Svet v roku 2034 Ako si bývalý admirál NATO predstavuje tretiu svetovú vojnu

Admirál James Stavridis zastával do roku 2013 najvyššiu vojenskú funkciu v NATO. Po odchode do výslužby napísal so spisovateľom Elliotom Ackermanom „novelu o budúcej svetovej vojne“, v ktorej varuje pred potenciálne smrtonosným konfliktom s Čínou.

Prvý výstrel tretej svetovej vojny nepadne v Sarajeve ani na poľských hraniciach. Európsky moment histórie pominul a v centre diania tentoraz stojí Ázia. Zjavne náhodné nedorozumenie v Juhočínskom mori vedie do špirály eskalácie, ktorú sa politikom a diplomatom už nepodarí zastaviť.

Admirál svoju knihu nazýva „varovnou fikciou“, ktorá má upriamiť pozornosť na potenciálne katastrofálny dosah, ktorý by mali na oba národy chyby čínskych aj amerických lídrov. Svoju motiváciu napísať knihu vysvetľuje takto:

„Pozeral som späť na studenú vojnu a uvažoval som, prečo sme vlastne neskončili vo vojne so Sovietskym zväzom. Časťou odpovede je literatúra studenej vojny, knihy ako Red Storm Rising, Tretia svetová vojna, Bedford incident, a potom som uvažoval, kde je literatúra o súčasnej studenej vojne, v ktorej sme alebo ku ktorej sa blížime s Čínou.“

Vojna síce pozná víťaza – no nie je ním ani jedna z hlavných strán v konflikte. Pre ne predstavuje najmä deštrukciu, utrpenie a smrť, omnoho väčšie, než obe strany spočiatku kalkulovali. Vinu na tom nesú aktéri na oboch stranách, ktorí krízu zneužívajú na dosiahnutie vlastných cieľov – aj za cenu ľudských životov.

Podobne ako počas prvej či druhej svetovej vojny otras medzinárodného svetového systému vynesie na povrch mnohé z tlejúcich konfliktov, ktoré dovtedy tlmila hrozba medzinárodnej intervencie. Dosah to má aj na strednú Európu, ktorá sa s faktickým rozpadom transatlantického spojenectva stáva lákavým terčom expanzie revizionistických mocností.

Technologické vysvetlenie diania zostáva vágne, rovnako ako aj geopolitický rámec tridsiatych rokov 21. storočia. Bývalý admirál, ktorého ako nominanta do politického úradu zvažovali Hillary Clintonová aj Donald Trump, načrtol Ameriku, v ktorej republikáni aj demokrati prehrali dôveru voličov a nahradila ich prezidentka z radov nezávislých.

Pozoruhodné je, akú malú úlohu hrajú americkí spojenci – čitateľ bude vo vojne v Tichomorí márne hľadať Japonsko, Austráliu či Južnú Kóreu. Spojencov v tomto konflikte má len jedna strana – a tou sú Číňania. Na rozdiel od Washingtonu Peking nezabudol, že nie je jediným štátom, ktorému americká dominancia prekáža, svoju úlohu zohrá Teherán aj Moskva.

Okrem zahraničnopolitickej izolácie, do ktorej sa USA v imaginácii sveta z roku 2034 vmanévrovali, Washington trpko doplatí aj na stratu technologického náskoku. Číne sa podarí predbehnúť Spojené štáty v oblasti cyberschopností a elektronického boja, multimiliardová armáda Spojených štátov sa tak stáva cez noc bezmocnou.

Stavridisova kritika závislosti od západných armád a od špičkových technológií nie je úplne nová, prvé pochybnosti sa objavili už pred dvadsiatimi rokmi a odvtedy nezmizli. Podobný názor má napríklad aj Peter Roberts z britského think-tanku Royal United Services Institute. Problém západných námorných síl zhrnul takto:

„Tým, že západné námorníctva sú „platform centric“, stali sa predvídateľnými, v skutočnosti sa ich taktika príliš nezmenila. Pravdepodobne hovoríme o 60. rokoch, pokiaľ ide o cvičenia, taktiku, techniku, postup, protivzdušnú vojnu, protipovrchovú vojnu. Je to všetko predvídateľné, cítime sa extrémne zastaraní. Keď sa rozprávam s ľuďmi z námorníctva čínskej ľudovej armády alebo ruského námorníctva, či dokonca iránskeho námorníctva, zdá sa, že zrýchlili spôsob myslenia a hľadajú spôsob, ako to obísť, zatiaľ čo my sa vraciame k starému: ,Dobre, technológia nás zachráni.‘“

Tento sentiment zjavne pozná aj Stavridis a bez prezradenia podrobností jeho literárnej fikcie možno povedať, že Spojené štáty vedie to katastrofy. Ani tretia svetová vojna síce nie je koncom sveta, rovnako ako sa dejiny ľudstva neskončili ani s prvými dvoma svetovými vojnami, ale nepochybne ju možno označiť za začiatok novej éry. Vojnu vyhrá tretia mocnosť, ktorá prekvapí nielen protagonistov novely, ale aj čitateľa.

Elliot Ackerman, James Stavridis: 2034: A Novel of the Next World War