Skautské tábory v ohrození Neberte našim deťom letné tábory – už zase

Čitatelia Postoja sa možno pamätajú na správu spred štyroch rokov, ktorá niesla rovnaký titulok. V tom čase ohrozovalo realizáciu skautských táborov nezmyselné nariadenie, že deti pred nástupom na akciu musia absolvovať drahý covid test, aby sa na tábore mohli zúčastniť. Našťastie sa túto podmienku aj vďaka mediálnemu tlaku podarilo zvrátiť a tábory sme napokon úspešne zorganizovali.

Dnes zažívame (nielen) v skautingu akési déjà vu. Zo dňa na deň prišlo nariadenie, ktoré je pre väčšinu skautských zborov nemožné dodržať.

Nesplniteľná podmienka

Tým, že skautské tábory boli na prelome mája a júna bez varovania zaradené medzi zotavovacie podujatia, musia sa riadiť ich náležitosťami. Nad niektorými ako osvetlená cesta na latrínu sa skauti len pousmejú ako nad celkom bizarným nápadom. Ale nad niektorými krútia hlavou a označujú ich za likvidačné.

Najvýraznejšou z nich je podmienka, aby sa na tábore nachádzala „odborne spôsobilá osoba (zdravotník), ktorá získala odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností lekára, sestry, pôrodnej asistentky alebo zdravotníckeho záchranára podľa osobitného predpisu“.

Nie som nezaujatý pozorovateľ. Tohto roku sa chystám na svoj 18. skautský tábor, ktorý (spolu)organizujem. Dva týždne z leta každoročne trávim s deťmi v divočine skultivovanej táborovými stavbami, ktoré si sami budujeme, staviame, viažeme. Latrína je v lese, varíme si na ohni (v kotline), otužujeme sa v studenej vode, spíme v stane, hráme sa, pracujeme, rúbeme drevo, riešime konflikty a spoločnými zážitkami vytvárame nové priateľstvá.

Neberte našim deťom letné tábory

Jana  Vinterová

Lekár na ozdobu

Súhlasím, že takto uprostred prírody sú mnohé činnosti z istého pohľadu rizikové, keďže najpevnejšia stena je tá z celty, svetelné zdroje sú obmedzené a čo si človek vlastnými rukami neurobí, to nemá.

Napriek tomu neviem, čo by na našom tábore robila externá posila v podobe onej odborne spôsobilej zdravotníckej osoby.

Na táborisku máme vždy dvoch alebo viacerých dospelých skautov s absolvovaným 33-hodinovým kurzom prvej pomoci. Jeden z nich je pasovaný za hlavného zdravotníka, ktorý si tie dva týždne „odordinuje“. Čo väčšinu času robí? Vyberá kliešte, obväzuje presilené kolená či členky, natrie fenistilom štípance od ovada, vydezinfikuje a obviaže či prelepí škrabance.

Niekde tu sa jeho úloha končí.

Keď si s niečím nevie rady, voláme priateľom lekárom na telefóne. Tí buď poradia, alebo odporučia nemocnicu. Pri väčších úrazoch bez veľkých diskusií sadáme do auta a letíme na pohotovosť.

Keď dieťa ochorie, začne kýchať, kašľať, dostane teploty, voláme rodičom, ktorí ho odvezú domov.

Preto de facto pre lekára či sestru, ktorí by museli stráviť 15 alebo viac dní v našich táboroch, by to boli dni nudy, oddychu alebo trápenia v nechcenom diskomforte – podľa charakteru daného človeka. Ale určite by sa od roboty nepretrhli, naopak, boli by odkázaní na vykonávanie činností, ktoré si vôbec nevyžadujú ich kvalifikáciu. Pretože všetko ostatné sa rieši aj tak len nemocnicou alebo odchodom domov. Na tom by ich prítomnosť vôbec nič nezmenila.

Tábor len pre dobrodružné povahy

Podmienka, že na zotavovacom podujatí musí byť vyškolený zdravotník, tu je už dlho. Človek sa nemusí hrabať v zákonoch a vyhláškach, aby o tom vedel. Je pomaly pravidlom, že vždy, keď deti idú do školy v prírode, na plavecký výcvik alebo akúkoľvek dlhšiu školskú akciu, triedne učiteľky sa idú potrhať, aby niekoho pozháňali.

Oslovujú rodičov a známych a napriek tomu, že zastupujú štátnu alebo cirkevnú inštitúciu, často majú problém niekoho na pobyt s deťmi presvedčiť. A to ponúkajú aspoň v porovnaní so skautskými tábormi luxus v podobe podlahy, štyroch stien, teplej sprchy a splachovacieho záchoda.

Ako však nájsť lekára dobrodruha, ktorý pôjde na pár týždňov spať pod celtu, jesť jedlo z poľnej kuchyne a navštevovať niekoľkokrát denne latrínu v blízkom lese? Zdravotníkov, ktorí by sa na toto dali nahovoriť, je málo, aj keď im ponúknete finančnú odmenu. Dni dovolenky strávia radšej inak.

Na skautských táboroch sú však všetci dobrovoľníci, každý vedúci od šéfa tábora až po kuchára. Ponúkať peniaze lekárovi je pre nás nadštandard.

Mobily všade a zdravotníci kde?

Otázkou tiež je, prečo sa máme týmto problémom zaoberať v dnešnej dobe mobilov. Za dávnejších čias sa to dalo pochopiť. Niečo sa na tábore zomlelo, úraz či choroba, možno ani to auto nebolo k dispozícii. Áno, v takej situácii by sa azda záchranár alebo lekár hodil. Ale dnes? Keď okrem nadbytku mobilov trpíme na Slovensku nedostatkom zdravotníkov?

Nariadenie, ktoré skautov pred pár dňami prekvapilo, spôsobuje, že v zhruba rovnakom čase má slovenské zdravotníctvo poskytnúť svojich vyškolených ľudí na desiatky či až stovky táborov. Odkiaľ, keď ani v nemocniciach a ambulanciách ich nie je dosť? Kde nabrať sto či dvesto ochotných lekárov a sestier?

A aj keby ich bolo nadmieru veľa, iste v lete všetci túžia po oddychu a dovolenkách, a nie po detskom kriku cudzích detí a nepohode života v divočine.

Zaujímavé tiež je, že predpísanú podmienku vyškolenej osoby nespĺňa ani medik po šiestich či ôsmich semestroch štúdia. Pritom takého by sme zohnali asi najľahšie, navyše by pri tejto príležitosti možno nabral nejakú obmedzenú prax (aspoň v tom obväzovaní a vyberaní kliešťov).

A asi by bol prínosnejší ako taká pôrodná asistentka, keďže na skautských táboroch málokedy niekto rodí.

Toto všetko sú úvahy, ktoré v týchto dňoch zamestnávajú hlavy stoviek skautských dobrovoľníkov, ktorí sa na tábory chystajú od januára či februára. A ktorí sa boja – bez ohľadu na to, ako to ustoja tohto roku –, že do rovnakého problému spadnú o rok opäť. Lebo zdravotníci nie sú kukurica na poli.

Skautský táborAko to, že neprestáva fascinovať

Jana  Vinterová

Čo znamená zrušiť skautský tábor

To je hlavný dôvod, prečo sú skautské tábory ohrozené. Nielen v tomto roku, ale aj do budúcnosti. Dnes to vnímame o dosť citlivejšie hlavne preto, že požiadavka prišla neskoro. Zrušenie svojich táborov už zvažujú viaceré skautské zbory na Slovensku, pretože inú legálnu možnosť nevidia.

Naše (košické) tábory trvajú 15 a viac dní, čo je štvrtina letných prázdnin. Rodičia od novembra poznajú termíny, naplánovali si podľa toho dovolenky a celý letný program. Verili, že určené dva týždne budú mať ich deti postarané o program. A mnohí skauti už od septembra počítajú dni do ďalšieho tábora. Taká obľúbená akcia to je. Vyvrcholenie skautského roka. Základ skautskej formácie, pretože niet lepšieho prostredia na výchovu, ako je príroda a život v nej.

Čo sa však stane, keď tábory zrušíme?

Rodičia (iba v našom košickom prípade je to vyše dvesto ľudí!) budú nahnevaní, smutní, rozčarovaní. Budú musieť narýchlo vyriešiť problém, kde dať deti, keď oni musia chodiť do roboty. O sklamaní detí ani nehovorím.

A aj materiál na tábory niečo stojí a nie je to nič lacné. My sme do tých našich investovali niekoľko tisíc eur. Zrušiť tábory znamená vrátiť rodičom peniaze, ktoré už nie sú, pretože nákupy sa nerobia len posledný týždeň pred konaním, ale oveľa skôr.

Férovosť a zdravý rozum

Situácia, v ktorej sme sa ako organizátori skautských táborov ocitli, je naozaj nezávideniahodná. Už týždeň žijeme vo veľkom strese a neistote, či sa tábory vôbec uskutočnia a ako to komunikovať našim členom.

Zháňame zdravotníkov, ktorých reálne nepotrebujeme. Voláme na úrady, študujeme zákony a vyhlášky a sme demotivovaní a paralyzovaní, lebo nevieme, čo bude ďalej, či sa na tábor chystať, či nechystať.

Všetci vedúci si uvedomujú svoju zodpovednosť. Všetkým nám na zverených deťoch záleží. Vieme, že ich zdravie a bezpečnosť sú dôležité. Určite nechceme dehonestovať prácu lekárov a zdravotníkov, netvárime sa, že sme v otázke zdravia múdrejší či sebavedomejší. Cieľom tohto textu nie je vyvolávať dojem, že sú pre nás nepotrební.

Apelujeme však na férovosť a zdravý rozum. Zmeny môžu nastať, ale s dostatočným predstihom, aby sme mali čas sa na ne pripraviť.

Alebo nastať nemusia, keď sa po predchádzajúcej diskusii a kompetentnom zvážení príde na to, že ten pôvodný stav mal predsa len svoje opodstatnenie.