O knihe Prezident Som Andrej Kiska, spisovateľ

Andrej Kiska poctivo obchodil viaceré redakcie a rozdal rozhovory, v ktorých promoval svoju novú knihu. Takže všetci už približne tušíme, o čom to je. O dobrom prezidentovi a zlom premiérovi. A všetci tušíme, aký odkaz chcel Andrej Kiska touto knihou zanechať. A všetci vieme, kto je skutočný premiér Varga.

Mnohým toto posolstvo stačilo, vedia si veci domyslieť a viac ani vedieť nechcú.

Má teda zmysel písať o tej knižke niečo viac?

Skúsme pár poznámok.

Na jednej strane skladám Andrejovi Kiskovi istý hold. Je to človek, ktorý sa rád púšťa do nových vecí a vo svojom živote bol už všeličím. Aj gastarbeitrom v USA, aj slovenským prezidentom, aj úspešným podnikateľom, aj iniciátorom veľkého charitatívneho programu. No a pokúsil sa byť aj šéfom silnej politickej strany. Toto mu celkom nevyšlo a rýchlo to nechal tak.

Asi má v génoch nejaké špecifické nutkanie, že po istom čase začne hľadať nové pole realizácie. A chce byť všade úspešný, inak zdvíha kotvy. S touto svojou vlastnosťou a ambíciou môže byť vychyteným koučom čí spíkrom na motivačných akciách typu: ako od základu zmeniť svoj život.

Možno má v sebe aj takú chlapčenskú neposednosť, keď jednu stavebnicu dokonale alebo aj nie celkom dokonale poskladá, chce skúsiť nejakú novú, zapodievať sa niečím iným a získavať nové zručnosti. No a teraz skúša, aké je byť spisovateľom. Prečo nie?

V podstate sa to aj očakáva, aby prezidenti po odchode z politiky niečo napísali. A teraz nehovoríme len o USA, aj Michal Kováč napísal svoje Pamäti, všelijaké spisky má na svojom konte Rudolf Schuster a zopár knižiek vyšlo dokonca aj Ivanovi Gašparovičovi.

Lenže Andrej Kiska nenapísal pamäti, on napísal čosi ako politický triler. Samozrejme, veľa vecí sa prekrýva s realitou. Reálie sú veľmi slovenské, ale príbeh občas až taký holywoodsky.

Čo z toho nájdeme v knihe? Nájdeme tam veľmi zlého premiéra. A dobráckeho prezidenta.Zdieľať

Kiska si ponechal právo na umeleckú licenciu a príbeh stavia celkom sebavedomo. Iste, môžeme sa opýtať, či je to fikcia preto, že ho baví fabulovať príbeh podľa vlastnej fantázie alebo je to trochu alibistické. Nemôžem napísať, čo som skutočne zažil, ako som to videl, tak si vymyslím príbeh a usadím ho do dosť povedomých reálií. A cez detaily o tom, ako funguje politický systém a vládnutie vo vymyslenom príbehu, čitateľ pochopí, o čo mi išlo.

Odhadujem, že čitatelia po tejto knihe siahajú nie preto, aby si oddýchli pri vymyslenom napínavom príbehu, ktorý sa udial v politike, ale preto, aby čo najviac odčítali Kiskovu interpretáciu istých politických čias, tých, keď bol prezidentom.

Aj jemu sa napokon stalo to, čo Michalovi Kováčovi. Musel viesť urputný boj s premiérom. A zažil popritom aj dramatické dejinné momenty.

Nedotklo sa ho tak osobne ako Michala Kováča, ktorému uniesli syna. Ale aj Kiska bol pod tlakom, vládnuca strana ho kompromitovala skôr daňovými prehreškami či panskými maniermi, ako boli lety do Popradu. Politickú klímu radikálne zmenila až smrť Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Až vtedy mohol výrazne nastúpiť do popredia aj prezident, lebo premiér bol zatlačený udalosťami do kúta.

Čo z toho nájdeme v knihe?

Nájdeme tam veľmi zlého premiéra, priam temnú silu z mysteriózneho filmu. A dobráckeho prezidenta, ktorý nemá žiadne politické skúsenosti, možno pôsobí aj trochu naivne či nemotorne v politickej prevádzke, ale napriek tomu, alebo práve preto sa mu už za pár dní vo funkcii podaria neuveriteľné veci. Pôjde mu pritom nielen o dobré meno, ale aj o život.

Človek nemusí mať psychoterapeutický výcvik, aby v tej knihe našiel motívy, ktorými sa Andrej Kiska vyrovnával so svojimi pocitmi či traumami. Iste sa aj sám seba pýtal, či ako prezident nemohol urobiť viac a čo robil zle. A navyše ho celkom isto trápilo, že na konci politickej kariéry sa jeho aura kamsi vytratila.

Písanie je aj spôsob psychoterapie, a to veľmi dobrý.Zdieľať

Andrej Kiska možno trpí tým, že záver jeho politickej kariéry nebol veľmi elegantný. A že sa dal natiahnuť do niečoho, čo mu nesedelo a o čo ani príliš nestál.

Tá kniha mu určite pomohla. Písanie je aj spôsob psychoterapie, a to veľmi dobrý. Vďaka príbehu, ktorý stvoril, mal možnosť byť aj iným prezidentom, ako sme ho poznali. A pripomenúť, aké boli jeho ideály, ktoré sa možno príliš ostro zrazili s realitou.

Ale v knihe mohol modelovať realitu podľa svojich predstáv. Jeho prezident je v niečom veľmi podobný samotnému Kiskovi. Má napríklad silný vzťah k otcovi, ktorý je jeho vzorom, má skúsenosť s podnikaním, so životom v Amerike i s prácou v charite. A nemá žiadne politické skúsenosti a chce ľuďom ukázať, že politika má byť služba.

Ale aby si zas čitateľ nemyslel, že je to celý Kiska, pár detailov sa zmenilo. Knižný prezident je vdovec, nepochádza z Popradu, býva v Malinove a má jedinú dcéru. Ale podstata ostáva, spor so silným politickým protivníkom, ktorý je skúsený, prebitý a nemá veľké zábrany v politických súbojoch.

Od reality sa kniha líši najmä v tom, že knižný prezident je v konečnom dôsledku veľmi úspešný doma i na medzinárodnej scéne. Prezident s minimálnymi politickými skúsenosťami, s ľuďmi v úrade, ktorých iba zdedil, a navyše z malej, takmer bezvýznamnej krajiny tu vďaka svojej autentickosti, úprimnosti či dobromyseľnosti odvráti svetovú vojnu a získa si rešpekt veľmocí. A demaskuje zlo, ktoré je ukryté v premiérovi.

Najväčší záujem zrejme budú vzbudzovať tie pasáže knihy, kde sa príbeh najviac dotýka reality. V médiách sa spomína najmä scéna, keď premiér oslavuje vo vládnom hoteli narodeniny. Bezuzdne sa tu pije, premávajú sa devy ľahších mravov a pre prezidenta sú tu rôzne nástrahy, ktorými ho chce premiér skompromitovať. Celkom mu to nevyjde. A hra sa pritvrdí.

Ale zároveň sa už mení na rozprávku. Náš hrdina je čestný, dobrácky, spravodlivý, možno trochu neobratný, neskúsený i naivný, a práve on sa musí pustiť do boja so sedemhlavým drakom. Bojuje statočne, a hoci utŕži veľa rán, víťazí – a zlo je porazené. A hrdina dokonca získa srdce svojej princeznej. Ste utvrdený v tom, že zlo nemôže vyhrať.

Takýmto prezidentom Andrej Kiska túžil byť. Chcel vykonať veľké veci, aj v svetovej politike, aj pri likvidácii domácich temných síl, ale celé sa to vyvrbilo trocha inak. Napríklad že pod tým veľkým tlakom, ktorý naňho Robert Fico vyvinul (a to aj pokútnymi prostriedkami), nie vždy obstál s čistým štítom. Raz to dával lepšie, raz slabšie.

V skutočnosti Fico Kisku ničil jeho daňovými prešľapmi, a nie najatými balkánskymi profesionálnymi vrahmi.Zdieľať

Možno preto mal potrebu zažiť si ten prezidentský príbeh ešte raz a tak, ako si to možno dakedy predstavoval. A vybaviť si pritom aj účty so svojím úhlavným súperom.

Pomsta vo forme knihy, kde je akože všetko vymyslené, je elegantná.

Povedzme si však úprimne, v tej knihe je už premiér čisté zlo, monštrum schopné vraždiť. Ale v skutočnosti Fico Kisku ničil jeho daňovými prešľapmi, a nie najatými balkánskymi profesionálnymi vrahmi.

Ale pardon, zas zbytočne porovnávam s realitou, toto je kniha, vymyslený príbeh. Je v tom spisovateľská licencia.

Andrej Kiska však nechcel napísať iba akčný príbeh jedného prezidenta. Mal potrebu dať do knihy aj svoje filozofické úvahy.

Knižný prezident viackrát pripomína, že jeho otec ho vodieval do kostola, len tak sa pozrieť, sadnúť si do lavice, vychutnávať ticho a chládok, pozerať sa na zopár modliacich sa ľudí. Od otca získal taký filozofický mix: Ježišove slová o milovaní nepriateľov podopieral Gándhího úvahami o absolútnej dôvere v ľudský charakter či budhistickou všeobjímajúcou láskou ku všetkému živému.

Niet pochýb, že v týchto pasážach sa Andrej Kiska ani nemal veľmi potrebu zakrývať za knižného hrdinu, toto je on, jeho rozmýšľanie o svetu či o Bohu.

A ešte jedna vec prekvapí.

Ako pána spisovateľa bavilo hrať sa v príbehu so ženskými postavami. V jeho prezidentovaní pritom ženy nehrali veľkú rolu, poradcovia boli hlavne muži a jeho manželka sa stiahla do hlbokého ústrania. Výraznejšie sa prejavovala z jeho kancelárie hádam iba Vladimíra Ledecká, dnes už Marcinková. Vtedy blízka spolupracovníčka, dnes už na celkom inej strane barikády. Možno aj preto ju Kiska nemal potrebu veľmi do príbehu vťahovať v nejakej postavičke.

Ale v knihe sa Kiska ženám zo svojho úradu venuje veľmi podrobne a hrajú tu aj významné úlohy. Sú výrazné a prezidenta bavia možno viac ako chlapi. A spisovateľ rád a takmer detailne vždy opisuje, čo mala ktorá spolupracovníčka či jeho dcéra oblečené. Až to čitateľa prekvapí, ako rád Andrej Kiska píše o ženských šatách. Alebo mal možno iba pocit, že sa to patrí dať do knihy. Aby to nebolo také mužsky nudné.

Až ku koncu sa čitateľovi zdá, že autor si začína užívať tvorenie príbehu. Trauma je už vybavená, a teraz ohúrim čitateľa šokujúcimi konštrukciami a neočakávaným gradovaním príbehu s veľkou katarziou na konci.

Veľa ľudí sa ma pýtalo, aká tá kniha je. Chceli o nej niečo vedieť, ale nemali túžbu ju čítať.

Priznávam, neviem, čo mám odpovedať. Nedá sa to hodnotiť ani ako klasické pamäti, ani ako klasický vymyslený príbeh.

Všetci mali totiž od tej knižky jediné očakávanie. Či zaujímavo opísal to, čo zažil v Prezidentskom paláci, a či to dobre natrel Ficovi.

Ak raz Andrej Kiska napíše skutočné pamäti, rada si ich prečítam. Ak napíše ďalší diel politického trileru, už si ho nekúpim. Hoci tento žáner nezatracujem, sú spisovatelia, ktorí sú v tomto majstri.

Ale zase musím uznať, že ako zábavka pre človeka, ktorý už nemá veľké politické, podnikateľské ani charitatívne ambície, je písanie kníh dobrý životný program. A autor má ešte aj tú výhodu, že sa týmto remeslom nemusí živiť.

Možno sa s tým zopár mesiacov či rokov pobaví a potom pôjde hľadať novú stavebnicu.

Zatiaľ čo jeho úhlavného nepriateľa – v realite aj v knihe – baví stále iba tá jedna hra. Hra o moc. A začína sa mu opäť dariť.