Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
04. november 2021

Tretia vlna

Prekoná v počte hospitalizovaných druhú vlnu? Mali by tvrdšie opatrenia zmysel?

V ankete odpovedajú Richard Kollár, Alexandra Bražinová, Ivan Bošňák, Peter Visolajský, Martin Pavelka a Eva Kušíková.

Prekoná v počte hospitalizovaných druhú vlnu? Mali by tvrdšie opatrenia zmysel?

Epidemická situácia sa rýchlo zhoršuje, počet hospitalizovaných, z ktorých väčšinu tvoria neočkovaní, sa za posledné tri týždne viac ako zdvojnásobil a atakuje hranicu dvetisíc ľudí v nemocniciach. Rýchlo rastie aj počet pozitívnych prípadov. Za stredu zaznamenalo Slovensko rekordný nárast 6 713 PCR testov, čo je najviac od začiatku pandémie. Pozitivita testov prekročila už 30 percent.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský v stredu tiež povedal, že sa blížime k bodu, keď budeme musieť prijať tvrdšie opatrenia, a ak sa situácia nezlepší, nevylúčil ani lockdown počas Vianoc.

Odborníkov sme sa preto opýtali:

1. Bude aj napriek očkovaniu na vrchole tretej vlny viac ľudí v nemocniciach ako počas druhej vlny?

2. Sú dnes cestou tvrdšie opatrenia? Ak áno, aký typ opatrení by bol v tejto chvíli ešte efektívny?

Tu je krátky výber z ich odpovedí:

Richard Kollár, matematik

  1. Záťaž v nemocniciach môže byť podobná ako na jar, prípadne mierne nižšia, no na vrchole viem s istotou povedať, že nemocnice budú takmer plné. Počet obetí covidu bude aj v tejto vlne v tisíckach, odhadujem to hrubo niekde medzi 5 000 až 10 000. 
  2. Domnievam sa, že opatreniami už nedokážeme šírenie zastaviť, i keď nimi dokážeme ešte pandemickú vlnu mierne spomaliť. To aj bude časom lokálne nevyhnutné. Momentálne je najdôležitejším opatrením preočkovanie treťou dávkou tých, ktorí boli zaočkovaní pred viac ako 6 mesiacmi druhou dávkou.

Alexandra Bražinová, epidemiologička

  1. To si netrúfam odhadnúť. Závisí to od viacerých faktorov – najmä od počtu vnímavých ľudí, čiže tých, čo sa môžu infikovať, pretože nie sú dostatočne chránení imunitou.
  2. Momentálne potrebujeme opatrenia, ktoré umožňujú kontrolu infekcie a radikálne znižujú stretávanie ľudí. Pod kontrolou myslím napríklad zavedenie režimu kontroly OTP na pracoviskách a všetkých verejných priestoroch. Je možné, že budú potrebné aj lokálne lockdowny.

Ivan Bošňák, analytik

  1. Nie, k tomuto nedôjde. Ale niektoré menšie nemocnice dnes majú viac pacientov, ako mali maximum v druhej vlne. Vychádza nám, že by to v delta vlne mala byť asi polovica počtu pacientov z druhej vlny, ale v najbližších 3 mesiacoch.
  2. Nerozumiem, prečo sa pri našej zaočkovanosti hovorí o tvrdších opatreniach. Ak sa totiž zaočkovanosť nezlepší, tak dokedy nimi budeme hroziť a mať ich? V tejto chvíli by som preto doočkoval a izoloval seniorov a zdravotne znevýhodnených na určité obdobie prísne podľa regiónov, ktoré sú ohrozené, a následne opatrenia aj regionálne uvoľňoval. Aj delta ustúpi.

Peter Visolajský, lekár

  1. Áno, budeme. Máme veľa necovidových pacientov a k tomu nám pribudne vlna tých s covidom, ktorých môže byť aj menej ako počas druhej vlny, čo však nie je isté. Čím neskôr zaočkujeme starších ľudí treťou dávkou, tým viac nám ich pribudne v nemocniciach.
  2. V prvom rade treba zabezpečiť preočkovanie ľudí nad 55 rokov treťou dávkou, zabezpečiť podávanie monoklonálnych protilátok infikovaným s tým, že by sa mohla zvážiť finančná spoluúčasť u dobrovoľne neočkovaných pacientov, a pri opatreniach by sa malo zásadne zohľadňovať, či je daná skupina ohrozená covidom na živote alebo nie.

Martin Pavelka, člen konzília odborníkov

  1. Tretia vlna je prakticky výlučne epidémiou nezaočkovaných ľudí. Keďže na Slovensku ide o niekoľko miliónovú skupinu, ich dopad na preťaženosť zdravotného systému je porovnateľný s tým, čím sme si prešli počas druhej epidmeickej vlny.
  2. Ultimátne lockdown nerieši prvotný problém, a to že väčšina Slovenska nie je zaočkovaná. Bez rozdielu toho na ako dlho a ako často budeme lockdown zavádzať tento "slon z rohu izby" nezmizne a po lockdowne budeme ako spoločnosť presne v tej istej pozícií ako pred ním.

Eva Kušíková, anestéziologička

  1. Neviem odhadnúť, koľko bude hospitalizovaných. Viem však s absolútnou, neochvejnou istotou, že väčšina z nich bude nezaočkovaná. Nanešťastie, tá neočkovaná časť je stále príliš veľká a opäť zahltila nemocničný systém, čo sa dotýka nás všetkých.
  2. Uvedomujem si, že povinné očkovanie je tvrdé opatrenie, je preto politicky nepriechodné a aj filozofovia či etici by o tom možno viedli dlhé spory. A možno ani nie. Z môjho pohľadu je však v tejto chvíli jediné, čo by bolo účinné, a jeho efekt by sa prejavil pomerne rýchlo a na dlhší čas.

Richard Kollár, matematik, zakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

1. Tretia a druhá vlna sa nedajú príliš porovnávať. Pred druhou ešte nemal takmer nik na Slovensku natrénovanú vlastnú imunitnú odpoveď na stretnutie s vírusom a zároveň kolovali v populácii len menej infekčné varianty vírusu, ako je súčasný delta variant. Práve preto očakávame, že počet obetí tretej vlny bude výrazne nižší ako tej predchádzajúcej, pretože veľká časť najohrozenejšej populácie je už zaočkovaná, ďalšia prekonala ochorenie a časť, žiaľ, v predchádzajúcej vlne na covid aj zomrela. Napriek tomu bude počet obetí covidu aj v tejto vlne v tisíckach, odhadujem to hrubo niekde medzi 5 000 až 10 000. 

Záťaž v nemocniciach môže byť podobná ako na jar, prípadne mierne nižšia, pretože do nemocníc sa dostávajú aj tí, ktorí už síce majú prekonaním ochorenia alebo očkovaním vybudovanú istú mieru imunity, ale zároveň táto imunita mohla byť nedostatočná, prípadne mohla časom zoslabnúť. Máme však aj lepšie liečebné postupy, pacienti sú v priemere hospitalizovaní kratšie a vážnych prípadov by malo byť menej, podobne ako obetí.

Takže naše zdravotníctvo by to mohlo s vypätím síl zvládnuť, ale budeme zrejme blízko úplnej kapacity personálu, ktorý je už dlhotrvajúcou pandémiou vyčerpaný. Dôsledky toho budeme cítiť ešte dlho. Počet infikovaných, ktorých zachytíme testami, však bude zrejme vyšší ako v minulej vlne. Jednak viac testujeme presnejšími PCR testami, tiež dnes vieme efektívnejšie trasovať kontakty a takisto pandémia prejde plošne školami, kde dobiehame najdlhšie obdobie zavretých škôl v Európe v minulej vlne. 

Je veľmi ťažké odhadovať, kde presne vrchol bude, keďže zatiaľ žiadna málo zaočkovaná krajina na svete, medzi ktoré patrí s podpriemernou mierou očkovania v porovnaní s celým svetom vrátane rozvojových krajín aj Slovensko, neprešla cez vrchol vlny delta variantu, špecificky nik v Európe. Zatiaľ teda vidíme len zlé príklady ešte menej zaočkovaných krajín ako Slovensko – Bulharsko, Rumunsko či Rusko, kde sa situácia systematicky zhoršuje veľmi dlhodobo a stále ešte možno nevidia vrchol ich pandemickej vlny.

Máme odhady, ktoré hovoria o vrchole vlny na Slovensku v druhej polovici novembra či začiatkom decembra, ale sú to len hrubé odhady. Presnejšie špecifikovať záťaž nemocníc v „peaku“ neviem, viem však s istotou povedať, že nemocnice budú takmer plné, keďže bude snaha zároveň čo najmenej obmedzovať bielu medicínu a personálu je len konečný počet. 

Sú dnes cestou tvrdšie opatrenia?

2. Delta variant sa rýchlo šíri aj v krajinách, ktoré zavádzajú veľmi tvrdé opatrenia, v Rusku na týždeň vyhlásili pracovné voľno pre takmer celú populáciu a čísla stále rastú. Podobne nepomohli zastaviť šírenie delta variantu prísne opatrenia v Austrálii či na Novom Zélande ani v situácii, keď bolo prípadov málo a opatrenia boli veľmi dobre – v porovnaní s nami – dodržiavané a vynucované.

Z toho dôvodu sa domnievam, že opatreniami už nedokážeme šírenie zastaviť, i keď nimi dokážeme ešte pandemickú vlnu mierne spomaliť. To aj bude časom lokálne nevyhnutné. Potrebné budú ľahko kontrolovateľné opatrenia, lebo akékoľvek iné zrejme budú hromadne porušované, tak ako to vidíme už pár mesiacov. Z toho dôvodu odporúčam sprísňovať len tie opatrenia, ktoré budú naozaj aj efektívne platiť, nie len písať príkazy, ktoré sa nedodržiavajú, na papier. 

V momentálnej situácii je najdôležitejším opatrením preočkovanie treťou dávkou tých, ktorí boli zaočkovaní pred viac ako 6 mesiacmi druhou dávkou. Dáta nielen z Holandska a Dánska hovoria o tom, že táto skupina je opäť covidom ohrozená. Toto je zrejme najefektívnejšie opatrenie, lebo pri ňom očakávame dobrú spoluprácu občanov, ktorí sa tejto ochrane potešia. Či by mali podobný efekt ostatné opatrenia nad rámec súčasného COVID automatu, tak o tom osobne veľmi pochybujem. 

Alexandra Bražinová, epidemiologička, prednostka Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského 

1. To si netrúfam odhadnúť. Závisí to od viacerých faktorov – najmä od počtu vnímavých ľudí, čiže tých, čo sa môžu infikovať, pretože nie sú dostatočne chránení imunitou. Počet týchto ľudí je momentálne veľmi ťažké odhadnúť. Sú to najmä nezaočkovaní, aj tí, ktorí síce mali covid-19 a myslia si, že sú chránení, ale už to bolo dávnejšie a ich imunitná odpoveď ich už neochráni pred reinfekciou. Plus je tu veľká skupina očkovaných, ktorí sú už trištvrte roka od druhej dávky a tiež im protilátková odpoveď klesá.  

Sú dnes cestou tvrdšie opatrenia?

2. Momentálne potrebujeme opatrenia, ktoré umožňujú kontrolu infekcie a radikálne znižujú stretávanie ľudí. Pod kontrolou myslím napríklad zavedenie režimu kontroly OTP na pracoviskách a všetkých verejných priestoroch. Medzi opatrenia, ktoré znižujú stretávanie ľudí, patrí aj lockdown, je možné, že bude lokálne potrebný. 

Peter Visolajský, lekár a člen Ústredného krízového štábu

Inzercia

1. Dnes si to málo ľudí uvedomuje, ale táto vlna bude zásadne odlišná od tej predchádzajúcej v tom, že v nemocniciach máme pre covid menej kapacít. Od zimy máme, žiaľ, menej lekárov aj sestier. Na druhej strane máme veľa necovidových pacientov, u ktorých sa v dôsledku predchádzajúceho odkladania liečby či diagnostiky hospitalizácia viac odkladať nedá. Nemáme ani lockdown, ktorý zabezpečoval, že bolo v nemocniciach menej napríklad úrazov či iných infekcií. Nemocnice sú tak dnes vyťažené aj necovidovými pacientmi a luxus minulej vlny, keď sme mohli na covid oddelenia poskytnúť sestry, lekárov a ďalší personál či lôžka z iných menej vyťažených oddelení, už nemáme.

No a čo sa týka covidu, okrem hrozivo nízkej zaočkovanosti tu vstupuje do hry fakt, že hoci sa vlna už naplno rozbehla, ministerstvo napriek prísľubom rozbehlo očkovanie treťou dávkou len nedávno. Čím neskôr totiž zaočkujeme starších ľudí treťou dávkou, tým viac nám ich pribudne v nemocniciach. Takže odpoveď na otázku, či na vrchole tretej vlny budeme mať v nemocniciach viac pacientov, je – áno, budeme. Máme veľa necovidových pacientov a k tomu nám pribudne vlna tých s covidom, ktorých môže byť aj menej ako počas druhej vlny, čo však nie je isté.

Sú dnes cestou tvrdšie opatrenia?

2. V prvom rade treba čím skôr zabezpečiť preočkovanie ľudí nad 55 rokov treťou dávkou. Toto opatrenie má absolútnu prioritu a musí byť vykonané najrýchlejšie, ako dokážeme. Zabezpečiť podávanie monoklonálnych protilátok infikovaným s tým, že by sa mohla zvážiť finančná spoluúčasť u pacientov, ktorí sa dobrovoľne rozhodli nezaočkovať.

Pri opatreniach by sa malo zásadne zohľadňovať, či je daná skupina ohrozená covidom na živote alebo nie. Teda ako v iných krajinách, aj u nás treba zohľadniť, že človeka chráneného vakcínou už nemusíme chrániť protiepidemickými obmedzeniami. A to, čo bolo potrebné aj v predchádzajúcej vlne, opatrenia, ktoré už máme, musíme hlavne začať vyžadovať a kontrolovať. Dnes to totiž vyzerá tak, že v Bratislave si píšu pravidlá a farbia okresy, ale zvyšok Slovenska o tom nevie. 

Ivan Bošňák, dátový analytik, spolutvorca projektu Dáta bez pátosu

1. Už je to s tým dvojnásobkom skôr za 16-17 dní a ani nie za 3 týždne. Príjmy sú dnes priemerne na úrovni 250 pacientov za 7 dní. Viac ako polovica z tohto počtu je koncentrovaná už takmer mesiac v dvoch krajoch, v Košickom a v Prešovskom. Nárast počtu pacientov na príjmoch je oneskorený za nárastom počtu pozitívnych asi o 5-6 dní. Preto vidíme veľmi rýchlo nárast aj konečného stavu pacientov v nemocniciach.

Pacienti sa oproti druhej vine zdržiavajú v nemocniciach kratšie a to je dobrá správa. Rovnako je podiel úmrtí na prepusteniach z nemocníc asi 15 % a nie 30 % ako v druhej vlne. Napriek vysokému počtu pozitívnych prípadov za krátke obdobie je zatiaľ v nemocniciach menej ako 2 000 pacientov. A delta sa bude presúvať zo severovýchodu, ktorý je slabo zaočkovaný, smerom na juhozápad, kde je zaočkovanosť vyššia. Preto je aj percento pacientov z pozitívnych nižšie. Je to významne menej.

V Košickom kraji ide do nemocnice 9 % z pozitívnych, v Bratislave je to asi 5 %. Napriek nárastu počtu príjmov z dnešných 250 na 300, prípadne 350 si nemyslíme, že príde k naplneniu nemocníc na úrovne z minulej vlny. V rovnakej metodike sme mali viac ako 4 000 pacientov začiatkom marca. Nie, k tomuto nedôjde. Ale niektoré menšie nemocnice dnes majú viac pacientov, ako mali maximum v druhej vlne. Napríklad Svidník a Stará Ľubovňa. No to sú veľmi slabo zaočkované okresy. Čo však lekárov trápi nie je len stav v nemocniciach, ale aj počet pacientov na príjme. Už sme v delte mali dodnes 6 000 príjmov. V druhej vlne to bolo 50-tisíc pacientov, ktorí prešli nemocnicami. Vychádza nám, že by to v delta vlne mala byť asi polovica počtu pacientov z druhej vlny, ale v najbližších 3 mesiacoch.

Sú dnes cestou tvrdšie opatrenia?

2. Nerozumiem, prečo sa pri našej zaočkovanosti hovorí o tvrdších opatreniach. Ak sa totiž zaočkovanosť nezlepší, tak dokedy nimi budeme hroziť a mať ich? My máme pri nízkej zaočkovanosti ako štát jediný problém a to je zvládanie náporu v nemocniciach. A tam chodia vo veľkej miere ľudia nad 70 rokov, prípadne nad 60 rokov. Tí predstavujú viac ako polovičku pacientov. A túto masu potrebujeme znížiť.

Potrebujeme ich chrániť pri stretnutiach, pri styku s ošetrovateľmi, s opatrovateľmi, pri rodinných udalostiach a aj hromadných akciách s malým počtom cudzích ľudí, ktorí môžu byť infikovaní. V dnešnom čase vysokého výskytu covidu potrebujeme tieto skupiny izolovať a chrániť. A, samozrejme, doočkovať. Každý jeden sa ráta. Ponúknuť im túto možnosť. To nám zníži prítok pacientov z tejto skupiny do nemocníc. A ostatní pod 60 rokov?

Vybrali si cestu stretnutia sa s vírusom, infikovania sa a prípadne hospitalizácie. Občania do 70 rokov predstavujú dnes 50 % pacientov. A polovičné príjmy a aj polovičný stav v nemocniciach by sme zvládať mali. Mali by sme 150-200 príjmov a stav pacientov 1 000, hlavne v nezaočkovaných a v nepremorených okresoch.

Matematika je v tomto jasná. Ich úmrtnosť je nižšia, oni ju akceptovali, prispôsobil by som tomu podmienky v nemocniciach. Prednosť by mali plánované operácie, urgentné zákroky a covidoví pacienti by možno na urgentnom príjme nemali žiadnu preferenciu. V tejto chvíli by som preto doočkoval a izoloval seniorov a zdravotne znevýhodnených na určité obdobie prísne podľa regiónov, ktoré sú ohrozené, a následne opatrenia aj regionálne uvoľňoval. Aj delta ustúpi. Už vidíme náznaky vo Svidníku a celý Prešovský kraj v týchto dňoch rastie veľmi málo, čoskoro zažije zlom. A tak sa to bude opakovať postupne vo všetkých krajoch. 

Martin Pavelka, člen konzília odborníkov, Inštitút zdravotných analýz pod ministerstvom zdravotníctva

1. Hranica kolektívnej imunity (KHI) v prostredí delta variantu leží okolo 85-90 percent. V Portugalsku začali počty nových prípadov rapídne klesať po tom ako krajina dosiahla 86%-nú zaočkovanosť vo svojej populácií, čím sa empiricky potvrdila táto hranica.

Slovensku aktuálne chýba zaočkovať ešte 45%, alebo 2,4 milióna obyvateľstva, aby sme sa priblížili tam, kde je aktuálne Portugalsko. Epidémiu COVID-19 vieme ukončiť do 6. týždňov ak týchto 2,4 milióna ľudí zaočkujeme všetkých dnes. Ak sa táto množina ľudí nerozhodne pre vakcínu, tak si automaticky vyberá možnosť premorenia.

Táto druhá možnosť ale znamená dlhý a bolestivý proces, ktorý bude trvať až do budúcej jari. Na rozdiel od bezpečnej a odskúšanej vakcíny je to veľmi riskantný proces s vysokým rizikom ťažkého priebehu a dlhodobými následkami na zdraví, kde až tretina pacientov trpí aspoň jedným symptómom ešte šesť mesiacov po prekonaní ochorenia. 

Tretia vlna je prakticky výlučne epidémiou nezaočkovaných ľudí. Keďže na Slovensku ide o niekoľko miliónovú skupinu, ich dopad na preťaženosť zdravotného systému je porovnateľný s tým, čím sme si prešli počas druhej epidmeickej vlny.

Sú dnes cestou tvrdšie opatrenia?

2. Problém reštriktívnych opatrení je ich krátkodobá životnosť. Nie je to len slovenský fenomén. Mobilita v populácií po čase opätovne vždy začne rásť i napriek tvrdým lockdownom. Nárast reprodukčného čísla v ostatných týždňoch súčasne svedčí, že náš "žetón" pre lockdown sme už zrejme minuli, keď sme v septembri prepínali okresy do bordových a čiernych farieb v rámci Covid Automatu. Zavádzanie nových opatrení preto nemusí mať očakávaný efekt.

Ultimátne lockdown nerieši prvotný problém, a to že väčšina Slovenska nie je zaočkovaná. Bez rozdielu toho na ako dlho a ako často budeme lockdown zavádzať tento "slon z rohu izby" nezmizne a po lockdowne budeme ako spoločnosť presne v tej istej pozícií ako pred ním. Tretiu vlnu ukončíme výlučne len tak, že zajtra všetci spolu vstaneme a pôjdeme sa zaočkovať. Iný spôsob ako sa dostať z tohto von neexistuje. Všetko ostatné je len odďalovanie nevyhnutného.

Eva Kušíková, anestéziologička pôsobiaca vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici

1. Neviem odhadnúť, koľko bude hospitalizovaných. Viem však s absolútnou, neochvejnou istotou, že väčšina z nich bude nezaočkovaná. U nás na resuscitačných oddeleniach bude nezaočkovaných viac ako 90 %, tak ako to vidíme v tretej vlne už dva mesiace. Takže formulácia „napriek očkovaniu“ je podľa mňa nesprávna – práve vďaka očkovaniu sa v danej časti populácie nákaza, našťastie, šíri rádovo pomalšie a s lepším priebehom ako v neočkovanej. Nanešťastie, tá neočkovaná časť je stále príliš veľká a opäť zahltila nemocničný systém, čo sa dotýka nás všetkých.

Sú dnes cestou tvrdšie opatrenia?

2. Z môjho pohľadu lekárky máme poruke veľmi účinné a pomerne lacné opatrenie – očkovanie. Myslím si, že dať sa zaočkovať je okrem iného aj každého morálna povinnosť – je mojou ľudskou (a v neposlednom rade kresťanskou) povinnosťou urobiť všetko preto, aby som nenakazila niekoho iného, kto by mohol takto mojím pričinením umrieť. Navyše, ak nakazím ľudí, ktorí skončia v nemocnici (alebo v nej skončím sama), tak sa vďaka zahltenému systému nedostanú k adekvátnej pomoci iní ľudia, ktorí ju nutne potrebujú čo najskôr, nie o pár mesiacov.

Takže moje rozhodnutie očkovať sa alebo nie má ďalekosiahle dôsledky na osudy ďalších ľudí. Ešte sme nestihli dobehnúť to, čo sa odkladalo v druhej vlne, navyše sme museli riešiť komplikácie odložených výkonov a už v dôsledku tretej vlny znova nemôžeme operovať tých, ktorí to potrebujú – jednoducho nemáme ľudí, konkrétne nemáme anestéziológov a anestéziologické sestry. Tí teraz stoja pri lôžkach pacientov, ktorí sa dusia. Stojíme pri týchto ľuďoch a trasieme sa vyčerpaním, frustráciou a zlosťou, vediac, ako ľahko sa tomuto stavu dalo vyhnúť, keby boli ľudia zodpovední.

Áno, populizmus politikov zohral svoju úlohu, ale už konečne musíme svoju zodpovednosť a povinnosti voči blížnemu prestať hádzať na druhých, musíme sa prestať vyhovárať. Uvedomujem si, že povinné očkovanie je tvrdé opatrenie, je preto politicky nepriechodné a aj filozofovia či etici by o tom možno viedli dlhé spory. A možno ani nie. Z môjho pohľadu je však v tejto chvíli jediné, čo by bolo účinné, a jeho efekt by sa prejavil pomerne rýchlo a na dlhší čas.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.