Šéf ŠÚKL-u Dorčík Nevidím dôvod zastaviť mRNA vakcíny. Ak by bol, už dávno by som volal po ich stiahnutí

„Ak by ktorýkoľvek regulačný orgán v EÚ zaznamenal problém s mRNA vakcínami, okamžite by sme podnikli kroky na ich stiahnutie z obehu. To, že sú tieto vakcíny bezpečné a možno ich používať, nie je otázka viery, ale výsledok vedeckých výskumov,“ hovorí v rozhovore šéf Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Roman Dorčík, ktorého do funkcie menovala ešte ministerka Zuzana Dolinková.

Očkovanie mRNA vakcínami chce zastaviť splnomocnenec vlády pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár, poslanec za SNS. Na to, aby svoj cieľ dosiahol, podľa Dorčíka stačí jeden podpis ministra zdravotníctva. Čo si myslí o Kotlárovom vyšetrovaní? Bol ochotný s ním spolupracovať? Má voči technológii mRNA nejaké výhrady? A bol zrýchlený proces schvaľovania covidových vakcín v poriadku?

Dorčík cestoval počas pandémie do Ruska, aby preveril vakcínu Sputnik V. Ako sa spätne pozerá na slovenské schvaľovanie Sputnika a prečo podľa neho viedlo len k prehĺbeniu nedôvery voči vakcínam? Šéf ŠÚKL-u hovorí aj o tom, ako by sa dalo ušetriť na liekoch. 

Poslanec za SNS Peter Kotlár, ktorý je splnomocnencom vlády pre prešetrenie manažmentu pandémie, v záveroch svojej analýzy prirovnáva pandémiu koronavírusu k bioterorizmu, pri očkovaní proti covidu hovorí o zmene ľudskej DNA a vyzýva na zastavenie očkovania mRNA vakcínami. Aká bola vaša prvá reakcia?

So záujmom som si vypočul celé vyhlásenie. V prvom rade ma prekvapil prístup pána Kotlára, keďže nás ako slovenskú národnú inštitúciu, ktorá sa zaoberá procesmi hodnotenia bezpečnosti, účinnosti a kvality vakcín, vôbec neoslovil. To, že neprejavil záujem o náš odborný názor, ma naozaj zarazilo. Čo sa týka ostatných záverov, k tým sa nemôžem vyjadriť, keďže ešte stále nebola vydaná žiadna finálna správa.

Vy ste ako úrad pre kontrolu liečiv so splnomocnencom vlády na jeho vyšetrovaní nijako nespolupracovali?

Jediný kontakt, ktorý mal štátny ústav s pánom Kotlárom, bol cez infozákon. Žiadosť s otázkami nám 30. septembra postúpil úrad verejného zdravotníctva. To bolo celé.

Čo sa vás pýtal?

Neviem, či môžeme zverejniť obsah žiadosti, ale išlo o verejne dostupné informácie, ktoré sú prístupné aj na našej webovej stránke. Na otázky v žiadosti sme odpovedali v zákonnej lehote.

Ako si vysvetľujete, že vás do svojho vyšetrovania viac nezapojil?

Neviem, ako si to mám vysvetliť.

Keby sa snažil o aktívnejšiu spoluprácu, boli by ste súčinní?

Samozrejme. Každému, kto má záujem, sa aktívne snažíme objasniť, čomu sa štátny ústav odborne venuje. Uvedomujeme si, že regulácia liekov je veľmi komplexná a pre mnohých ťažko pochopiteľná oblasť, preto vždy hľadáme čo najzrozumiteľnejšiu formu. A samozrejme, pri zachovaní odbornosti a faktov.

Odborne rešpektujete členov vyšetrovacieho tímu doktora Kotlára?

Neviem sa vyjadriť k ich odbornosti, no udivil ma naratív, ktorý pán Kotlár pri formulovaní zistení používa. Ale viac sa k tomu nechcem vyjadrovať.

Pandémiu vyšetroval aj spochybňovaný AmeričanKotlára odsudzujú odborníci aj niektorí členovia vlády, ale Ficovu podporu má

Juraj Brezáni

Váš ústav sa ohradil voči tomu, že mRNA vakcíny menia našu DNA, no Kotlárove „dôkazy o prenose mRNA z očkovaného na neočkovaného“ či „prítomnosť a správanie nanotechnológií vo vakcínach“ ste nekomentovali. Nevidíte zmysel vyvracať ani to?

Ako vedecká inštitúcia cítime povinnosť, aby sme aj pri tejto diskusii ostávali vo faktickej a odbornej rovine. Úprimne, ani si neviem predstaviť, čo sa v tomto prípade skrýva pod pojmom nanotechnológia.

Rád by som zdôraznil, že v prípade, ak by sme mali akékoľvek pochybnosti o mRNA vakcínach či ktoromkoľvek inom lieku, sme povinní takýto liek stiahnuť z obehu. Deje sa to pomerne bežne. Regulácie v tejto oblasti sú veľmi prísne, oveľa prísnejšie ako pri potravinách či v ktoromkoľvek inom sektore, pretože ide o zdravie a bezpečnosť ľudí.

Ak by ktorýkoľvek regulačný orgán v EÚ zaznamenal problém s týmito vakcínami, automaticky a okamžite by sme podnikli kroky na ich stiahnutie z obehu. To, že sú tieto vakcíny bezpečné a možno ich používať, nie je otázka viery, ale výsledok vedeckých výskumov, ktoré sú podložené dôkazmi.

Kritici mRNA technológie mali aj vecnejšie obavy, napríklad z nadmerného množenia spike proteínu a jeho aktivít v tele človeka. Niektorí tvrdili, že spike proteín sa môže usádzať v orgánoch, kde spôsobuje zápaly. Iní mu zas pripisovali možnosť vzniku autoimunitných ochorení. Sú tieto obavy relevantné alebo po troch rokoch používania mRNA vakcín sa už dostatočne vyvrátili?

Bezpečnosť a účinnosť všetkých vakcín je základnou požiadavkou pri uvádzaní na trh v EÚ. MRNA vakcíny boli starostlivo testované v klinických štúdiách a prešli prísnym hodnotením Európskej agentúry pre lieky. Na základe výsledkov, ktoré potvrdili ich bezpečnosť a účinnosť, boli schválené v celej Európskej únii. Ich bezpečnosť a účinnosť je neustále monitorovaná na Slovensku aj v rámci celej Európskej únie.

Na základe dostupných údajov nebolo potvrdené riziko vzniku autoimunitných ochorení po podaní mRNA vakcín. Vznik takého ochorenia je potrebné starostlivo a individuálne posúdiť odborníkom v danej špecifickej oblasti.

Čo si po troch rokoch očkovania mRNA vakcínami myslíte o tejto technológii, ktorá mnohých stále rozdeľuje a nenazvú ju inak ako experimentálnou či génovou terapiou?

Je dôležité pripomenúť, že mRNA technológia nie je nová – existuje už niekoľko desiatok rokov a je dobre známa najmä z onkologických výskumov. Jej využitie pri vakcínach v rámci špeciálnych regulácií vnímam ako veľmi správne rozhodnutie, túto metódu považujem aj z hľadiska vedľajších účinkov za veľmi bezpečnú.

Celkovo v mRNA technológii vidím veľký potenciál. Vďaka jej využitiu vo vakcínach sme získali rozsiahle množstvo dát, ktoré môžeme ďalej analyzovať a vyhodnocovať vo výskume. V tom vidím veľký benefit aj pri jej možnom využití, či už pri liečbe, alebo pri predchádzaní iným ochoreniam. Zároveň sme týmto spôsobom získali cenné údaje, ktoré nám umožňujú hodnotiť bezpečnosť mRNA technológie z dlhodobého hľadiska. Preto nevidím dôvod vyhýbať sa jej ďalšiemu využívaniu.

Vy teda nevidíte dôvod na zastavenie očkovania mRNA vakcínami?

Určite nie. Ak by nejaký dôvod existoval, už dávno by som volal po ich stiahnutí z trhu.

Ak splnomocnenec Kotlár žiada jeho zastavenie, môže váš úrad obísť?

V podstate áno, stačil by na to podpis ministra zdravotníctva. Štátny ústav pre kontrolu liečiv je regulačná autorita, to znamená, že dohliadame na bezpečnosť a reguláciu registračného procesu, ako aj na kvalitu konkrétnej šarže. Neurčujeme však, či sa vakcína bude v praxi používať, prípadne akým spôsobom. Medzi naše úlohy patrí sledovať bezpečnosť, kvalitu a účinnosť vakcíny, a pokiaľ voči tomu nie sú dátami podložené výhrady, nemáme dôvod brániť jej vstupu na trh.

Roman Dorčík. Foto: Postoj/Adam Rábara

Zahraniční odborníci z Nemecka, ktorí neboli žiadni antivaxeri a očkovanie sami podporovali, po svojich skúsenostiach po druhej či tretej dávke mRNA vakcínami žiadali, aby sa pred ďalším očkovaním identifikovali vysokorizikoví pacienti, ktorým by mohla ďalšia dávka vakcíny viac ublížiť ako pomôcť z dôvodu postvakcinačného syndrómu. Máme dáta, ktoré sa venujú ľuďom trpiacim dlhodobými účinkami očkovania proti koronavírusu, napríklad vážnejšími myokarditídami u mladých pod 30 rokov?

Vhodnosť akejkoľvek liečby pre pacienta vrátane podania vakcíny proti covidu by mal posúdiť ošetrujúci lekár, ktorý pozná jeho zdravotný stav. Možná súvislosť s veľmi zriedkavými prípadmi myokarditídy bola potvrdená Výborom pre hodnotenie rizík liekov (PRAC) Európskej liekovej agentúry po preskúmaní všetkých dostupných údajov už v júli 2021.

Myokarditída bola pridaná ako nový vedľajší účinok s neznámou frekvenciou výskytu do všetkých dokumentov k vakcíne vrátane príbalového letáka. Rád by som zdôraznil, že riziko myokarditídy v súvislosti s ochorením COVID-19 je vyššie ako riziko jej vzniku spojené s očkovaním mRNA vakcínou.

Prípady myokarditídy sa zvyčajne vyskytli do 14 dní po očkovaní, častejšie po druhej dávke vakcíny a u mladších dospelých mužov. Podľa dostupných údajov je priebeh myokarditídy po očkovaní podobný typickému priebehu tohto ochorenia a zvyčajne dôjde k zlepšeniu stavu po dodržiavaní odpočinkového režimu alebo po začatí liečby.

Aký je ich výskyt na Slovensku?

Štátny ústav vo všeobecnosti nedisponuje informáciou o dĺžke trvania nežiaducich účinkov po očkovaní, keďže tieto údaje oznamovateľ hlásenia nie je povinný uvádzať.

Na rozplynutie obáv ľudí by však zrejme pomohlo, keby sme mali podobné dáta, koľko ľudí sa s podobnými problémami po očkovaní stretlo u nás. Zbierame na Slovensku podrobnejšie údaje, ktoré hovoria o tom, ako dlho pretrvávajú dlhodobé vedľajšie účinky po očkovaní?

Bezpečnosť a účinnosť vakcín sa dôkladne monitorujú v rámci zavedeného systému monitorovania liekov v EÚ. Štátny ústav pre kontrolu liečiv prijíma hlásenia podozrení na nežiaduce účinky liekov vrátane očkovacích látok od zdravotníckych pracovníkov a pacientov na Slovensku. Jednotlivé hlásenia spracovávame a následne zasielame do Európskej databázy hlásení podozrení na nežiaduce účinky liekov – EudraVigilance. Vyhľadávanie v tejto databáze je dostupné aj pre verejnosť. Keďže oznamovateľ hlásenia nie je povinný uvádzať dĺžku trvania nežiaducich účinkov po očkovaní, ťažko k tomu povedať viac.

Vieme presne aspoň to, koľko ľudí na očkovanie proti covidu od začiatku vakcinácie na Slovensku zomrelo?

K dnešnému dňu evidujeme spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a v troch ako pravdepodobný. Ide o prípady po vakcínach Comirnaty, Spikevax (mRNA vakcíny) a Vaxzevria (vektorová vakcína).

Koľkokrát ste zaočkovaný proti covidu vy?

Som zaočkovaný štyrikrát.

Dávate sa očkovať proti covidu podobne pravidelne ako proti chrípke?

Áno, samozrejme. Očkovanie považujem za najúčinnejší spôsob prevencie ochorenia.

Dnes sa pracuje už na tom, aby v rámci jednej kombinovanej vakcíny mohli byť hneď podané dve rozličné technológie, jedna účinná proti chrípke, druhá proti covidu. Podobné prepojenie s mRNA technológiou by bolo novinkou. Je to dostatočne bezpečné?

Neviem, ako bude vyzerať finálne zloženie takejto vakcíny, ale tieto dve technológie sa navzájom „nebijú“, a pokiaľ takáto vakcína bude vyhodnotená ako kvalitná, bezpečná a účinná a následne prejde registračným procesom, malo by to byť v poriadku.

Z procesného pohľadu v tom nevidím problém, keďže poznáme mnoho liekov, ktoré sú zmesou účinných látok vyrábaných rôznymi spôsobmi. Ale aj v tomto prípade bude uvedenie vakcíny na trh závisieť od posúdení regulačných orgánov.

Ako sa spätne pozeráte na proces schvaľovania covidových vakcín na pôde Európskej liekovej agentúry, ktorý bol rýchly a viacerí stále majú voči nemu výhrady?

Napriek tomu, že išlo o zrýchlený proces, pravidlá sa neobchádzali. Vakcíny prešli všetkými fázami klinického skúšania a bola opakovane preukázaná ich bezpečnosť, kvalita a účinnosť. Metodika kontroly v EMA je veľmi prísna.

Priebežné hodnotenie vakcín je regulačný nástroj, ktorý EMA používa na zrýchlenie hodnotenia údajov k liekom či vakcínam počas núdzovej situácie. Počas štandardného hodnotenia sa k žiadosti o registráciu prikladá kompletná dokumentácia k lieku. Pri priebežnom hodnotení odborní posudzovatelia nečakajú na kompletné dodanie dokumentácie, ale údaje z prebiehajúcich štúdií preskúmavajú priebežne podľa toho, ako sú dostupné. To znamená, že po podaní žiadosti o registráciu má EMA možnosť vydať stanovisko v čo najkratšom čase. Nič to však nemení na fakte, že všetky potrebné údaje musia byť dodané.

Dokumentácia, ktorú musí žiadateľ o registráciu lieku poskytnúť, má prísne určené štandardy a formu, musí obsahovať rozsiahly súbor dát. Okrem výsledkov predklinických a klinických skúšaní sú to napríklad aj údaje o farmakologických vlastnostiach lieku alebo informácie týkajúce sa výroby a kontroly kvality.

Roman Dorčík. Foto: Postoj/Adam Rábara

Niektoré fázy skúšania vakcín sa však prekrývali.

Základné fázy klinického skúšania prebehli štandardne a až následne sa viaceré fázy začali prekrývať, aby sa proces trochu urýchlil. Aj počas podmienečnej registrácie musia prínosy lieku prevažovať nad jeho rizikami. Držiteľ podmienečného rozhodnutia o registrácii vždy od EMA dostal stanovené termíny, počas ktorých bol povinný dodávať vyžiadané doplňujúce údaje.

Podmienečná registrácia je štandardný nástroj, ktorý sa používal aj pred pandémiou a používa sa aj po nej. Len v minulom roku bolo takto v rámci EÚ zaregistrovaných osem liekov.

To znamená, že tomuto procesu spätne nič nevyčítate?

Nemyslím si, že by sme sa bez vakcíny dostali z covidového obdobia efektívnejšie, preto riziká spojené so zrýchleným procesom schvaľovania sú v porovnaní s tým, čo sme získali, malé.

Napríklad keď náš európsky schvaľovací proces porovnám s americkou liekovou agentúrou FDA, naše regulácie sú oveľa prísnejšie a aj vo výnimočných situáciách veľmi konzervatívne a stále orientované na bezpečnosť pacienta.

Nevnímali ste pri schvaľovaní žiaden lobing farmabiznisu?

Neviem to posúdiť, ale ja som sa v rámci štátneho ústavu nestretol so žiadnym farmalobingom. My v štátnom ústave sa zaoberáme najmä odbornou časťou. Samozrejme, všetky farmaceutické spoločnosti majú svoje záujmy a chcú na konci vykazovať zisk, ale toto ide naozaj mimo liekových agentúr, najmä našej, ktorá má v tomto smere oklieštené kompetencie – hlavne čo sa týka cenovej regulácie, do ktorej vôbec nezasahujeme.

Skôr som narážal na európsku úroveň, kde má veľké výhrady aj slovenský Najvyšší kontrolný úrad.

Proces nákupu vakcín, ktorý sa dial na úrovni Európskej komisie, išiel mimo procesov liekových agentúr, ktoré sa zaoberali ich registráciou. Z procesov a podmienok pri schvaľovaní liekov a vakcín sa de facto nedá nikam uhnúť, preto na lobing pri liekových agentúrach nevidím priestor, ale k politickej rovine sa neviem vyjadriť.

Šéf NKÚ o nákupe vakcínPrešľapy šéfky Komisie von der Leyenovej stoja milióny eur. Takíto politici degradujú demokraciu

Lukáš Kekelák

Pán Kotlár pozastavenie očkovania proti covidu zdôvodňoval aj testami na svojej krvi. Tvrdí, že si počas prešetrovania kúpil mikroskop a sledoval zmeny vo svojej krvi po tom, čo do nej kvapol vakcínu. Takto sa štandardne skúmajú vakcíny?

Nepoznám podrobný proces, akým pán splnomocnenec vykonával testovanie, ale bežne sa vakcíny mikroskopicky netestujú. Z môjho pohľadu preto nejde o štandardný postup. Pri každom lieku existujú prísne stanovené metodiky a špecifikácie, na základe ktorých prebiehajú jednotlivé testovania. Každé testovanie musí mať jasne určený cieľ aj spôsoby, akým sa k nemu vedci dopracujú.

Takto ste to pri ruskom Sputniku V teda nerobili.

Nie.

Vy ste v čase skúmania Sputnika na Slovensku boli vedúcim sekcie inšpekcie ústavu a mali ste na starosti kontrolu procesov. Išli ste aj do ruských laboratórií kontrolovať výrobu Sputnika. Čo ste tam videli?

Čo sa týka výroby Sputnika, to, čo nám bolo sprístupnené, sme si aj pozreli. Celé posudzovanie bolo komplikované najmä preto, že nám výrobca nedodal kompletnú dokumentáciu. A keď nemáte k dispozícii dokumentáciu, nemôžete správne posúdiť ani proces výroby, pretože ho nemáte s čím porovnať. Z pohľadu regulačnej autority bolo preto nemožné vakcínu Sputnik posúdiť.

To znamená, že ste na mieste nemohli vidieť všetko, čo ste potrebovali? Rusi vás k tomu ani v Rusku nepustili?

Nesprístupnili nám všetky informácie, ktoré sme na splnenie podmienok v rámci európskych regulácií potrebovali. V Ruskej federácii sú regulačné rámce nastavené inak ako u nás a s reguláciami v EÚ nie sú harmonizované. Výskumné ústavy v Rusku napríklad nie sú riadené ministerstvom zdravotníctva, ale ministerstvom hospodárstva a majú tak celkom iný model výroby liekov.

Hoci máme za sebou viaceré inšpekcie v zahraničí, najmä v Indii, tento prípad bol iný. Výrobné závody v Indii totiž majú záujem dodávať svoje produkty na európsky trh, preto majú všetky procesy nastavené tak, aby vyhovovali európskym reguláciám. Pri Sputniku to tak nebolo.

Vaša cesta do Ruska teda tiež rozhodla o tom, že sa do procesu schvaľovania ruského Sputnika na Slovensku nešlo?

Nebolo to len o našej inšpekcii, tá zohrala pomerne malú rolu. Išlo najmä o klinické dáta, ktoré neboli kompletne dodané ani nám a ani Európskej liekovej agentúre. Vakcína Sputnik bola zaradená do rovnakého procesu posudzovania vakcín v EMA, ako aj ostatné očkovacie látky proti covidu. Z dôvodu nedostatočnej dokumentácie k schváleniu vakcíny Sputnik ani na tejto úrovni nakoniec nedošlo.

Ako sa spätne pozeráte na dovoz Sputnika na Slovensko, ktorý dospel až k zmene premiéra?

Myslím, že sme si spravili svoj diel práce v tom, že sme sa túto vakcínu snažili posúdiť v rámci našich možností a platných regulácií Európskej únie. Keďže na Slovensku máme status použitia neregistrovaného lieku, vo finále išlo o jeden podpis na ministerstve zdravotníctva, čo sa v závere aj stalo. Ak bolo v záujme vlády túto vakcínu použiť, mohla to spraviť rýchlo a veľmi jednoducho bez tlačenia ústavu do nejakej polemiky. Očakávanie vtedajšej vlády boli nereálne vzhľadom na čas, naše kapacity a spomínanú nedostatočnú dokumentáciu.

Sme úradníci a vedci, ktorí zo stanovených regulácií nemôžu a nechcú len tak vykročiť a prísť k inému záveru. Hoci sme nepovedali, že tá vakcína je zlá, celá diskusia okolo Sputnika koniec koncov viedla len k prehĺbeniu nedôvery voči covidovým vakcínam ako takým, čo podľa mňa v danom čase nebolo prínosom.

Roman Dorčík. Foto: Postoj/Adam Rábara

Prejdime ešte k vášmu úradu. Krátko po tom, čo ste nastúpili do vedenia, odvolali ste Renátu Baďurovú, ktorej tím odhalil nelegálne obchodovanie s liekmi a ich vyvážanie do zahraničia z 29 lekární. Prečo?

Po nástupe na úrad som prehodnocoval každého jednotlivého vedúceho v rámci našich sekcií. Vzhľadom na to, že sekcia inšpekcie je pod najväčším dohľadom medzinárodných audítorov, ako sú EMA či americká FDA, najmä v oblasti výroby liekov, považoval som za potrebné, aby sekciu viedol odborník zameraný práve na túto oblasť. Pani Baďurová nie je výrobný inšpektor, čo pokladám za jednu z kľúčových skúseností, ktoré by sekčný vedúci mal mať. Preto došlo k výmene.

Určite tam nie je žiadna príčinná súvislosť medzi reexportom a pani Baďurovou. Na mieste vedúceho ju nahradil interný zamestnanec – výrobný inšpektor z radov sekcie. Problematiku zamedzovania vývozu liekov sa snažíme ďalej rozvíjať aj cez právnu podporu, spoluprácu s políciou a daňovými úradmi, aby boli výkony našich inšpekcií čo najplynulejšie a najefektívnejšie.

Problém reexportu liekov stále pretrváva?

Reexport liekov je problém, s ktorým sa pri inšpekciách stretávame už roky. Ide o dlhodobý problém, ktorý vyplýva z aktuálnej cenovej regulácie liekov. Na Slovensku máme lieky, ktoré patria medzi najlacnejšie v rámci Európskej únie. Viem, že sa to počúva zle, keďže ľudia vnímajú lieky ako drahé, ale v európskom porovnaní to tak nie je.

Keďže liek nemá žiadny špeciálny status z hľadiska obmedzenia jeho vývozu, tento problém naďalej potrvá. Pre reexportérov je výhodné lieky vyviezť a dať do obehu v západnej Európe, kde je ich cena na trhu niekoľkonásobne vyššia.

Zuzana Dolinková pred svojím koncom navrhla v rámci úsporných opatrení šetriť na inovatívnych liekoch. Pokladáte to za dobrý nápad?

Náš trh je pre výrobcov inovatívnych liekov veľmi neatraktívny už dnes – okrem toho, že sme malá krajina, nepomáha nám ani spomínaná cenová regulácia. Inovatívne lieky poskytujú pacientom tú najlepšiu dostupnú liečbu, preto takýto krok nevnímam veľmi pozitívne. Napriek tomu sa v rámci nášho ústavu snažíme robiť maximum pre to, aby tieto lieky pre pacientov, ktorí ich potrebujú, na Slovensku boli.

Nie som si istý, či šetrenie na liekoch je vo všeobecnosti tá najlepšia cesta. Pri analýzach je potrebné vyhodnocovať aj manažment pacienta. Inovatívny liek môže byť 10-krát drahší, ale systém vďaka nemu ušetrí napríklad na hospitalizácii pacienta, prípadne pri jeho skorom návrate medzi aktívnu pracovnú silu.

V rámci šetrenia v zdravotníctve sa spomína aj centrálny nákup liekov. Kde by sa podľa vás dalo v liekovej politike štátu ešte ušetriť?

Rád by som sa na túto problematiku pozrel z iného uhla pohľadu – priestor vidím v efektívnejšom využívaní príležitostí, ktoré sa nám ponúkajú. Ak by sme na Slovensku zvýšili podporu klinických štúdií, zvýšili by sme atraktivitu našej krajiny aj pre farmaceutický priemysel. Prostredníctvom vzniku klinických centier by sme mohli na správnych poplatkoch zvýšiť príjmy do verejného rozpočtu a zároveň by sme na Slovensko dostali tú najlepšiu a najinovatívnejšiu liečbu prakticky zadarmo. Takto by sa dalo pomôcť najmä pacientom, pri ktorých je inovatívna liečba veľmi nákladná.

Uvedomuje si to aj ministerstvo zdravotníctva?

So štátnym tajomníkom Ladislavom Slobodníkom vedieme diskusiu, je veľmi naklonený našim návrhom. Máme už aj rozpracovaný plán, ako sa k cieľu dostať, čo ma veľmi teší.

O čo ide?

Diskutovali sme aj o vytvorení informačného systému, do ktorého by sa dokázali univerzity a klinické spoločnosti prihlásiť tak, aby bol celkový proces efektívnejší. V rámci zdieľania pracovnej praxe v rámci štátov EÚ sme už komunikovali napríklad s Belgičanmi, ktorí používajú obdobný systém.

Belgický systém vie dokonca podľa chorobopisov predikovať spotrebu liekov do budúcnosti. Okrem toho má takýto systém aj ďalšie benefity – zefektívňuje liečbu aj v nemocniciach, keďže lekárom ukazuje, aká liečba pomohla pacientovi s istým typom anamnézy, a podľa úspešnosti dokáže navrhnúť daný postup aj iným lekárom v prípadne podobného pacienta. Tým sa, pochopiteľne, skvalitňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a stierajú sa rozdiely medzi jednotlivými nemocnicami.

A bude z toho niečo?

Uvidíme, ako som spomínal, momentálne o tom prebiehajú diskusie. Osobne by som bol rád, keby sa to podarilo implementovať.

S koncom ministerky zdravotníctva predpokladáte, že môže dôjsť aj k vašej výmene?

Je to na rozhodnutí ministra a pochopím, ak si bude chcieť vyberať svoj tím. Naša prebiehajúca spolupráca so štátnym tajomníkom je dobrá, stretávame sa na týždennej báze a som za to rád. Ale čo bude ďalej, to ide naozaj mimo mňa. Momentálne sa orientujem na to, ako zlepšiť súčasný stav liekovej regulácie na Slovensku.

Ste jedna z mála organizácií v štátnom zdravotníctve, ktorá dlhodobo vykazuje zisk. Ako sa vám to darí?

Vďaka spolupráci s európskymi inštitúciami sa nám darí veľmi dobre. Ak by sme mali trochu voľnejšie ruky, náš zisk by sme mohli minimálne v najbližších rokoch kontinuálne zvyšovať. V rozvoji by nám pomohla napríklad zmena štatútu organizácie z rozpočtovej na príspevkovú.