Očkovanie seniorov Keď chýba politická odvaha, tak je na svete ďalší experiment

Koalícia sa nakoniec dohodla na finančnej motivácii pre seniorov, ktorí sa dajú zaočkovať. Nakoniec nebude mať formu poukážok, ale priamo finančnej hotovosti. O tomto návrhu by mal zajtra rozhodnúť parlament. 

Šéfka strany Za ľudí k tomu ešte poznamenala, že ak táto motivácia nebude fungovať, jej strana bude od budúceho roka presadzovať povinné očkovanie pre ľudí nad 60 rokov.

Toto jej vyjadrenie výstižne ilustruje modus operandi tejto vlády, ktorá má aj vďaka osobnosti Igora Matoviča záľubu v upínaní sa k projektom s neistým výsledkom.

Finančná hotovosť za očkovanie je určite lepším nápadom než 500-eurové poukážky. Stále to však nie je stávka na najlepšie riešenie. Také, pri ktorom je najväčšia šanca, že sa podarí dosiahnuť masívnu zaočkovanosť najohrozenejších skupín.

Je to experiment s neistým koncom. Môže vypáliť dobre, ale aj skončiť sa fiaskom. Vo vypätej a nervóznej spoločenskej atmosfére, v akej dnes sme, sa to nedá odhadnúť.

A presne to je problém. Experimentovanie vládnych politikov v čase, keď potrebujeme konať rýchlo a efektívne, je vlastne hazardom so štátom.

Bolo by totiž príliš optimistické si myslieť, že konečné víťazstvo nad covidom máme na dohľad. Pri nízkej zaočkovanosti seniorov tu stále bude veľké riziko, že v snahe zabrániť kolapsu zdravotníctva bude vláda prinútená dusiť krajinu tvrdými lockdownami.

Žiadne ekonomické odvetvie však nie je schopné prežiť päť alebo desať drsných lockdownov za sebou. Nehovoriac o devastačných účinkoch zatvorených škôl, o ktorých sa už popísalo toľko, že ich opakovanie by bolo nosením dreva do lesa.

Skrátka, žiadna spoločnosť sa nedá brutálne obmedzovať roky bez toho, že by to prinieslo škody, ktorých dôsledky nie sme dnes ani schopní dovidieť.

Napriek všetkým týmto úskaliam by povinné očkovanie určite bolo istejšou cestou k zaočkovaniu čo najvyššieho počtu seniorov ako finančná motivácia.Zdieľať

V takejto situácii treba opustiť stratégiu pokus-omyl a čo najrýchlejšie siahnuť k nástroju, ktorý má najväčší potenciál fungovať. Tým je povinné očkovanie seniorov. Či má byť hranica 60 alebo 65 rokov, nech určia odborníci.

Istotne je to spoločensky a politicky citlivé opatrenie. Na jeho strane však stoja dobré argumenty.

Z pohľadu priebehu covidu sú seniori najpočetnejšou rizikovou skupinou, pri ktorej najviac hrozia ťažké stavy a hospitalizácie. Zároveň mimo akejkoľvek rozumnej pochybnosti platí, že očkovanie efektívne chráni pred dramatickým priebehom choroby, a teda aj pred tým, aby nakazení skončili v nemocnici.

Zavedenie povinného očkovania seniorov je technicky pomerne jednoduchou záležitosťou. Stačí na to vyhláška ministerstva zdravotníctva. Je jasné, že minister Lengvarský, ktorý je viac úradník ako politik, sa k takémuto kroku nemôže odhodlať bez politickej podpory. Tú by mu mal poskytnúť premiér Heger, ktorý sa verejne netají tým, že povinné očkovanie seniorov je podľa neho cestou z pandémie.

Na to je však zo strany premiéra nevyhnutná jedna dôležitá vec. Musí opustiť polohu nezávislého analytika, ktorý sa k udalostiam vyjadruje zboku, a začať už konečne naplno využívať všetku silu, ktorú mu dáva pozícia šéfa vlády. Ak je presvedčený, že povinné očkovanie seniorov je cestou z pandémie, má urobiť všetko preto, aby ho politicky presadil. Už včera bolo neskoro.

Samozrejme, takýto krok má svoje riziká. Sme rodina, ale možno aj niektorí ďalší členovia koalície s tým nebudú súhlasiť. Ak sa Hegerovi podarí získať podporu vo vlastnej strane (u Za ľudí by ju mal), takýto odpor pre neho nemusí byť neprekonateľnou prekážkou. Na podobné roztržky v koalícii sme si už všetci zvykli a je len veľmi málo pravdepodobné, že Boris Kollár či niekto iný by kvôli povinnému očkovaniu seniorov hnal situáciu až na hranu a rozbil by vládu.

Je tiež možné, že by povinné očkovanie seniorov skončilo na Ústavnom súde. Ani to by však nemuselo znamenať konečnú pre takýto krok. Ústavný súd sa už v minulosti zastal povinného očkovania detí. Vo svojom verdikte z decembra 2014 konštatoval, že „právo na súkromie je v takomto prípade obmedzené v prospech verejného záujmu na ochrane obyvateľstva“.

Argumentom proti povinnému očkovaniu môže byť aj to, že takéto opatrenie ešte viac prehĺbi už aj tak dosť silnú spoločenskú polarizáciu. Je to však diskutabilný argument. Pretože ak finančná motivácia nezafunguje, naťahujúci sa lockdown môže spoločnosť polarizovať a radikalizovať oveľa viac.

Ďalším problémom povinného očkovania môže byť jeho vymáhateľnosť. Určite sa nájdu ľudia, ktorí sa aj pod hrozbou finančnej sankcie zaočkovať odmietnu. Dá sa ľahko predstaviť, že ich v tom bude posmeľovať aj časť opozície.

Napriek všetkým týmto úskaliam by povinné očkovanie bolo istejšou cestou k zaočkovaniu čo najvyššieho počtu seniorov ako finančná motivácia.

Tá má však oproti povinnému očkovanie jednu veľkú výhodu. Nie je na ňu potrebná žiadna politická odvaha. A tak ideme experimentovať. S rizikom, že len zbytočne strácame čas.