Ukrajina Kaviareň je zase v maskáčoch, ale čo Slovensko vlastne hľadá v NATO?

V tých­to dňoch by som si doma nemohol kúpiť ani knihu, tak pre­mos­ťu­jem čas medzi uplynutím certifikátu o očkovaní a generovaním cer­ti­fikátu o prekonaní v Litve.

Najprv však chcem pekne poďakovať všetkým, ktorí mi želali do rakúskej karan­té­ny skoré uzdravenie. Veľmi som nevedel, ako si poradiť s radami na vyliečenie, keďže som ani chvíľu nepociťoval žiadne symptómy choroby covid-19. Preto iba takto: Ďakujem.

Stále sa stupňuje napätie okolo južných, východných a severných hraníc Ukrajiny. V utorok sa na Ukrajinu chystám, chcem dianiu ro­zu­mieť. Už z môjho rozhodnutia kúpiť si v týchto časoch letenku do Ky­jeva môžete dedukovať, že neverím vo vypuknutie roz­siah­lej voj­ny.

Neverím, že Putin urobí takú blbosť. Ak sa mýlim, doplatím na to.

Čaro Litvy spočíva v tom, že tu je to jasné ako facka. Väčšina Li­tov­čanov pokladá NATO za garanciu svojej krehkej štátnosti, väč­ši­na (spoznal som však aj babičky s iným názorom) by vítala amerických vo­jakov s kvetmi.

Ruské televízie šíriace naratív ruskej vlády tu už dávno vypli, rus­ko­jazyční Litovčania ako náhradu dostali svoj spravodajský kanál v ruštine. Volá sa Nastojaščie Vremja, pozerám si pred spaním ich noč­ný žurnál.

Spoľahlivo sa tam dozviem, ako sa má dnes Alexej Na­vaľnij, aké zverstvá dnes napáchal Ramzan Kadyrov a, samozrejme, v prvom rade – kde sa dnes pohybovali ruské vojská.

Ako ste sa vlastne v tej vojenskej aliancii oci­t­li? Vôbec vám to nepristane.Zdieľať

Situácia na Ukrajine je o niečo menej prehľadná. Ukrajinský pre­zi­dent robí to, čo vie najlepšie, vtipkuje. Predseda vládnej strany Davyd Arachamija tvrdí, „že tu ešte nie sú ani náznaky, že sa pri­pra­vuje útok“, „ale každé ráno sa zobudíme a vidíme v nejakom zahraničnom médiu novú reportáž z Ukrajiny s mapami a šípkami. Nez­dá sa vám to zvláštne?“

Tajomník Rady národnej bezpečnosti Ole­xij Danilov zase hovorí, že „masmédiá to nafukujú“.

Úplne mätúca je atmosféra na Slovensku. Na jednej strane si užíva váš atlantický komentariát už celú zimu krvilačné vzrušenie. Ko­men­tá­tor Peter Schutz 24. januára dokonca odhalil, že „jedinou a najvyššou garanciou, že Slovensko je a zostane slobodné a demo­kra­tic­ké, je americká branná sila. Nikto ďalší“.

Na druhej strane zastáva relatívna väčšina slovenského oby­va­teľ­s­tva presne opačný názor – v prieskume agentúry Focus označilo 44,1 percenta opýtaných Spojené štáty americké a NATO za vinníka na­ra­s­ta­júceho napätia, iba 34,7 percenta Rusko.

Tu sa vynára otázka: Ako ste sa vlastne v tej vojenskej aliancii oci­t­li? Vôbec vám to nepristane.

Sám som hrdý občan neut­rál­nej krajiny Rakúsko, sledujem verejnú mien­ku vo vzorne neutrálnej krajine Švajčiarsko, no v krajinách, kto­ré sú mimo NATO, som si nevšimol také drukovanie ruskej stra­ne ako v členskej krajine NATO – na Slovensku.

Práve v danej situácii to prekvapuje: isteže, ak sa pozeráme na ten konflikt z hľadiska dlhodobého vývoja, určite pripadá pod­sta­tný po­diel vi­ny na USA – lebo si uplatňuje stratégiu obkľúčenia Ruskej federácie.

Ale ak sa na to pozeráme krátkodobo, je to Vla­dimír Vladimirovič Pu­tin, ktorý z ničoho nič zhromažďuje svoje vojská v blízkosti Uk­ra­ji­ny. Preto je ťažké tvrdiť, že Putin nie je na vine.

Zdá sa mi, že nikto nemá odvahu položiť si jednu otázku: čo hľadáme vo vojenskej aliancii, v ktorej sa nám nechce byť?Zdieľať

Ako slovanofil sa nikdy nebudem vedieť vžiť do myšlienkového sveta valášekovcov, korčokovcov a naďovcov, ale musím im uznať jednu vec: sú konzistentní.

Dospeli k záveru, že iba členstvo v NATO ich chráni pred vlastným národom. To sa nám nemusí páčiť, napríklad mne je to výsostne nesympatické, ale držia sa aspoň svojej línie.

Konzistentne-nekonzistentne sa správa druhý tábor, ktorý re­pre­zen­tu­je plus-mínus polovicu národa. Sú to „moji ľudia“, ešte aj toho Jána Čarnogurského si vážim, Eduarda Chmelára mám za bys­t­rého chlapíka.

Odhliadnuc od tých dvoch, ktorí sa svojho času preukázateľne an­ga­žo­vali za referendum o vstupe Slovenska do NATO, správajú sa velitelia proruských síl strašne falošne. Pri každej príležitosti  vy­ťažia politický kapitál z bezpečnostnej otázky – proti základniam, proti obrannej zmluve. Keď sú však pri moci, tie stíhačky si predsa len kúpia u Amíkov.

Zdá sa mi, že nikto nemá odvahu položiť si jednu podstatnú otázku: čo dočerta hľadáme vo vojenskej aliancii, v ktorej sa nám tak veľmi nechce byť?

Prečo nie sme neutrálnym štátom?

Samozrejme, v časoch hroziacej vojny nie je tá správna chvíľa, aby ste začali rozsiahlu diskusiu o bezpečnostnej budúcnosti Slo­ven­s­ka. Ja k tomu len toľko: nepoznám v Európe národ, ktorému by sa vo­jenská neutralita viac hodila ako vám.