Premiér je zbabelec

O Robertovi Ficovi je známe, že vo voľbách ide na čo najväčšiu istotu – preto raz hovorí svojim voličom o istotách, inokedy o ochrane. Už to patrí k nemu, ale tentoraz to prehnal aj na svoje pomery.

Nie je ani také šokujúce, že prejavy nespokojnosti zo strany obyvateľov dedín v okolí Nitry, kam malo prísť budúci rok 149 kresťanských utečencov z Iraku, vyhodnotil premiér tak, že akciu nitrianskej diecézy a občianskeho združenia Pokoj a dobro treba jedným silným vyhlásením v RTVS celkom zrušiť.

Premiér tým opäť ukázal, že pred voľbami nemieni podstúpiť ani najmenšie riziko. Pritom by stačilo vyslať do týchto dedín svojho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý ešte pred pár dňami nahnevane reagoval na nervóznych starostov a tvrdil, že celý program sa ich netýka a že ľuďom vôbec nič nehrozí. Kaliňák by to so svojím šarmom za pol dňa zvládol a ešte by vedel prisľúbiť nespokojným obciam aj niečo navyše okrem nového hasičského auta.

Lenže tri mesiace pred voľbami premiér nechce riskovať vôbec nič, ani najmenšiu nespokojnosť vo svojej rodnej obci s rozblázneným starostom zo Smeru. A tak všetko napriek podpísaným zmluvám, napriek desiatkam nasadeným dobrovoľníkom jednou vetou zrušil – len pre svoj predvianočný pokoj a pre povianočné dobro svojich volebných preferencií. Ale ako som už napísal, tento príbeh nešokuje.

Včera v RTVS totiž premiér prekvapil najmä spôsobom, akým dohodnutý program zrušil.

Stačilo, keby povedal, že sa tak rozhodol kvôli nespokojnosti v obciach. Ale on nechcel byť opäť raz za číreho populistu, ktorý sa hneď vyľaká akéhosi regionálneho ľudu. A tak zarúbal vyššie a obvinil bližšie neurčenú časť dobrovoľníkov: „Nebudem podporovať kšeftovanie tých, ktorí si mysleli, že prenajmú objekt pre migrantov a za to budú tri roky dostávať peniaze. To je dobrovoľnosť?“

Tieto slová sú však zbabelé a klamlivé. 

Od začiatku programu bolo predsa dané, že okrem dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú bez nároku na odmenu, budú niektoré nehnuteľnosti prenajímané za komerčné ceny. Vzhľadom na región nešlo pri prenájmoch o žiadne veľké sumy, ale o veľmi výhodné ceny. Čo je však dôležitejšie, ani na toto nemal štát vyčleniť nič, ani cent, tieto náklady mala počas integračnej fázy utečencov uhrádzať americká nadácia. Tá by si nesporne ustriehla, aby niekto v budúcnosti nezačal s cenami nehnuteľností na utečencoch kšeftovať.

Premiér o tomto, samozrejme, vedel. Od neho sa napokon nežiadalo nič špeciálne – veci okolo zabezpečili slovenskí dobrovoľníci a americké peniaze, to všetko pod ochranou cirkvi. Od Roberta Fica sa čakalo len to, že príchod a pobyt Iračanov prikryje svojou premiérskou autoritou.

Premiér mohol takto ukazovať svoje dobré srdce aspoň pre týchto 149 irackých kresťanov a v zákulisí uzemniť svojich starostov, ktorí sa desili toho, že do ich dediny prídu dve či tri nové rodiny.

Rozhodol sa však inak. Okolo nezištných dobrovoľníkov vytvoril verbálny smrad. A našich prichádzajúcich Iračanov poslal na dlhý čas do zariadení štátu, čo ich budúcu integráciu nebude uľahčovať, ale sťažovať.

Skrátka, náš premiér včera napol svaly ako obor, ktorý vie rýchlo zatočiť so kšeftármi. Možno má svaly obra, ale v skutočnosti sa správa ako trpaslík.