V dnešnom Historickom podcaste sa pozrieme na vznik univerzít na Západe, povieme si aj niečo o univerzitách v strednej Európe a o metódach výučby a štúdiu.
V dynamickom období na prelome 12. a 13. storočia sa na území bývalej Západorímskej ríše (Anglicko, Francúzsko, Itália a Iberský polostrov) rodí nová inštitúcia, ktorú súčasníci nazývali studium generale a dnes ju poznáme pod menom univerzita. Na rozdiel od katedrálnych škôl išlo o nadregionálne vzdelávacie inštitúcie a viaceré z nich mali skutočný medzinárodný rozmer. Do konca 13. storočia existovalo v Európe 10 stabilných a slávnych univerzít.
Ideálnym príkladom na štúdium ich počiatkov je parížska univerzita, ktorá vznikla z miestnej katedrálnej školy a združovala tiež viaceré menšie školy a bola komunitou profesorov a študentov. Spomínaná komunita sa vyznačovala značnou mierou rovnoprávnosti a profesori skôr sprevádzali študentov na ceste za poznaním.
Ako bola stredoveká spoločnosť rozdelená do rôznych cechov a združení, tak aj univerzita sa skladala z malých komunít, z ktorých sa postupne vyvinuli dnes známe kolégiá. V Európe sa ujali dva hlavné modely správ univerzít. Parížsky a druhým a čiastočne odlišným bol bolonský, kde univerzitu tvorili len študenti, ktorí ju spravovali a profesorov si najímali.
V celom procese vzniku bol dôležitý pápež, ktorý svojou autoritou ochránil vznikajúce inštitúcie pred panovníkmi a mestskými radami, ale jeho vplyv bol len malý cez osobu kancelára, ktorým často bol miestny biskup. Významnú úlohu pri vzniku univerzít hrali aj nové žobravé rády a len v menšej miere do ich kreovania zasahovali králi. Pokiaľ ide o zakladanie univerzít, tak sú známe tri modely – vznikom zo zabehanej inštitúcie, odchodom časti univerzitnej komunity do iného mesta, založením na zelenej lúke.
Klasická stredoveká univerzita mala štyri fakulty – artistickú (filozofickú), teologickú, právnickú a medicíny. V počiatkoch však väčšina univerzít mala len artistickú a teologickú fakultu. Na niektorých sa však špecializovali na medicínu a v Bologni bolo dominantné právo a iné fakulty pribúdali len pozvoľna a proces kreovania trval aj dve storočia.
V krátkosti sa ešte pozrieme na strednú Európu, kde univerzity vznikajú až v druhej polovici 14. storočia a prvou lastovičkou bola univerzita v Prahe založená v roku 1348. Náš priestor čelil špecifickým problémom, ktoré hatili rozvoj inštitúcií.
Na záver sa ešte zameriame na výučbové metódy, ktoré používal najslávnejší profesor 13. storočia Tomáš Akvinský, a na niektoré aspekty štúdia vtedajších študentov.
PhDr. Gabriel Hunčaga, PhD., je dominikán a medievalista, ktorý sa zaoberá výskumom stredovekých náboženských hnutí, vzdelávania a mestského prostredia. Je členom Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV, Historického inštitútu rádu kazateľov v Ríme a iných. Má za sebou výskumné pobyty vo Viedni, Jeruzaleme a Ríme. Je autorom dvoch monografií a v spoluautorstve s dr. Miroslavom Huťkom nedávno vydal tretiu monografiu s titulom Žobravé rehole a stredoveké mestá. Pôsobenie mendikantov v stredovekom urbánnom prostredí.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.