Už onedlho budú poslanci schvaľovať štátny rozpočet na budúci rok, a i keď vládou prešiel bez väčších problémov, dá sa povedať, že prakticky žiadny minister s ním nebol spokojný. Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková upozornila, že nebude dosť peňazí na prevádzku väzníc, minister dopravy Andrej Doležal bol zasa nespokojný, pretože s peniazmi, ktoré boli jeho rezortu pridelené, nebude možné pokračovať vo výstavbe projektov.
Nešťastní sú aj učitelia a zdravotníci, keďže sa nedočkajú zvyšovania platov. To sa vlastne týka všetkých zamestnancov verejnej a štátnej správy. Pre nedostatok peňazí sa totiž po druhýkrát pristúpilo k zmrazeniu mechanizmu, ktorý im automaticky valorizuje platy každý rok. Teda s výnimkou zdravotníkov, k tomu sa však ešte dostaneme.
Minister financií Igor Matovič argumentuje tým, že štát nemá peniaze, za posledný rok v dôsledku pandémie a s ňou spojených nečakaných výdavkov stúpol štátny dlh hneď o 10 percentuálnych bodov a dosiahol vôbec najvyššiu úroveň od založenia samostatnej republiky. Treba teda šetriť.
Ako sme už spomínali, jediní, komu sa budú aj v budúcom roku valorizovať platy, sú zdravotníci. V budúcom roku by si teda mali nájsť na výplatných páskach plat vyšší o 3,6 percenta.
Zdravotníci sú však aj napriek tomu rozhorčení, a to najmä zdravotné sestry. Už dlho totiž bojujú za zvýšenie platov vo všeobecnosti. Stačí sa pozrieť na príklad Slávky Horňáčkovej, ktorá vedie odborové združenie sestier pri nemocnici v Novom Meste nad Váhom, aby človek toto rozhorčenie pochopil.
Zdravotnou sestrou je už viac ako 20 rokov. Má dve špecializácie, vysokú školu a pracuje v chirurgickej ambulancii v spomínanej nemocnici. „Zarábam však menej ako známa, čo pracuje za kasou v potravinách,“ konštatuje pre Postoj.
To, že ani po roku, keď nemocnice fungovali v dôsledku pandémie na doraz, vláda nepristúpila na zvýšenie platov zdravotných sestier, považuje za škandál. „Naše platové ohodnotenie je znevažujúce,“ hovorí rozhorčene, „ukazuje, že štát si našu prácu neváži.“
Podľa údajov Komory sestier a pôrodných asistentiek aktuálne priemerná hrubá mzda sestry dosahuje necelých 972 eur. Nástupný plat pre pokladníkov v Lidli je pritom 910 eur. Komora však upozorňuje, že tento údaj sa týka iba sestier pracujúcich v nemocniciach a tie, čo pracujú v ambulanciách alebo domovoch sociálnych služieb, majú platy ešte nižšie.
Okrem toho sa na ne nevzťahuje ani automat, ktorý zdravotným sestrám v budúcom roku zdvihne platy aspoň o 3,6 percenta. V prípade domovov sociálnych služieb totiž zvyknú byť zamestnávané podľa zákona o verejnej službe a ich plat v tomto roku dosahuje 855 eur.
Sestry v ambulanciách bývajú často zamestnávané lekárom, ktorý je zriaďovateľom danej ambulancie, a nevzťahujú sa tak na ne žiadne pravidlá, ktoré sa týkajú štátnych zamestnancov, a platy teda majú tiež nižšie.
Ako pre Postoj hovorí Horňáčková, sestry tak nemajú veľkú motiváciu v odbore zostať a pandémia túto situáciu iba zhoršila.
Slovensko pritom už aj pred pandémiou malo problém s nedostatkom zdravotných sestier. Kým v Európskej únii pripadá na tisíc obyvateľov v priemere 8,4 sestry, na Slovensku je ich iba 5,4. Sestry na nemocničných oddeleniach tak majú často na starosti veľké množstvo pacientov a to sa potom podpisuje na kvalite zdravotnej starostlivosti.
Tento nedostatok sa naplno ukázal v najhorších chvíľach pandémie. Keď nemocnice zaplavili pacienti a jednotlivé zariadenia začali postupne kolabovať, problémom nebol nedostatok lôžok, ale najmä chýbajúci zdravotnícky personál.
Aj preto sa u nás nepristúpilo k zriadeniu takzvaných poľných nemocníc, čo bol krok, ku ktorému pristúpili mnohé iné krajiny v snahe pomôcť čo najviac pacientom chorým na covid. Provizórne nemocnice by sme totiž postaviť síce mohli, no nemal by v nich kto pacientov ošetrovať.
Zdravotné sestry, ktoré sa už aj za normálnych okolností starali o vysoký počet pacientov na nemocničných oddeleniach, tak mali ešte väčší nápor práce a za výrazne ťažších podmienok. Mnohé trávili dennodenne aj desať hodín v špeciálnych oblekoch bez obedovej či inej prestávky.
Keď sa situácia upokojila a skončil sa núdzový stav, logicky prišiel exodus zdravotných sestier, ale aj lekárov. Pre mnohých boli pandemické zážitky poslednou kvapkou, ktorá im chýbala na to, aby sa definitívne rozhodli zo slovenského zdravotníckeho systému odísť.
Iba do začiatku septembra odišlo viac ako 700 sestier a komora predpokladá, že celkovo môže zo systému v tomto roku odísť aj 1500 ľudí.
Ak sa rozhodnú pre odchod do zahraničia, najčastejšou destináciou je Česko. A niet sa čo čudovať. Priemerná mzda zdravotnej sestry v minulom roku u susedov dosiahla 1850 eur, čo je raz toľko ako u nás.
Tento rok boli mzdy ešte vyššie, a síce aj tamojšia vláda uviedla, že nemôže vyhovieť požiadavkám odborov a zvýšiť platy v budúcom roku tak, ako by si želali, predsa bude navýšenie vyššie ako u nás a české sestry si polepšia o šesť percent.
Igor Matovič pritom ešte ako premiér v januári vyhlasoval, že nikto si nezaslúži našu podporu viac ako zdravotníci. Zvyšovanie ich platov označil za svoju prioritu pri rokovaniach o rozpočte aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, nakoniec však dohodol iba to, aby sa im platy nezmrazili.
Problém s nízkymi platmi zdravotných sestier sa ťahá už desiatky rokov, no mohlo by sa zdať, že po roku, ktorý máme za sebou a ktorý nám všetkým ukázal, aké dôležité zdravotné sestry sú, sa dostaneme k jeho riešeniu.
No nestalo sa tak a zdá sa, že ministerstvo zdravotníctva zatiaľ problém nedostatku zdravotníckeho personálu zrejme veľmi nevníma. Keď ich zástupcovia upozorňovali, že nezvýšenie platov iba podporí ďalší exodus do zahraničia, Lengvarský odpovedal, že ministerstvo v nasledujúcom období vypracuje porovnanie platov s okolitými krajinami.
Keďže Slovensku už teraz chýba viac ako 14-tisíc zdravotných sestier a polovica absolventiek tohto študijného odboru sa v ňom ani nezamestná, človek by si myslel, že podobná analýza už dávno existuje.
Zatiaľ však riešime reformu systému nemocníc, ktorá je potrebná, no ak nebudeme mať zdravotníkov, ktorí by v nemocniciach pracovali, bude celkom zbytočná.