión?

Ak budú všetci zaočkovaní, nech sa páči, môžu ísť všetci na futbalový štadión. A platí to aj pre wellness centrá, kúpaliská či posilňovne. Presné detaily sa budú ešte dolaďovať na konzíliu.

Covid automat však bude jednoduchší, bude mať len päť farieb a bude brať ohľad na úroveň zaočkovanosti v okrese vo vekovej kategórii 50+, čo je najväčší problém pri hospitalizáciách. Okresy s vyššou zaočkovanosťou seniorov sa tak ani pri zhoršení situácie hneď neprepnú do horšej farby.

Spomínali ste cenu za testy, pri ktorých Sme rodina aj Igor Matovič naliehali, aby boli v takom prípade lacnejšie a dostupnejšie. V pondelok sa koaličná rada dohodla, že za antigénové testy sa po novom bude platiť 5 eur a niekoľko PCR testov bude zdarma nad rámec tých, ktoré sú už dnes preplácané. Platí táto dohoda aj dnes?

To sú zatiaľ len predbežné východiská. Dohoda ešte nie je žiadna. Je isté len to, že antigénové testy sa budú robiť iba v nemocniciach, ktorým to vieme nariadiť, aby tu opäť nevznikali stovky odberných miest. Bude sa za ne platiť manipulačný poplatok. Ale či to bude päť, tri alebo desať eur, ešte nie je jasné.

Kedy to bude jasné?

Najbližšia koaličná rada bude v pondelok, dovtedy sa rokuje.

Čo bude s PCR testami?

Tu ešte stále diskutujeme s poisťovňami, ktoré rokujú o cene s laboratóriami. Sme na cifre 40 eur a stále sa snažíme ísť nižšie.

Takže PCR test už nebude stáť 70 eur?

Štát by mal PCR test stáť medzi 36 až 40 eur. Laboratóriá však budú môcť ponúkať PCR testy aj pre samoplatcov na komerčnej báze.

A budú teda okrem indikácií dva zdarma?

Požiadavka bola vyčísliť, koľko by štát stáli dva PCR testy, to sme spravili. Potom sa to niektorým zdalo málo najmä kvôli pendlerom a na tom sa teraz diskusia zastavila. Môj názor je, aby sa pendleri dali zaočkovať a budú to mať bez problémov. Ale nevylučujem, že zdarma nebudú aj tri testy, ak na to ministerstvo financií uvoľní peniaze. No motivácia dať sa potom zaočkovať bude nižšia.

Ale ešte to musí prejsť v parlamente.

Ja dúfam, že to prejde. Samotného ma naposledy odpor Sme rodina prekvapil. Opakujem, nejde o žiadne nútenie k očkovaniu, ale o štandardnú vec, ktorá už beží aj v zahraničí a zvýhodňuje očkovaných, ktorí chránia minimálne seba.

Igor Matovič však v stredu po rokovaní vlády povedal, že nevie garantovať, či poslanci OĽaNO za zákon zahlasujú.

Toto vyjadrenie som nezachytil. V pondelok na koaličnej rade boli všetci s týmto zákonom v poriadku, aj šéf klubu Michal Šipoš mi povedal, že poslanci za týmto návrhom stoja a vyjadroval mi plnú podporu. Takže sa neobávam. S poslancami OĽaNO nemám žiaden problém.

Čo keď zákon neprejde?

Tak výhody pre zaočkovaných nebudú. Možno sa potom upraví len Covid automat, ktorý bude zohľadňovať regionálnu zaočkovanosť. Som však presvedčený, že zákon prejde. Takto docielime, aby sa nezatvárala ekonomika a podporili sa prevádzky, lebo zaočkovaní a testovaní by do nich mohli mať aj pri zhoršení situácie naďalej voľný vstup.

Slovensko čaká návšteva pápeža Františka, s ktorým sa budú môcť stretnúť len zaočkovaní. Je to vaše posledné slovo?

Áno. Možno budú ešte výnimky pre tých, ktorí sa nemôžu dať očkovať zo zdravotných dôvodov, ale k tomu vyjde samostatná vyhláška Úradu verejného zdravotníctva.

Nebude teda možnosť, že by sa na omšu v Šaštíne mohli dostať aj ľudia s 24-hodinovým negatívnym PCR testom?

Určite nie. PCR test človeka nijako nechráni, len hovorí, ako človek na tom v danom čase je.

Nie je to príliš striktné opatrenie aj nad rámec plánovaného Covid automatu, ktorý má byť len o násobku zaočkovaných či doplnení kapacity priestoru očkovanými k tým, ktorí sú otestovaní? Nebudete týmto rozhodnutím ďalej polarizovať spoločnosť?

Takto je to podľa mňa správne. Nejde o obyčajnú akciu, ale o udalosť, na ktorej budú státisíce ľudí. Spoločnosť je už aj tak polarizovaná z mne neznámych príčin. Keď niektorý politik povie, že ideme očkovaním zabíjať deti, tak horšiu polarizáciu spoločnosti si už ani neviem predstaviť. Očkovanie je jediná cesta, ako sa z pandémie dostaneme a byť na tejto omši môže byť pre ľudí motiváciou.

No nezabúdajme na to, že epidemická situácia v septembri môže byť úplne iná, ako je dnes. Preto sme zvolili transparentný postup, ktorý sme navyše ohlásili v dostatočnom časovom predstihu. Naším cieľom je umožniť čo najväčšiemu počtu ľudí zúčastniť sa na omši a stretnutí s pápežom Františkom a zároveň urobiť tieto stretnutia bezpečnými.

Neuvažujete aspoň o výnimkách pre tých, ktorí ochorenie prekonali? Veď viaceré svetové štúdie ukazujú, že majú dostatočné protilátky aj dlhšie ako pol roka po prekonaní ochorenia?

O protilátkach sú rôzne štúdie, len ich relevancia je sporná. Protilátok je veľa druhov a získanie tých správnych po prekonaní ochorenia nie je paušálne. Nevylučuje to, že človek môže byť na takejto udalosti nosič vírusu...

...ale to nevylučuje ani vakcína.

Áno, epidemické riziko je aj u vakcinovaných, ale toto riziko sa znižuje o 90 percent, čo sa po prekonaní ochorenia povedať nedá. Napriek tomu, že aj v očkovaných krajinách sa zvyšuje počet nakazených, a to aj medzi očkovanými, ale keď máte dobre preočkovanú rizikovú skupinu, v nemocniciach to takmer nevidno. A to je náš hlavný cieľ. Zaočkovaní nemôžu zbytočne doplácať na to, že sa im odkladá zdravotná starostlivosť pre nezaočkovaných, ktorí zaplnia lôžka.

Neuvažujete nad tým, aby tí, čo prekonali ochorenie, boli dlhšie vnímaní ako chránení, prípadne by im stačilo na očkovanie ísť aj neskôr ako po šiestich mesiacoch od prekonania ochorenia?

Títo ľudia majú už teraz výhodu, pri očkovaní im stačí iba jedna dávka a pokladajú sa za plne očkovaných.

Načo sa majú očkovať už po pol roku od prekonania ochorenia, aj keď len jednou dávkou, keď ešte stále majú protilátky aj bez očkovania?

Keby sme mali zaočkovanosť na úrovni 70 percent, tak sa o tom môžeme baviť.

Úsilie pokročiť v očkovaní by sme potom mohli nasmerovať hlavne na tých, ktorí nie sú nijako chránení.

Nechcem robiť v tomto ústupky. Stále máme 800-tisíc ľudí vo veku 50+, ktorí nie sú zaočkovaní. To by sme potom mali celému národu skontrolovať protilátky, lebo niektorí nevedia ani o tom, že covid prekonali.

Nad protilátkovým testovaním väčšej populácie neuvažujete?

Zbytočná akcia, ktorá nič nerieši. Jediná dokázaná vec je, že vakcína chráni, tak riešme len očkovanie, čo na Slovensku niektorí stále nepochopili.

Lockdown na jeseň vylučujete?

Pri najhoršej možnej situácii nejaká forma lockdownu asi bude musieť byť, ale nebude sa týkať očkovaných, tí nie sú nebezpeční pre spoločnosť.

Nebudú sa zatvárať ani školy?

Deti sú väčšinou nosiči a ohrozujú starších, čo je celý problém. Keď budeme mať dobrú zaočkovanosť vo vekovej kategórii 50+, tak nevidím dôvod na zatváranie škôl. Deti v zásade zlý priebeh ochorenia nemajú a dokážu ho zvládnuť bez väčších problémov, preto ani netlačíme na ne, aby sa očkovali, len im dávame možnosť, ktorú schválila aj EMA.

Trochu to vyzerá tak, akoby sme očkovaním detí chceli dohnať mieru kolektívnej imunity. No Nemecko či Veľká Británia sú opatrnejšie a očkujú len zraniteľné skupiny detí. Prečo nenasledujeme tieto krajiny?

Celý problém je ten, že deti sú nosičmi vírusu. Myslím si, že keď EMA očkovanie detí v tejto vekovej kategórii schválila, tak vie, prečo to spravila a štúdie pre tento krok sú dostatočné.

Nemci aj Briti čakajú na väčšie štúdie o očkovaní detí. Vám stačí stanovisko slovenských odborníkov?

Ja by som sa spoliehal na slovenských odborníkov. Problém v očkovaní detí nevidím a vakcínu pokladám za bezpečnú.

Motiváciou na očkovanie mal byť aj sprísnený režim na hraniciach, kde ste však narazili na Ústavný súd. Namiesto zvoľnenia ste potom vo vyhláške ešte pritvrdili. Má takéto sprísnenie stále zmysel?

Samozrejme. Väčšina prípadov delty je z importov.

My však príchodu delty nezabránime.

Ale je rozdiel, či príde do 40-percentnej zaočkovanosti, alebo 60-percentnej zaočkovanosti populácie.

Podobnými opatreniami si teda kupujeme čas, aby sme zaočkovali viac ľudí, ale to sa v realite celkom nedeje.

No, dnes nám pomôže každé percento, a preto sa musíme snažiť robiť všetky možné opatrenia, aby sa ľudia dali zaočkovať. Nikoho neprinútime.

My sme momentálne v očkovaní siedma najhoršia krajina Európy. Pri senioroch patríme medzi najhorších a v čakárni je už len 14-tisíc ľudí, aj to najmä tínedžeri. Nevyzerá to tak, že režim na hraniciach by mieru zaočkovanosti zvyšoval. Čo s tým?

Musíme dostať vakcíny k ľuďom. Oslovujeme preto starostov, župy, cirkev, výjazdové tímy do konkrétnych obcí. Hľadáme možnosti v obchodných centrách. Rozbieha sa očkovanie u všeobecných lekárov...

... u ktorých sa za tri týždne od spustenia zaočkovali vyše stovky ľudí.

Ten nábeh chvíľku trvá a nával ľudí do týchto ambulancií ešte príde, hoci s očkovaním u všeobecných lekárov sa malo začať hneď.

Ministrom ste od apríla a miera očkovania je už aj vaša vizitka. Nielen s očkovaním v ambulanciách, ale aj s využitím mobilných jednotiek sa malo začať skôr, rovnako s aktívnym oslovovaním seniorov. Beriete nejakú zodpovednosť za tieto veci aj na svoje plecia?

Robili sme všetko, čo sa dalo v rámci našich možností. Napríklad pri všeobecných lekároch bol spočiatku odpor, aby sa očkovalo v ich ambulanciách, takže to nie je len naša chyba. Mali sme aj logistický problém a pomohol nám až chladový reťazec vakcín, keďže sa Pfizer po novom môže skladovať v chladničke 30 dní. Dlho trvalo aj jednanie s poisťovňami. Dnes hľadáme spôsob odmeňovania lekárov na základe toho, o koľko zvýšia zaočkovanosť vo svojom kmeni.

Dostanú teda viac ako 7,50 za pacienta?

Ak majú dnes 20 percent zaočkovaných v rajóne a na konci septembra budú mať 40, dostanú extra bonus. Stačí, aby ľudí presvedčili, nemusia ich ani sami očkovať, to spraví očkovací tím, ktorí k nim pri väčšom počte pacientov do ambulancie pošleme.

Niektorí všeobecní lekári nechcú očkovať a ani očkovaniu neveria a svojim pacientom ho neodporúčajú. Aká je zaočkovanosť zdravotníkov na Slovensku?

Keď hovoríme o zdravotníckom personáli ako o celku, je to plus-mínus 70 percent.

S týmto percentom ste spokojný?

Vzhľadom na to, že ide o zdravotnícky personál, ktorý by mal byť edukovaný, ani nie. Ideálne by som si to predstavoval na úrovni okolo 90 percent.

V minulosti ste otvorene hovorili o povinnom očkovaní určitých skupín, medzi nimi aj zdravotníkov. Dnes touto cestou idú viaceré krajiny. Rozmýšľate týmto smerom?

70 percent je do istej miery dosť, ale práve tých 30 percent robí problémy. Hoci to právne možné je, nie sme v situácii, aby sme z hľadiska personálu mohli povedať tým, ktorí sú nezaočkovaní, že ich pre to vyhodíme z práce. To si nemôžeme dovoliť. Takže aj keby sme toto očkovanie zaviedli, neviem, ako by sme ho vynucovali. Povinné očkovanie tak skoro nebude a asi by ani nebolo správne.

V rozhovore pre Hospodárske noviny ste však nedávno pripustili povinné očkovanie koncom leta, a to nielen určitých skupín.

Túto možnosť zvažujeme, je stále v hre. Myslím si, žeby sa o tom malo rozhodnúť čím skôr, hoci to závisí najmä od toho, ako sa bude situácia vyvíjať. Možno korona ku konca roka zoslabne a budeme sa venovať viac už aj iným veciam. Ale môžu prísť aj infekčnejšie mutácie a bude to stále problém. Mnohé choroby sme očkovaním vyhubili. Ak tu teda nechceme mať covid, tak sa očkujme! Pri delta variante je na sto percent isté, že sa do roka ním každý nakazí.

Je povinné očkovanie politicky priechodné?

Za súčasnej situácie nie, takže na to ani nebudem výrazne tlačiť.

Nie je problém aj v tom, že o tých, ktorí majú neraz aj legitímne pochybnosti, sa hneď hovorí ako o antivaxeroch a namiesto diskusie dostávajú hneď nálepku konšpirátorov?

Možno áno. Určite sa na to ešte zameriame aj v televízii a budeme robiť otvorené diskusie, aby sme vyvracali hoaxy o očkovaní, ale to neznamená, že by toho bolo doteraz málo. To si nemyslím. Niekedy je však ťažko vysvetliť niečo, čo je vedecky samo osebe komplikované.

Spoty a zdravý rozum presvedčili tých, ktorí boli presvedčiteľní. Nepresvedčiteľných ako pána Kotlebu nebudeme presviedčať, ale musíme sa zamerať na tých, ktorých táto téma nezaujíma alebo nemajú možnosť dať sa zaočkovať. Časť ľudí určite odrádza aj diskomfort spojený s očkovaním.

Kedy budeme mať aspoň 60-percentnú zaočkovanosť?

Koniec septembra.

To ste pri dnešnom tempe veľký optimista.

Uvidíme.

Šéf OĽaNO Igor Matovič už vaše zotrvanie vo funkcii podmienil percentom zaočkovaných. Viete, o aké percento by malo ísť?

Nie. Tieto slová vnímam len ako jeho vyjadrenie. Nekomunikovali sme o tom a ani na to nebudem reagovať. Je to jeho názor a riešiť to budem, ak sa s týmto názorom stotožnia aj iní. Nie som prilepený na stoličke.

Presne túto vetu povedal pri svojej rezignácii váš predchodca Marek Krajčí. Aký máte vzťah s Igorom Matovičom?

Máme štandardný pracovný vzťah. Poznám ho necelé štyri mesiace. Nemám s ním žiaden osobný problém. A myslím, že ani on so mnou nie.

V médiách to však tak nepôsobí.

Som si toho vedomý, ale neprináleží mi na to reagovať a viesť s pánom Matovičom mediálne spory.

V minulosti ste povedali, že Matovič nie je váš nadriadený, pritom je šéfom hnutia, ktoré vás na post ministra nominovalo. Nie sú toto z vašej strany zbytočné silné slová?

Ako členovi vlády mi je nadriadený len premiér, takže si myslím, že tieto slová sú na mieste. Ja nie som členom hnutia OĽaNO, som len jeho nominant.

Cítite sa ešte ako nominant OĽaNO?

Samozrejme. Je to hnutie, ktoré ma do funkcie nominovalo.

V poslednom čase to vyzerá, akoby k vám mala bližšie koaličná SaS. Pani Cigániková o vás hovorí ako o perfektnom ministrovi.

Za to môžem byť len rád. Ale aj pán premiér Heger mi vyjadruje dostatočnú podporu a sme v intenzívnom kontakte.

Členom hnutia sa asi stať neplánujete.

Neplánujem sa stať členom žiadneho politického hnutia či strany.

Vzťah Igora Matoviča k vám vidíme aj pri peniazoch na očkovaciu kampaň či na sledovanie odpadových vôd. Nebude to problém pre vašu prácu, keď budete žiadať o peniaze?

Takto by som otázku nestaval, neviem, čo sa bude diať na jeseň. S pánom Matovičom sa však štandardne stretávame na pracovnej úrovni, kde sa normálne bavíme. Nejde o žiaden konflikt či výraznú animozitu.

Necítite zo strany ministra financií tlak na to, aby ste podali demisiu?

Nie.

Inzercia

Máte bližšie k Matovičovi alebo k Sulíkovi?

(Smiech.) To je ťažká otázka. Takticky odpovedám ani k jednému, ani k druhému.

A úprimne?

Volil som OĽaNO, ale keby som volil úprimne, tak by som volil stranu, ktorá sa nedostala do parlamentu.

PS/Spolu?

To nebudem komentovať.

Budete aj v budúcich voľbách voliť OĽaNO?

Pokiaľ budú mať šancu vyhrať, tak áno. Je to časť politického spektra, ktorej držím palce a za ktorú kopem.

Igora Matoviča rozladil váš postoj k Sputniku, na ktorom mu veľmi záležalo. Nepovažujete dnes za chybu, že ste očkovanie Sputnikom nespustili hneď po nástupe do funkcie?

Malo sa ním očkovať už 1. marca. Ja som len nastúpil do rozbehnutého vlaku. Niekoľkokrát som povedal, že som za európske riešenia.

No Sputnik bol už kúpený. S celou kauzou sa spájali zbytočné obštrukcie. Necítite svoj podiel viny?

Obštrukcie nevznikali na našej úrovni.

Nie je pravda, že ministerstvo zdravotníctva neskoro zaplatilo za Sputnik a keď Rusi vrátili peniaze, ministerstvo odmietlo poslať tú platbu znova, ako chcel expremiér Matovič?

Nepamätám si už presne časový sled udalostí, ale nikdy sa nestalo, že by som odmietol urobiť niečo, čo chcel pán Matovič. Bol som to tiež ja, kto odmietol vydať vakcíny maďarským kamiónom čakajúcim v Šarišských Michaľanoch. Akékoľvek obštrukcie z mojej strany pri Sputniku vylučujem.

A čo vaše vyjadrenie, že by ste sa Sputnikom nedali zaočkovať a neodporúčali by ste to ani svojej rodine a známym? Podľa Matoviča ste tak nadbiehali ľuďom, ktorí vakcínu kritizovali.

To bol môj osobný názor.

Ako je možné, že Igor Matovič stále nedostal termín na očkovanie Sputnikom?

Nie je to pravda. Dostal ho.

Kedy?

Dnes, 21.7.

Termín mu prišiel až po tom, ako kritizoval, že ho stále nedostal?

Dal som si to preveriť. Odoslanie termínu z NCZI bolo už ráno.

Ako si vysvetľujete jeho tvrdenie, že termín nedostal?

Možno si len neprečítal správu, nechcem sa do toho viac miešať.

Igorovi Matovičovi prekážajú aj vaše personálne nominácie. Vy ste v denníku Sme povedali, že ste v rezorte po exministrovi Krajčím našli obzvlášť veľkú čistku. Aj vy však meníte manažment, meníte organizáciu a zrušili ste už aj odbor duševného zdravia.

Na ministerstvo som zvykol chodievať, keďže som sa venoval zdravotníctvu, a keď som sem prišiel ako minister, tak som tu skrátka nikoho nepoznal. Preto som to takto vnímal. Kompletne sa tu zmenil personál.

Exminister Krajčí nastúpil po 12 rokoch vlády Smeru. Vy robíte zmeny po roku ministrovania človeka, ktorého nominovalo rovnaké hnutie ako vás.

Nikoho by som nemenil, ak by som na to nemal dôvod. Nemám rád, keď musím odvolať ľudí. Nie je to príjemná vec, ale keď vám hrozí, že prestane fungovať celé oddelenie v nemocnici alebo niečo podobné, nemáte veľmi na výber.

Viem, že zmeny sa niekomu nepáčili a vždy sa niekomu nebudú páčiť. No za tento rezort zodpovedám ja a nemôžem si dovoliť, aby sa napríklad vo Fakultnej nemocnici v Nitre stalo niečo, čo vyradí z chodu celé oddelenie.

Pochybnosti vyvoláva aj kvalifikácia ľudí, ktorí sa za vás dostali do vedenia niektorých nemocníc. Tu v Bratislave je to napríklad bývalý šéf letiska Sliač, inde zas ľudia, ktorí boli predtým vo výberových konaniach neúspešní.

Všetky nominácie sme sa snažili vysvetliť, a to aj pánovi premiérovi. Niektoré boli viac akútne, niektoré menej, niektoré boli vynútené. Myslím si, že nás ešte čakajú jedna-dve výmeny a to je všetko. So všetkým súhlasí aj pán Krajčí, sme v kontakte, aby to nebral tak, že odvolávam jeho nominantov.

Nepociťuje zášť?

Myslím si, že sme si to vysvetlili. Stále sú na mnohých pozíciách aj jeho nominanti, s ktorými plne súhlasím a majú moju podporu.

A čo zrušenie celého odboru duševného zdravia, ktorý sám zriadil?

Odbor duševného zdravia sme nezrušili, len premiestnili pod sekciu zdravia, kam patrí. Bude vykonávať to, čo mal vykonávať, iba s iným vedením, pretože ten odbor bol rozpadnutý.

Vyzerá to skôr tak, že sa to udialo len kvôli šéfovi odboru Petrovi Šomšákovi, čo je ďalší Krajčího nominant.

Áno. Ťažko udržiavať nejaký systém, keď všetci povedia, že s týmto pánom nebudú pracovať. Bol tu všeobecný rozklad a všetci za dôvod označili jeho.

Ako hodnotíte Krajčího pôsobenie na ministerstve?

Robil, čo sa dalo a čo uznal za najlepšie pre tento štát. Po vojne je každý generál. Ťažko hodnotiť, keď sa na vás od prvého dňa zosype korona. To sa ani nedá poriadne ministrovať, ale je fajn, že tím, ktorý tu bol, sa dokázal venovať aj optimalizácii siete nemocníc a pripravil veci tak, že teraz ich môžeme spustiť.

Pozíciu generálneho tajomníka služobného úradu u vás zastáva pán Ferjančík, dlhoročný priateľ ministra obrany. Išlo o jeho nomináciu?

Nie, moju. Pán Ferjančík je jedným z mála, ktorých som tu po príchode ešte poznal, pretože sme spolu riešili eurofondy za môjho pôsobenia v Ústrednej vojenskej nemocnici.

Čo štátny tajomník Kamil Szás, ktorý je známy svojím biznisom s momkami, a to aj v čase, keď bol už vo funkcii?

Ja s tým nemám žiadny problém a nevidím dôvod, aby z tohto postu odišiel. Biznisu sa vzdal, do systému MOM-iek sa prihlásil rovnako ako ďalších 700 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí splnili podmienky výziev ministerstva.

Chystáte veľkú reformu siete nemocníc, na ktorú dostaneme 1,2 miliardy z Plánu obnovy. Dospeli ste už k dohode so všetkými aktérmi?

Ešte nie, ale rokovania stále prebiehajú. Vždy, keď sa niečo mení, ľudia sa boja a nevedia si to predstaviť. Optimalizácia siete však už prebieha – samospádom. Tam sa niečo zruší, tam niečo zmizne, tam poisťovňa nezazmluvní, pretože už nemajú lekára.

Bol tu jeden váš kolega a pýtal sa na nemocnicu v jednom okresnom meste, či je v zozname. Keď som sa ho spýtal, či by sa tam dal operovať, povedal, že nie. Nechceme nemocnice, ktoré pacientovi skôr ubližujú, ako ho liečia. Takže radšej mať 30 poriadnych nemocníc ako 50 poloporiadnych a 30 zlých.

Ide o veľmi citlivú tému a k tomu sa blížia aj komunálne voľby.

Zákon je nastavený tak, že po jeho prijatí bude nasledovať dvojročné akreditačné obdobie, počas ktorého sa budú musieť nemocnice vyfarbiť. Počas neho sa budú sledovať rôzne parametre a komisia na základe výsledkov posúdi, či daná nemocnica bude aj naďalej poskytovať určité výkony. Je tam aj možnosť odvolania sa, doplnenia a reakreditácie na jednotlivé odbory o dva roky. Celý proces nie je jednosmerný, môže ísť aj opačne. Ak štát, mesto či župa investujú peniaze a splnia podmienky, nemocnica môže získať akreditáciu späť.

Ale nemocníc bude menej.

Povedzme si pravdu, potrebujeme 88 nemocníc v dnešnej podobe? Na to tento štát jednoducho nemá finančne, personálne a ani to nie je nutné. Štát potrebuje 30-tisíc lôžok. Ale nie tak, že polovica z nich sú akútne lôžka.

Dnes fungujeme tak, že človek na 26. deň po cievnej príhode leží na neurológii a zaberá lôžko na JIS-ke, pretože s ním treba rehabilitovať a nie sú voľné iné lôžka. Človek má ležať tam, kde ho vedia adekvátne ošetriť. Potom potrebuje ešte chvíľu niekde rehabilitovať, ale ani to nie je otázka na nemocnicu, ale na špecializované pracovisko.

Otázka je, či budú pacienti chcieť ísť na doliečovanie povedzme z Banskej Bystrice do Krtíša.

Aj dnes sa pacienti presúvajú. Presunú sa na doliečovacie miesto, keď sa uvoľní lôžko. Lenže tie lôžka nie sú. V Ústrednej vojenskej nemocnici je takmer 600 lôžok, na doliečovanie je určených iba 14 a je na ne enormný tlak.

Kedy bude jasný zoznam nemocníc, ktoré optimalizácia siete ovplyvní?

Máme nejaké matematické výpočty a vieme, že sa blížia komunálne voľby. Ale najprv necháme prebehnúť medzirezortné pripomienkové konanie, všetky pripomienky zapracujeme a potom si k tomu sadneme a povieme si, ako nám to vychádza.

Určite to bude predmetom veľkej politickej diskusie. Pri niektorých nemocniciach bude jasné, že zostanú zachované, pri iných nie, ale zároveň budú nemocnice, ktoré budú môcť fungovať koexistenčne, ako je to dnes v Bratislave. Aj v zákone sa píše o vzniku komplementárnych nemocníc.

Takže niektoré výkony sa budú robiť v Banskej Bystrici a iné zas vo Zvolene?

Napríklad. Bude to závisieť aj od vzájomnej dohody nemocníc.

Neskončí vaša reforma siete nemocníc podobne ako tá od pani Kalavskej?

Keby som si to myslel, tak by som tu nebol.

Slovensko má akútny nedostatok zdravotníkov a do budúcna sa bude situácia iba zhoršovať. Prečo neriešite skôr tento problém?

Riešime to, a je to hlavná priorita. Môžeme postaviť aj 150 nemocníc, ale nebudeme mať pre ne ľudí.

Ako to riešite?

Čo sa týka personálu, máme dve možnosti. Zvýšiť počet študentov lekárskych fakúlt a zvýšiť počet sestier, hlavne praktických. Vrátime do obehu praktické sestry, ktoré budú pri lôžku robiť každodennú prácu.

Sestry s vyšším druhostupňovým vysokoškolským vzdelaním by podľa mňa mali prebrať časť kompetencií lekárov, sú na to dostatočne vzdelané. Dnes je veľmi draho platený lekár, ktorý v nemocnici sedí a píše aj príchody a odchody pacientov. To pokojne môže robiť aj vysokoškolsky vzdelaná sestra. My sme sa dostali do stavu, keď máme sestru s magisterským vzdelaním, ktorá robí základnú prácu pri lôžku.

No to najmä preto, aby mala vyšší plat.

Súčasťou reformy je aj riešenie platov. Rokujeme s odborármi aj s lekárskou komorou každý druhý týždeň a riešime to. Máme niečo sľúbené v rozpočte, ich predstava je však iná, snažíme sa teda nájsť nejaké východisko, ale sme pomerne blízko k riešeniu.

K akému riešeniu sa blížite?

Zatiaľ máme v rozpočte na budúci rok plus 640 miliónov, náš návrh je niekde tesne pod miliardou. Takže hovoríme asi o tristo miliónoch, ktoré sú potrebné na dofinancovanie toho, čo si predstavujú sestry, lekári a my.

Čo na to minister financií?

Ešte sme sa o tom nebavili. Dostaneme sa k tomu na konci augusta, ale verím, že s tým nebude mať problém, ak mu na zdravotníctve záleží.

O koľko si reálne polepší zdravotná sestra?

Chceme, aby to bolo v stovkách eur, ale riešia sa aj iné veci, takže to ťažko presne vyčísliť.  Dnes je systém zlý v tom, že platová tabuľka súvisí s kvalifikáciou a vzdelaním. Sestra nastúpi do systému a jej plat sa už nemení. Treba to odstupňovať tak, aby bol motiváciou aj odpracovaný čas. Systém musí tiež odrážať fakt, že niekto robí 20 rokov a praxou nadobúda skúsenosti. Takéto sestry musíme oceniť viac.

Bude to stačiť, aby nám sestry neodišli do Nemecka, Rakúska či Česka, kde sú oproti Slovensku platy oveľa vyššie?

Práve o tom bude diskusia s ministrom financií. Okrem toho, samozrejme, nič nebráni riaditeľovi nemocnice, aby si nastavil aj svoj vnútorný motivačný systém. Nemôže všetko robiť štát.

Veľkou témou je aj výstavba novej nemocnice v Bratislave. Vyjadrili ste sa, že Rázsochy možno stáť budú alebo nebudú. Ich výstavba je však zahrnutá aj v programovom vyhlásení vlády. Prečo teda neviete, či bude v Bratislave nová štátna nemocnica?

To by som musel mať krištáľovú guľu. Aj v Pláne obnovy je napísané, že do roku 2026 bude hotová hrubá stavba. A kedy z tej hrubej stavby bude celá stavba? Len na vysvetlenie: investičný dlh v zdravotníctve je približne päť miliárd eur. Z Plánu obnovy však príde iba miliarda.

Nemocnica Bory bude mať 400 lôžok a jej výstavba stála 240 miliónov eur. Za miliardu teda môžeme postaviť štyri podobné nemocnice. Rázsochy by však mali mať 600 lôžok s opciou až na 1150. Súkromná firma postavila 400 lôžkovú nemocnicu za šesť rokov. Štát bude chcieť stavať 1200-lôžkovú nemocnicu, ktorá je v podstate trikrát väčšia. Odhadom by tak mala stáť 750 miliónov a koľko to bude trvať rokov? Desať? Dvanásť?

To závisí aj od vášho nasadenia, či nie?

Z Plánu obnovy môžeme iba nasmerovať tanker nejakým smerom, ja určite nebudem strihať pásky, to mi je jasné. Nie je problém povedať, že ideme stavať Rázsochy, no bude to stáť minimálne pol miliardy. Môžeme to teraz pretlačiť, ale nič iné už potom nepostavíme. Som za to, aby sme išli do Rázsoch, ale musíme sa začať baviť o tom, že na ne budú musieť byť vyčlenené aj iné zdroje.

Za miliardu by sme mohli postaviť štyri menšie nemocnice a ešte by sme mohli zrekonštruovať pár oddelení a postaviť nejaké pavilóny. Aj to je fajn, ale ešte iba budeme dávať návrhy. Projekt výstavby nemocnice je beh na dlhé trate. Aktuálne je tomu najbližšie Martin, kde na tom pracujú už desať rokov. A ak všetko pôjde dobre, o rok alebo o dva by sa tam mohlo začať kopať.

Sú aj iné možnosti?

Jednou možnosťou je kúpiť nejaký uniformný projekt a ten replikovať. Firiem, čo by takýto projekt vedeli ponúknuť, máme asi desať. Kúpme jeden projekt, napríklad typu michalovskej nemocnice, vyberieme nemocnice, ktoré zostanú v sieti, a povieme primátorom, nech všetko pripravia, nachystajú si pozemky. Potom im dodáme projekt a postaví sa nemocnica.

Ale projekt Rázsochy už beží a už vyžaduje peniaze. Čo s tým?

Môžeme povedať, že štát v nasledujúcich troch rokoch vyčlení po 250 miliónov a postaví si túto nemocnicu za vlastné. Ide o univerzitnú nemocnicu, takže musí mať aj výskumno-vývojové centrum, čo chýba Borom. To je skrátka nemocnica na biznis, takže preto ani netlačím na to, aby sme kúpili Bory a spravili z nich Rázsochy. To sa ani nedá.

Takže kúpu Borov vylučujete?

Muselo by sa k nej čosi dostavať a pochybujem, že do toho vlastníka dotlačíme. Je malá a chýbajú v nej učebne a veci potrebné na výskum.

Aký je váš vzťah k Pente?

Nemám k nej žiadny vzťah. V zdravotníctve som sa pohyboval v iných kruhoch, Pentu som vždy vnímal len ako hráča na trhu. Mala problémy s vyplatením zisku zo svojej poisťovne, ale ideme robiť v najbližšom období kroky, aby sme týmto veciam zamedzili.

Zakážete poisťovniam zisk?

Nie, ale budeme ho regulovať. Už sme to predstavili na koaličnej rade, všetci partneri boli s tým spokojní.

Aj SaS?

Za SaS tam bola pani Zemanová, ktorá povedala, že si to ešte chce preštudovať, ale myslím si, že zhoda na tom je a pokiaľ viem, tak ani Penta proti tomu nemá nič zásadné. Tiež sa tam vymenilo obsadenie. Predchádzajúcich predstaviteľov nepoznám a nových poznám iba z návštev nemocníc v Michalovciach a na Boroch.

Ale povedzme si to pragmaticky, Penta je jediná, ktorá dokázala na Slovensku za posledné roky postaviť dve nemocnice. Štát za ten čas postavil iba jednu. Navyše takmer každý, čo o zdravotníctve niečo vie, bol už nejako s Pentou spojený.

Takže biznis Penty v zdravotníctve už až tak neprekáža?

Myslím si, že istým spôsobom sa už Penta samoupratala. Keď schválime reguláciu zisku, tak bude jedným z hráčov na trhu a ak bude dobre liečiť ľudí a fungovať podľa pravidiel, ktoré vydáme, tak je to v poriadku.

A čo sa týka krížového vlastníctva?

Áno, tam je problém, ktorý riešime. Návrh tiež predstavíme čoskoro.

 

Foto - Adam Rábara

Čítajte tiež

Odporúčame