Konzervatívny výber Ako sa Slovenská akadémia vied do rodovej ideológie zaplietla (+ podcast)

Slovenská akadémia vied si vypracovala príručku rodovej rovnosti. Z peňazí európskeho fondu na podporu výskumu.

Európska komisia navrhla zaradiť jadro a plyn medzi tzv. zelené zdroje energie. Spokojní sú Francúzi aj my, silný odpor prichádza z Nemecka, ktoré by však za takýto návrh malo byť skôr vďačné.

Maďarsko bude mať prezidentku. Ministerku pre rodinu Katalin Novakovú pred Vianocami nominoval Viktor Orbán a voliť ju bude ešte parlament, v ktorom má Fidesz ústavnú väčšinu.

V texte týždňa Martin Weiss z Echo24 opisuje, kto je skutočnou piatou kolónou čínskeho režimu na pôde Európskej únie. Vo videu týždňa od Prager University si pozrite súhrn toho, prečo socializmus a komunizmus nikdy fungovať nebudú.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

Ako sa SAV zaplietla s genderom

Slovenská akadémia vied má vo svojich štruktúrach málo rodovej rovnosti a chce to zmeniť. Málo žien je vo vedení akadémie, žena ešte nikdy nebola predsedníčkou, nepomer medzi mužmi a ženami vládne aj vo výskumných tímoch. SAV nedospela k tejto potrebe len tak sama od seba, ale preto, že na rodovú rovnosť dostala peniaze z európskeho fondu na podporu výskumu. Takže keď tie peniaze na účet prišli a nedali sa minúť na nič užitočné, vzniklo nasledujúce dielo – Plán rodovej rovnosti Slovenskej akadémie vied.

Na tento projekt boli poskytnuté finančné prostriedky z programu Európskej únie pre výskum a inováciu Horizont 2020.

Podľa tzv. rodového auditu sa výrazne vyššie zastúpenie žien z celkového počtu pracovníkov akadémie neprejavuje v pomernom zastúpení na všetkých úrovniach:

„Kým na nevedeckých pozíciách (ostatní pracovníci/pracovníčky, odborní pracovníci/pracovníčky ÚS – s úplným stredoškolským vzdelaním a odborní pracovníci/pracovníčky s vysokoškolským vzdelaním) dominujú ženy (až 71 %), v prípade odborného personálu (výskumní a vývojoví zamestnanci a zamestnankyne) táto prevaha klesá na 57 % a v prípade vedeckého personálu (vedeckí pracovníci/pracovníčky) tvoria ženy 44 %,“ píšu autori Gabriel Bianchi, Miroslava Žilinská a Barbora Holubová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

A pokračujú témou nerovnomerného zastúpenia v riadiacich funkciách: „Rodovo nerovnomerné zastúpenie vidíme v SAV najmarkantnejšie v oblasti riadenia. Na čele Slovenskej akadémie vied ešte nikdy nebola žena. V aktuálnom Predsedníctve SAV je iba 20 % podiel žien. Vo Vedeckej rade SAV je 18,2 % žien (vrátane externých členov a členiek). Na pozícii riaditeľky ústavu/centra pôsobí 19 žien z počtu 47 pozícií (40,4 %), na pozícii zástupkyne riaditeľa/riaditeľky je 20 žien (34,5 %) z celkového počtu 58 pozícií.“

Problémom podľa dokumentu je aj nerovnomerné rozloženie mužov a žien podľa oblasti zamerania. Muži dominujú v technických a prírodných vedách, mierne aj humanitných a spoločenských. Naopak, ženy dominujú v lekárskych a pôdohospodárskych vedách.

Z prieskumu publikačnej činnosti zas vyšlo, že ženy majú viac prvoautorstiev ako muži.

Návrhom na riešenie je pri takmer každom z definovaných cieľov aj takzvané rodové scitlivenie, teda ideologicky správne školenie personálu, ale napríklad tiež integrácia rodového hľadiska do výskumu. Možno tam však nájsť aj užitočné veci, napríklad návrh na zriadenie materskej školy v areáli SAV či podporu mladých talentov. Aj z ocenení za viacero rokov totiž vyplýva, že v kategórii mladých vedcov a výskumníkov dominujú ženy.

V ankete medzi slovenskými vedkyňami, ktorú urobil web Veda na dosah (prevádzkuje ho Centrum vedecko-technických informácií), sa mnohé vyjadrili aj k téme rodových vzťahov. Niektoré ich vnímajú ako problematické, viaceré však upozornili, že dôležitejšie ako pohlavie sú vedecké výsledky.

Aj táto anketa ukazuje, že na Slovensku máme dostatok šikovných žien, ktoré sa dokážu uplatniť na poli vedy, a to aj v oblastiach, ktoré sú údajnou doménou mužov. Napokon, v Postoji sme tento týždeň uverejnili rozhovor s Danielou Ostatníkovou, prednostkou Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK, o tom, v čom a prečo sa muži a ženy líšia (odporúčame aj vedeniu SAV).

Pomer v riadiacich funkciách totiž s vedou nemá veľa spoločné. Existuje mnoho vedcov – aj mužov –, ktorí o žiadne funkcie nejavia záujem a venujú sa len svojmu výskumu. Zároveň sú aj takí, ktorí v sebe majú prirodzený manažérsky talent a do funkcií sa dostanú tak nejako prirodzene. A potom je tu tretia skupina, ktorá si funkcionárskymi ambíciami kompenzuje svoje často chabé vedecké výsledky. Ani tu sa však nedá paušalizovať, ani v športe sa najlepší hráči automaticky nestanú najlepšími trénermi.

Veda je zároveň, rovnako ako akýkoľvek iný fach, tvrdo konkurenčným prostredím, v ktorom nevládne láska a porozumenie, ale boj o prvenstvo a často aj o každý grantový cent. No súčasne je tiež prostredím, ktoré si nevyhnutne vyžaduje spoluprácu. Objavy a inovácie dnes nevznikajú v temných laboratóriách osamelých čudákov, sú výsledkom práce často rozsiahlych vedeckých tímov.

Umelé vytváranie pozícií len preto, aby boli rozdelené rodovo rovne podľa zhora nadiktovaných šablón, k plodnej spolupráci nijako neprispeje. Ak je zámerom zvýšiť uznanie žien vo vede, výsledkom bude pravý opak, ak sa do funkcií dostanú len vďaka svojmu pohlaviu.

Keď sa matematička Martina Lubyová stala ministerkou školstva, čo je funkcia vyššia ako akákoľvek pozícia v SAV, aký prínos to malo pre slovenskú vedu? Skôr došlo k vnútorným bojom po jej návrhu na reorganizáciu akadémie. Ono to totiž fakt s pohlavím nesúvisí.

Eurojadro

Európska komisia navrhuje, aby sa jadro a plyn stali udržateľnými, respektíve zelenými zdrojmi energie. Ohlásila to cez takzvane uniknutý materiál na prelome rokov. Návrh ešte musia odhlasovať členské štáty a európsky parlament. Toto zaradenie by v praxi znamenalo, že investície do jadrových a plynových zdrojov by neboli zaťažené vyššími úrokmi, keďže by išlo o takpovediac čisté zdroje.

Na jednej strane to podľa očakávaní vyvolalo nesúhlas v Nemecku a Rakúsku, ku ktorým sa pridalo aj Španielsko – ide o skupinu krajín, ktoré využívanie jadrovej energie a priori odmietajú.

Na druhej strane je toto rozhorčenie do veľkej miery len divadlom na, povedzme, zachovanie tváre. Do zelenej taxonómie sa má totiž dostať aj plyn a to je to, na čom hlavne Nemecku záleží, keďže investovalo nemálo prostriedkov aj diplomatického úsilia do výstavby plynovodu Nord Stream 2. Ten priamo prepája Rusko ako dodávateľa s Nemeckom ako odberateľom bez toho, aby k cene pribúdali tranzitné poplatky za prepravu cez iné krajiny. A keďže Nemci odstavujú okrem jadra aj uhlie, práve plyn je surovina, ktorú momentálne nevyhnutne potrebujú.

Žalobou za zaradenie jadra sa však vyhrážajú Rakúšania, ktorí takéto nastavenie považujú za porušenie európskeho práva.

Na prvý pohľad sa zdá, že v tomto prípade triumfovala v EÚ skupina vedená Francúzskom, v ktorej je aj Slovensko (a tiež napríklad Česko, Maďarsko či Švédsko). No ani zástancovia jadra by ešte nemali jasať. Jadro bude zelené len v tom prípade, ak krajina zabezpečí uloženie vyhoreného paliva v hlbinných úložiskách – a tie sa zatiaľ chystá budovať len Fínsko. Ďalším obmedzením v návrhu je, že akékoľvek nové zariadenie musí získať povolenie na výstavbu najneskôr do roku 2045.

To je však viac ako dve desaťročia vzdialená budúcnosť a možno predpokladať, že dôjde nielen k technologickému posunu pri využívaní jadra, ale aj k politickým posunom. A dnešné rozhodnutia budú pre politikov o 40 rokov irelevantné.

Maďarsko bude mať prezidentku

Takmer s istotou možno tvrdiť, že novou hlavou štátu našich južných susedou bude Katalin Novaková, doterajšia ministerka pre záležitosti rodiny vo vláde Viktora Orbána. Prezidenta totiž v Maďarsku volí parlament a toho nasledujúceho zvolí ešte v súčasnom zložení, kde má Orbánov Fidesz ústavnú väčšinu.

Ak teda vylúčime nepredvídateľný zásah vyššej moci, prezidentkou bude Orbánom nominovaná Katalin Novaková.

Katalin Novaková je stelesnením rodinnej politiky Fideszu. Matka troch detí vyštudovala právo a medzinárodné vzťahy, študovala v USA a vo Francúzsku, hovorí štyrmi svetovými jazykmi, je hlavnou organizátorkou každoročného budapeštianskeho Demografického summitu. Minulý rok hovorila o pilieroch maďarskej rodinnej politiky, do ktorej tamojšia vláda za poslednú dekádu investovala masívne peniaze, aj v Bratislave minister Krajniak Novakovej prístup vyzdvihoval ako inšpiráciu pre Slovensko.

Kariéru začínala na ministerstve zahraničia, kde si ju všimol Viktor Orbán, ktorý ju postupne posúval v straníckych i vládnych funkciách čoraz vyššie. Na ministerstve zahraničia mala na starosti aj frankofónne záležitosti a dnes je tiež hlavnou emisárkou Maďarska pri čoraz lepších vzťahoch s Francúzskom.

Popritom je aj akousi maďarskou konzervatívnou feministkou, ktorá si nenechá len tak brnkať po nose od starej fideszáckej gardy, ktorej občas ujde nejaký ten mizogýnny výrok.

Zároveň je aj Orbánovi lojálnou političkou. Jej výber na funkciu prezidentky je tak od šéfa Fideszu tiež taktickou záležitosťou. V prípade, ak by vyhral nadchádzajúce parlamentné voľby, spolieha sa na hladkú spoluprácu s budúcou prezidentkou. V prípade, ak uspeje spojená opozícia, Katalin Novaková bude môcť z pozície hlavy štátu novej vláde dostatočne komplikovať život.

………………………………………………………………...

Text týždňa: Kto je predĺženou rukou Číny v Európe?

Vzťahy s Taiwanom, ekonomické či diplomatické, sú dôležité najmä preto, že ide o technologickú mocnosť nielen v oblasti všadepotrebných čipov. No ak si niekto dovolí tieto vzťahy rozvinúť až príliš, Čína mu raz-dva klepne po prstoch. A v Európe na to využíva nečakaného spojenca – nemecký priemysel. Píše komentátor českého Echo24 Martin Weiss.

Diplomatické styky s Taiwanom už oficiálne pod tlakom Číny prerušilo viacero krajín, Peking však „toleruje“ tzv. Tajpejské hospodárske a kultúrne kancelárie, v podstate obchodné vyslanectvá.

Najnovším príkladom, ako možno naraziť na čínsku nevôľu v otázke spolupráce s Taiwanom, je Litva. Tá totiž na svojom území nezriadila Tajpejskú, ale Taiwanskú reprezentačnú kanceláriu. Teda niečo, čo nereprezentuje len nejaké mesto v čínskej provincii, ale ostrov, ktorý sa považuje za samostatný štát, čo pevninská Čína, samozrejme, neuznáva.

Reakcia Pekingu bola rýchla. Litovskí diplomati prišli o akreditáciu, čo sa v praxi rovná vyhosteniu, a litovské firmy sa odrazu nemohli nahlásiť do čínskeho dovozného konania. Európska komisia, ktorú Litva požiadala o pomoc, sa márne snažila s čínskymi úradmi komunikovať. Zástupcovia Pekingu si na rokovanie vôbec nenašli čas.

Čína, ktorá neoddeľuje obchod od politiky, však jasne a aktívne komunikovala s nemeckým priemyslom. A odkaz bol jasný – problémy s exportom môžu začať mať aj nemecké firmy, ktoré využívajú litovských subdodávateľov. Nemecko-baltská obchodná komora vzápätí varovala litovskú vládu, že ak nedôjde k vyriešeniu litovsko-čínskych vzťahov, nemecké fabriky sa z Litvy stiahnu.

„Vidíte už, odkiaľ fúka vietor? Čína si zvolila jednu malú krajinu za testovací prípad, ako je možné využiť v Európskej únii ekonomický nátlak na dosiahnutie hospodárskych cieľov. A zistila, že má v Únii spojenca. Nie krajiny všeobecne považované za neoficiálne kúpené a zaplatené čínske misie ako Grécko alebo Maďarsko. Ale nemecký priemysel,“ dodáva Martin Weiss.

………………………………………………………………...

Video týždňa: Prečo socializmus nefunguje

Tí, ktorí sa dnes s nádejou pozerajú na to, ako by sa mohol zmeniť svetový poriadok zavedením tzv. demokratického socializmu, sa často oháňajú starou výhovorkou, že prípady, v ktorých táto ideológia zlyhala, boli spôsobené ľuďmi, ktorí ju nedostatočne pochopili a zle realizovali.

Tí, ktorí považujú socializmus či komunizmus za spravodlivé systémy, však ignorujú základné fakty: milióny ľudských obetí a masy chudobných a zbedačených obyvateľov.

V sérií videí Prager University si v zhutnenej podobe môžete pozrieť a vypočuť aj príbehy Venezuely či ďalších krajín, ktoré aplikáciou socializmu a komunizmu upadli do totality. Ale napríklad aj zhodnotenie toho, prečo je model škandinávskeho sociálneho štátu vhodný len do dobrého počasia.