Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
25. november 2021

Konzervatívny výber

Poďakovanie zdravotníkom (+ podcast)

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Poďakovanie zdravotníkom (+ podcast)

Ilustračné FOTO TASR – Martin Baumann

Tí jediní, vďaka ktorým sa v našich nemocniciach darí zachraňovať životy, sú bez prestávky slúžiaci lekári a sestry. Štát sa k nim po tejto vlne pandémie nemôže zachovať opäť macošsky.

Rakúsko chce žalovať Európsku úniu, ak sa jadrová energia dostane medzi tzv. udržateľné zdroje. Na vlastné potreby sa však neštíti takúto energiu dovážať z okolitých krajín.

Joe Biden, ktorý má momentálne rekordne nízku mieru popularity, chce kandidovať aj v ďalších prezidentských voľbách. Pre republikánov to nevyzerá ako zlá správa.

V texte týždňa Marian Kechlibar modeluje alternatívnu skutočnosť, na ktorej ukazuje, že podpora protipandemických opatrení či odpor k nim nie sú založené na politickom presvedčení, ale na súboji o voliča. Vo videu týždňa Rod Dreher diskutuje o nihilizme, ktorý izoluje jednotlivca a likviduje spoločnosť.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

Vďaka zdravotníkom

Slovenské zdravotníctvo je opäť v kolapsovom stave a včera vyhlásený lockdown tento stav tak rýchlo nenapraví. Systém totiž padá dlhodobo a to, čo sa zvonka javí ako fungovanie, je v skutočnosti len neustále plátanie dier na starej zhrdzavenej lodi, ktorá sa k brehu posúva už len silou vôle.

Nejde o otázku momentálneho politického zlyhania, príčinou je dlhodobá ignorácia problému, ktorý sa dá pomenovať jednoducho – nedostatok personálu.

Viac či menej naliehavé upozorňovanie na tento problém počúvame od lekárov, sestier aj od vedení vedení nemocníc dlhé roky. A až do vypuknutia pandémie sa ho všetkým ministrom zdravotníctva a všetkým vládam darilo prehliadať.

Pred pandémiou sa ešte mohli tváriť, že systém nejako funguje aj bude fungovať. Lekárov a sestry dotlačí do súhlasu robiť nadčasy nad limit zákona, sem-tam sa to prekryje zvýšením platov, prísľubom nejakej tej reformy a ide sa ďalej.

Podobne to vyzeralo aj s kontrolou tzv. personálnych normatívov – teda koľko pacientov má mať na starosti jeden lekár a jedna sestra tak, aby bolo dodržané bezpečné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nemocnice sa tvárili, že tieto normatívy dodržiavajú, a ministerstvo zdravotníctva sa tvárilo, že ich dodržiavanie kontroluje. No napriek upozorneniam zo strany profesijných a odborových organizácií lekárov a sestier, oficiálne sa porušenie normatívov nikdy nezistilo.

Druhá aj tretia vlna pandémie už naplno ukazujú, že môžeme mať aj tie najlepšie prístroje na svete, ale ak ich nemá kto obsluhovať, sú úplne nanič. Vychovať a vyškoliť kvalitného lekára a kvalitnú sestru nie je ako nakúpiť techniku. Trvá to roky. A nestačí len diplom zo školy a atestačné skúšky.

A vo veľkej miere nestačí ani zvýšenie platov. To, čo zdravotníkov trápi, sú pracovné podmienky a tie nestoja len na odmeňovaní. Máme totiž problém nielen v počte, ale aj vo vysokom priemernom veku zdravotníckych pracovníkov. S vekom síce prichádzajú skúsenosti, no ubúda fyzických síl. Šesťdesiatnik už, prirodzene, nie je schopný nepretržite ťahať služby tak ako jeho 35- či 40-ročný kolega na vrchole síl.

A keďže máme nadpriemerné množstvo starších, systém kolabuje už len z obyčajnej fyzickej únavy ľudí.

Už druhá vlna mala byť v tomto posledným varovaním – tá ešte prebiehala v núdzovom stave, keď mali zdravotníci nariadenú pracovnú povinnosť, nemohli dať výpoveď ani si vybrať dovolenku. Systém mal teda k dispozícii všetkých, ktorí boli schopní pracovať, a tak to vyzeralo, že sa ho darí udržať v chode.

No počas jari a leta, keď nákaza opadla, viacerí využili uvoľnenie a zo slovenského zdravotníctva odišli. Ak sme už pred pandémiou mali problém napríklad s anestéziológmi, z čoho vyplývali aj dlhé čakacie lehoty na plánované operácie, tento problém sa v tretej vlne ešte prehĺbil. Dnes to však nie je problém plánovaných zákrokov, ale nepretržitej obsluhy pľúcnych ventilácií, ktorých máme v skladoch dosť, no pripojiť naň pacientov je možné, len ak má priebeh liečby kto kontrolovať a upravovať.

Zdravotníci sa namiesto spoločenského uznania po výkone z druhej vlny a aspoň symbolických odmien a prípravy doplnenia stavov dočkali len opätovného nariadenia pracovnej povinnosti (aj bez núdzového stavu). Z ministerstva dostali len výzvy na trpezlivosť a prosby, aby zostali. A od mnohých ľudí zdeptaných pandémiou a zmätených falošnými informáciami zas počúvajú nevyberané nadávky.

Pritom sú to najmä títo zdravotníci, ktorým možno ďakovať, že nemocnice ako-tak fungujú, starajú sa o pacientov. A že musia robiť tie najťažšie rozhodnutia a vyberať, ktorých pacientov budú liečiť a ktorým už len tlmiť bolesť.

A ak z tejto vlny pandémie niekedy vyjdeme, no na postavení a práci zdravotníkov sa systémovo nič nezmení, ďalšie vlny budú ešte horšie.  

Rakúske žalobaby

Rakúsky odpor voči zaradeniu jadra medzi takzvané zelené energie na úrovni EÚ pokračuje a krajina chystá žalobu, ak by sa tento návrh premenil na reálne rozhodnutie. Takzvaná taxonómia má určovať, ktoré energetické zdroje patria medzi udržateľné či obnoviteľné a investície do nich by boli podporované priamo legislatívou EÚ.

Rakúska ministerka energetiky a klímy Leonore Gewesslerová pre portál euractiv.com povedala, že Rakúsko má k dispozícii právnu analýzu, podľa ktorej je zaradenie jadra do taxonómie zelenej energie v rozpore s európskym právom.

„Značné škody, ktoré spôsobila jadrová energia, sú historicky dobre zdokumentované,“ uviedla Gewesslerová a poukázala na „nebezpečenstvo samotnej jadrovej energie“, čo podľa nej dokazujú katastrofy v Černobyle a Fukušime. Rakúsko má takisto problém s následným spracovaním a uložením vyhoreného jadrového paliva.

Odhliadnuc od technologického vývoja, ktorý uplynul od havárií v Černobyle a vo Fukušime, a aj od toho, že tieto havárie spôsobilo primárne ľudské zlyhanie či prírodná katastrofa, má Rakúsko vo svojej argumentácii ešte jednu dieru.

Inzercia

V januári tohto roka hrozil Európe veľký výpadok pre problémy v prenosových sústavách. Rakúsku v tom čase pomohlo nielen zvýšenie výkonu plynových elektrární, ale aj dodávky elektriny vyrobenej z uhlia a jadra v okolitých krajinách.

Okolité krajiny pritom Rakúsko nielen kritizuje, ale pokúša sa ich aj žalovať pre samotnú existenciu a prevádzku ich jadrových elektrární. To sa týka nielen Slovenska a elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach, ale aj Českej republiky (elektrárne Temelín a Dukovany), Maďarska (elektráreň Paks) a Slovinska (elektráreň Krško).

Problém videli Rakúšania aj pri našom vstupe do EÚ a súhlas s ním podmienili postupnou odstávkou elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. V roku 2008 sa dokonca pokúsili zapojiť do kontroly dostavby elektrárne v Mochovciach.

Ak by však chceli byť Rakúšania vo svojom odpore k jadru naozaj konzistentní, mali by sa prestať spoliehať na to, že iné európske krajiny vyrábajú dostatok energie (aj z jadra), udržiavajú stabilitu prenosovej sústavy a v prípade potreby touto energiou zásobujú napokon aj samotné rakúske domácnosti a priemysel.

Biden chce byť prezidentom do roku 2028

Prezident USA Joe Biden pred niekoľkými dňami potvrdil svoj zámer uchádzať sa vo voľbách 2024 o znovuzvolenie.

Správa prichádza v čase, keď jeho podpora klesla len na 38 percent, ako vyplynulo z prieskumu Suffolk University. Takmer polovica respondentov uviedla, že Biden si v Bielom dome počína horšie, ako očakávali, tento postoj má aj časť tých, ktorí ho za prezidenta volili. 64 percent Američanov si momentálne neželá, aby Biden znovu kandidoval, medzi demokratickými voličmi má tento názor 28 percent.

Ešte horšiu podporu má podľa tohto prieskumu jeho viceprezidentka Kamala Harrisová, s ktorou je spokojných len 28 percent respondentov.

Pritom aj spolupráca medzi samotným Bidenom a Harrisovou viazne. Nielenže podľa zdrojov z Bieleho domu títo dvaja spolu vôbec nekomunikujú, prezidentovi ľudia viceprezidentke otvorene prejavujú nelojalitu. Harrisová sa cíti odstrčená a odrezaná od vplyvu na významné politické rozhodnutia. Vzájomnému vzťahu nepridáva ani fakt, že Joe Biden Kamalu Harrisovú poveruje najmä riešením nezvládnuteľných problémov, ktoré neprinášajú politické body, napríklad situácia imigrantov na americko-mexickej hranici.

V kontexte nedávnych volebných úspechov či značného posilnenia republikánskych kandidátov vo viacerých štátoch to pre Demokratickú stranu pred budúcoročnými voľbami vôbec nevyzerá optimisticky.

Bidenovo rozhodnutie znovu kandidovať a neprepustiť šancu populárnejšiemu demokratickému politikovi je tak pre Republikánsku stranu vlastne dobrou správou.

….…………………………………………………...

Text týždňa: Čo ak by to bolo všetko naopak?

„Nejako sa prihodilo, že sa v Amerike a v Európe tá ‚protirúšková‘ časť populácie začala voľne spájať s pravicou, niekedy libertariánskou, inokedy národoveckou; a naopak, čo sa týka dodržiavania zákazov a príkazov, najviac sa spája s takým tým bruselotvorným ľavým stredom,“ píše vo svojom komentári český matematik a analytik Marian Kechlibar.

Na podklade antagonistického rozdelenia americkej a európskej spoločnosti, kde to, čo hlása a robí druhá strana, je automaticky zlé a nesprávne, sa Kechlibar zamýšľa nad alternatívnou realitou, v ktorej by bolo všetko naopak.

V nej by na počiatku pandémie Donald Trump vyzval svojich podporovateľov, aby sa voči čínskej biologickej zbrani zvanej koronavírus bránili v prvej línii nosením rúšok. A čo by podľa Mariana Kechlibara nasledovalo?

„V tej chvíli by o covidovom fašizme začali vrieskať liberáli. Zjazdy texaských motorkárov by vyzerali ako stretnutia Tuarégov zahalených až po oči, v uliciach pokrokového Seattlu by, naopak, aktivisti strhávali ľuďom rasistické rúška. Progresívne médiá by hýrili komentármi o tom, že nosenie rúšok je znakom rasistickej nechuti bielych dýchať rovnaký vzduch ako čierni. A ak by si nejaký úbožiak vzal namiesto bieleho rúška čierne, sociálne siete by ho v okamihu zlynčovali s obvinením z ‚blackface‘. Zelení aktivisti by zas horlivo rozprávali o tom, ako výroba rúšok produkuje CO2 a ničí planétu.“

„Bokom by nezostala ani Česká republika. Najlepšie rúška by boli tie ruské a prezident Zeman by národu oznámil, že piť becherovku bez rúška by si dovolil len idiot.“

Prístup k opatreniam však podľa Kechlibara nevychádza z politického presvedčenia. Jednotlivé strany v rôznych situáciách dokážu používať rovnaké argumenty, proti ktorým sa pri oponentoch ohradzujú. V politike totiž nakoniec ide len o získanie voliča. Akýmikoľvek prostriedkami.

….…………………………………………………...

Video týždňa: Dominancia nihilizmu

Nihilizmus, ktorý sa v mene tzv. oslobodenia jednotlivca snaží popretŕhať všetky väzby ľudí, postupne likviduje celú spoločnosť. Či už ide o väzby vo väčších komunitách, v cirkvi, ale aj v širších či základných rodinách. Tieto vzťahy prestávajú byť hodnotou samou osebe a všetka hodnota sa prisudzuje len sebaprezentácii a subjektívnym pocitom jednotlivca.

Jedinou cestou von je obnova spoločenstva. V rodine, v cirkvi, v komunite. Aj o tom diskutujú Rod Dreher a Kale Zelden v najnovšom diele videopodcastu The American Conservative.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.