Vlna omikronu Máme už to najhoršie za sebou alebo nás čaká ďalšia dráma v nemocniciach?

Na Slovensku pribudlo za utorok rekordných vyše 20-tisíc pozitívnych prípadov. Posledné dni rastú aj príjmy hospitalizovaných s covidom, ktorých sa v nemocniciach nachádza už takmer 1700. Podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského sa do troch týždňov môže dostať počet pacientov až na úroveň päťtisíc.

Pri pohľade na okolité krajiny, napríklad susednú Českú republiku, v ktorej sa vlna omikronu začala o čosi skôr než na Slovensku, tiež badať nárast hospitalizovaných, no počet ťažkých pacientov je viac-menej stabilizovaný.

Odborníkov sme sa preto opýtali:

Pri pohľade na Česko je možné, že aj napriek našej relatívne nízkej zaočkovanosti omikron na Slovensku neprinesie preťaženie nemocníc a to najhoršie máme za sebou, alebo v priebehu februára očakávať opäť ďalšiu drámu v nemocniciach?

Tu je výber ich odpovedí:

Martin Šuster, ekonóm

• Nemyslím si, že zažijeme v nemocniciach príliš veľkú drámu, ale ešte to bude náročné. V priemere budeme mať zase asi 2500 hospitalizovaných a na vrchole cez 3000. Bude to podobne intenzívna záťaž ako počas delta vlny, iba bude trvať výrazne kratšie. Nemyslím si však, že by sme sa už nemuseli vôbec obávať.

Ivan Bošňák, dátový analytik

• Dráma môže nastať v niektorých menších okresoch, ktoré majú kombináciu nízkej zaočkovanosti seniorov treťou dávkou, nízku historickú premorenosť a malú kapacitu regionálnej nemocnice. Myslím si, že najhoršie máme určite za sebou. Katastrofické scenáre sa nenaplnia, nenaplnili sa zatiaľ nikde.

Peter Visolajský, pediater

• Myslím, že najsprávnejšia odpoveď na to, čo nás čaká, je: „Nevieme.“ Na priebeh omikronu u nás môže mať vplyv viacero premenných, ktoré v iných krajinách nemuseli pôsobiť. Na základe skúseností z iných krajín môžu byť naše nemocnice veľmi pravdepodobne preťažené. A je dosť pravdepodobné, že vlna omikron odhalí ďalšiu Achillovu pätu Slovenska a tou je pediatrická starostlivosť, ktorá u nás už dlhšie melie z posledného.

Vladimír Krčméry, infektológ

• Vzhľadom na relatívne nízku zaočkovanosť oproti iným štátom, kde je vlna už na ústupe, nárast prípadov môže byť aj dvoj- až trojnásobný ako pred rokom, ale hospitalizácie budú stúpať pomalšie a verím, že vlnu zvládneme s posilnením lôžkových kapacít bez poľných nemocníc.

Richard Kollár, matematik

• Česko môže krátkodobo opäť dosiahnuť podobné úrovne záťaže zdravotníckeho systému ako pred rokom. Bude to však tentokrát kratšie a väčšina prípadov zrejme miernejšia ako v minulosti. Podobný scenár čaká s oneskorením približne dvoch týždňov veľmi pravdepodobne aj Slovensko. Vysoké počty novoinfikovaných ešte len vytvoria veľký tlak na príjmoch našich nemocníc. 

Martin Pavelka, epidemiológ

• Omikron na Slovensku zatiaľ postihuje najmä školopovinné deti. Bude trvať ešte niekoľko týždňov, kým sa postupne dostane v reťazi šírenia k ich rodičom a cez nich ďalej k seniorom a ostatnej rizikovej časti populácie. Až potom uvidíme reálny vplyv omikronu v hospitalizáciách a úmrtiach nezaočkovaných osôb.

Martin Šuster, ekonóm 

Nemyslím si, že zažijeme v nemocniciach príliš veľkú drámu, ale ešte to bude náročné. Odhadujem, že stále máme necelý milión ľudí, ktorí nie sú pred koronavírusom nijako chránení – ani očkovaním, ani prekonaním. Z toho asi 150- až 200-tisíc nechránených ľudí je v rizikovej skupine nad 50 rokov. 

Počas prvej a druhej vlny covidu sme mali vyše 50-tisíc hospitalizácií, pričom v skupine nad 50 rokov sa infikovalo necelých 300-tisíc ľudí (z čoho len časť sme detegovali testami). Počas delta vlny teraz na jeseň sme mali necelých 30-tisíc hospitalizácií a v skupine nad 50 rokov bolo odhadom 230-tisíc infikovaných a neočkovaných, ktorí sa najčastejšie dostávajú do nemocnice.

Takže ak sa nám počas omikronovej vlny infikuje ešte okolo 100 000 ľudí nad 50 rokov, tak aj pri o niečo ľahšom priebehu omikronu a pri lepšej súčasnej liečbe môžeme čakať aspoň 10-tisíc nových hospitalizácií. Pravdepodobne budú rozložené do 4 až 5 týždňov najhoršieho priebehu vlny – takže v priemere budeme mať zase asi 2500 hospitalizovaných a na vrchole cez 3000. Bude to podobne intenzívna záťaž ako počas delta vlny, iba bude trvať výrazne kratšie. 

Stále je tu celkom realistická možnosť, že omikron je menej nebezpečný pre neočkovaných, než sa obávame. Omikron totiž dokáže zaútočiť na zaočkovaných a prekonaných, ale možno pre úplne nechránených je len o málo nebezpečnejší než delta. Mnoho z nás zaočkovaných alebo tých, čo prekonali deltu, sa infikuje, ale veľmi zriedka už budeme potrebovať nemocničnú starostlivosť. Na druhej strane, z tých asi 900-tisíc stále imunitne naivných ľudí je väčšina mladých ľudí a budú mať pomerne jednoduchý priebeh. Môj odhad 10-tisíc nových hospitalizácií tak môže byť trochu pesimistický.

Nemyslím si však, že by sme sa už nemuseli vôbec obávať. Pomerne dobrá situácia v Česku nie je pre nás veľmi dobrým vodidlom, keďže Česi majú podstatne lepšie zaočkovaných seniorov. Ak sa pozrieme na krajiny s nízkou zaočkovanosťou, mnohokrát nie je situácia ružová. V Bulharsku dosiahla miera úmrtnosti v januári skoro také isté hodnoty ako na jar 2021 počas alfa vlny – aj keď stále výrazne menej než počas delty, ktorá bola pre Bulharsko výnimočne katastrofická. Alebo v USA už aktuálne úmrtnosť na covid počas vrcholiacej omikron vlny presahuje ich maximá z delta vlny. 

Celkovo teda očakávam, že ešte zažijeme niekoľko náročných týždňov, ale záťaž bude podobná tomu, čo sme už v minulosti zvládli – a tentoraz bude trvať pomerne krátko.

Ivan Bošňák, dátový analytik, spolutvorca projektu Dáta bez pátosu

Dnes už vieme, že ochranu proti ťažšiemu priebehu ochorenia spojeného s covidom s prípadnou hospitalizáciou prináša okrem očkovania aj predchádzajúce prekonanie ochorenia. Práve Česko prináša robustné dáta o tom, že prekonaní pri reinfekciách končia v nemocnici zriedkavejšie, dokonca menej ako očkovaní. To je aj pre Slovensko veľká nádej.

Silne sa nestotožňujem s predikciami a dovolím si povedať so strašením, že nám v nemocnici skončia desaťtisíce chorých v priebehu jedného mesiaca. Naopak, ani v postihnutých okresoch a regiónoch, napriek tomu, že sú slabo zaočkované, nevidíme zatiaľ významný nárast počtu hospitalizovaných. Je však možné očakávať, že v najbližšom mesiaci uvidíme pri infikovaní starších vekových skupín obyvateľov nárast počtu prijímaných pacientov do nemocníc. Ich kratší pobyt a aj nie veľmi ťažký priebeh ochorenia nám umožnia kapacity riadiť tak, že by sme vyššie príjmy mali zvládnuť.

Pri ľahších priebehoch existuje aj u nás dostatočný počet kyslíkových lôžok, ktoré je možné využiť, dokonca mnohí pacienti v zahraničí ani nevyžadovali kyslíkové lôžko. Dráma môže nastať v niektorých menších okresoch, ktoré majú kombináciu nízkej zaočkovanosti seniorov treťou dávkou, nízku historickú premorenosť a malú kapacitu regionálnej nemocnice. Myslím si, že najhoršie máme určite za sebou a bolo to v zime minulého roku pri britskej mutácii v druhej vlne. Následne v delte sme sa v nemocniciach trápili výrazne kratšie, počty už pred Vianocami výrazne klesli, dnes je to okolo 1500 a aj počty prijatých pacientov v delte boli oproti druhej vlne polovičné. Namiesto 50-tisíc len asi 27-tisíc. Každá ďalšia vlna je slabšia. 

Vývoj tak v Česku a Rakúsku, ako aj v Pobaltí a na Balkáne je pre nás nádejou. Pôjdeme podobnou cestou, čoskoro je po omikronovej vlne a vrátime sa do normálu. Katastrofické scenáre sa nenaplnia, nenaplnili sa zatiaľ nikde.

Peter Visolajský, pediater a člen ústredného krízového štábu

Hoci ľudia majú radi, keď analytici hovoria rôzne scenáre často s obdivuhodnou istotou, už málo sa pozeráme naspäť, čo sa z tých predpovedí naozaj stalo. Spoločnosť skôr oceňuje sebavedomých prorokov ako tých, ktorí pokorne povedia, že v skutočnosti budúcnosť presne predpovedať nevieme. Predpovedať sa dajú len scenáre, ktoré sa môžu stať s istou pravdepodobnosťou, ale realita môže byť iná. 

Pandémia a jej priebeh sú totiž ovplyvňované množstvom premenných na strane vírusu, ale aj na strane obyvateľstva – jeho správaním aj imunitou obyvateľov, ale aj rozhodnutiami politikov. Myslím, že najsprávnejšia odpoveď na to, čo nás čaká, je: „Nevieme.“ Na priebeh omikronu u nás môže mať vplyv viacero premenných, ktoré v iných krajinách nemuseli pôsobiť. Napríklad nevieme, aký vplyv bude mať na omikron vlnu pomerne silná odznievajúca vlna delty, pretože čerstvá imunita po prekonaní delty veľkej skupiny ľudí môže redukovať šírenie omikronu a chrániť istú skupinu ľudí pred ochorením. 

Na Slovensku sa udomácnila predstava, že vlna omikronu bude našťastie krátka, ale, žiaľ, nemusí to tak byť. Stačí, ak sa napríklad párkrát objavia v televízii zaplnené poddimenzované detské oddelenia s nespokojnými rodičmi, a emócie verejnosti spôsobia, že naši politici na spoločenskú objednávku zareagujú tvrdým lockdownom. Napriek tomu, že ho pán minister dnes vylučuje s obdivuhodnou istotou.

Tak ako na jeseň naši politici a analytici sebavedomo vyhlasovali, že lockdown počas delty už nie je reálny, a aj tak bol vyhlásený. Zatváranie škôl a tried, aké sa dnes deje síce lokálne, ale pritom masovo, tiež spomalí šírenie a môže predĺžiť vlnu, rovnako ako istý „samolockdown“ ľudí, ktorí vo svojom okolí vidia nárast vírusu a sami zareagujú obmedzením kontaktov a znížením mobility aj bez toho, žeby to štát vyžadoval.

Okrem iného, omikron už dnes má dva „poddruhy“, ktoré tiež môžu spôsobiť, že vlna bude dlhšia, ako čakáme. A do tohto všetkého môže kedykoľvek prísť nová mutácia, ktorá nanovo zamieša karty. To, čo u nás nastane, môžeme teda len odhadovať a priebehy v iných krajinách nám v tom môžu pomôcť len do istej miery.

Preto odpoveď je, že na základe skúseností z iných krajín môžu byť naše nemocnice veľmi pravdepodobne opäť preťažené. Isté však je, že nemocnice budú opäť v horšej kondícii ako pri poslednej vlne. A je dosť pravdepodobné, že vlna omikron odhalí ďalšiu Achillovu pätu Slovenska a tou je pediatrická starostlivosť, ktorá u nás už dlhšie melie z posledného. Nie je teda ani také dôležité upokojovať sa nejakými „zaručenými“ predpoveďami, ako sa pripraviť na najhoršie a dúfať v najlepšie. 

Vladimír Krčméry, infektológ, člen konzília odborníkov a ústredného krízového štábu

Vzhľadom na relatívne nízku zaočkovanosť oproti iným štátom, kde je vlna už na ústupe, nárast prípadov môže byť aj dvoj- až trojnásobný ako pred rokom, ale hospitalizácie budú stúpať pomalšie a verím, že vlnu zvládneme s posilnením lôžkových kapacít bez poľných nemocníc. Koncom februára už budú aj obe perorálne antivirotiká proti covidu, aj viac podaných tretích dávok, aj viac zaočkovaných detí, takže prognóza v mortalite a ťažkých stavoch je o niečo lepšia ako takto pred rokom.

Omnoho väčší problém však vidím v nedostatku zdravotníkov, najmä lekárov špecialistov a sestier i fyzioterapeutov, na riešenie postomikronovej vlny takzvaného „long covidu“ alebo postcovidového syndrómu, kde sa naakumulujú ambulantne pacienti z troch vĺn. Vo Veľkej Británii má 5 percent prekonaných ťažký postcovid a 10 až 25 percent ľahší postcovidový chronický únavový syndróm.

Richard Kollár, matematik, spoluzakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

Nie je pravda, že v Česku nebadať prudký nárast hospitalizácií. Nové príjmy im stúpajú takmer najrýchlejšie počas celej doterajšej pandémie. Medzi 16. a 28. januárom u našich západných susedov narástol počet hospitalizovaných s ochorením covid na dvojnásobok z úrovne 100 hospitalizovaných na milión obyvateľov na 200. Zároveň im naďalej rýchlo rastie počet nových prípadov infekcie, takže rovnaké tempo nárastu možno očakávať aj ďalej. Hospitalizácie sú len oneskorené o viac ako týždeň za novými pozorovanými prípadmi.  

Ich relatívne pomalý nárast je potrebné vnímať v kontexte toho, že tam zároveň ustupuje predchádzajúca vlna delta variantu. Ak by neprišiel omikron, počet hospitalizovaných s deltou by výrazne klesal. Prudký súčasný nárast preto znamená ešte rýchlejší nárast počtu nových pacientov s variantom omikron, ako ukazuje graf rastu. Odpočítanie delta prípadov by teda veľmi pravdepodobne odhalilo systematický rýchly rast. Ten sa ešte viac prejaví v blízkej budúcnosti, keď delta úplne ustúpi a omikron bude ďalej rýchlo rásť. 

V súčasnosti je Česko na tretinovej úrovni počtu hospitalizovaných zo svojho maxima počas zimnej vlny pred rokom. Lenže počet nových prípadov sa medzi druhou polovicou januára a polovicou februára pravdepodobne tiež strojnásobí, a preto Česko môže krátkodobo opäť dosiahnuť podobné úrovne záťaže zdravotníckeho systému ako pred rokom. Bude to však tentokrát kratšie a väčšina prípadov bude zrejme miernejšia ako v minulosti. 

Podobný scenár čaká s oneskorením približne dvoch týždňov veľmi pravdepodobne aj Slovensko. Napriek tomu, že všade na svete v nemocniciach končí relatívne menší počet infikovaných ako v minulosti, vysoké úrovne incidencie, teda počtu novoinfikovaných, ešte len vytvoria veľký tlak na príjmoch našich nemocníc. Už teraz však máme v nemocniciach zatiaľ najvyššie počty malých detí s ochorením covid počas celej pandémie, a aj keď sú to stále nízke čísla, je to varovanie. Covid totiž postihuje veľkú časť populácie naraz, a tak aj v nemocnici ich končí dosť. K stupňovaniu náporu prispeje aj preniknutie omikronu medzi staršie, a tak aj ohrozenejšie vekové skupiny.

V našich nemocniciach momentálne vrchol vlny očakávame približne o mesiac, teda začiatkom marca. Dúfame, že tentokrát budú pripravené lôžkové kapacity dostatočné a tiež že nám v najťažších obdobiach nevypadne doma na PN-ke alebo OČR príliš veľa lekárov a zdravotníkov. Držme si všetci palce. 

Martin Pavelka, člen konzília odborníkov, Inštitút zdravotných analýz 

Pri porovnávaní štatistík medzi rôznymi štátmi je potrebné byť veľmi opatrný a dôrazne hľadieť na to, v akom prostredí sa daná štatistika vyskytuje. Česká republika má výrazne vyššiu zaočkovanosť ako Slovensko, jednak čo sa týka druhej dávky (63 % vs. 49 %), ale aj čo sa týka tretej „booster“ dávky (35 % vs. 27 %).

Ďalej, Slovensko má jeden z najväčších rezervoárov plne zraniteľných osôb. Podľa nedávnej štúdie profesorky Bražinovej až polovica nezaočkovaných ľudí nemá v krvi detegovateľné protilátky na nový koronavírus, z čoho môžeme nepriamo vyvodiť, že sa s vírusom ešte nestretli a ich telo teda nemá vyvinutú žiadnu imunitnú obranu.

Je to práve táto skupina ľudí, ktorá bude produkovať najviac ťažkých priebehov končiacich sa v nemocnici, prípadne smrťou. Britské epidemiologické štúdie naznačujú, že prirodzená patogenicita variantu omikron je len o niečo miernejšia v porovnaní s predošlým variantom delta (11 – 24 %, Fergusson et al., Imperial, Dec 2021).

Omikron robí „slabším“ predovšetkým už nadobudnutá imunita vo všeobecnej populácii a nie evolučne nadobudnuté zmeny.

V neposlednom rade sa treba pozrieť na časovanie. Omikron na Slovensku zatiaľ postihuje najmä školopovinnú kohortu detí. Incidencia je v tejto vekovej skupine viac než dvakrát väčšia, ako je národný priemer, čo je prirodzené, keďže ide súčasne o najviac nezaočkovanú populačnú skupinu. Bude trvať ešte niekoľko týždňov, kým sa omikron postupne dostane v reťazi šírenia k ich rodičom a cez nich ďalej k seniorom a ostatnej rizikovej časti populácie. Až potom uvidíme reálny vplyv omikronu v hospitalizáciách a úmrtiach predominantne nezaočkovaných osôb.