Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Porozumieť ekonomike Nemecka

Toto sú fundamenty nemeckého blahobytu

Priemerná hrubá mzda skoro 4-tisíc eur a postavenie najsilnejšej ekonomiky v Európe. To je Nemecko.

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Porozumieť ekonomike. V nedeľu sú v Nemecku dôležité voľby do Spolkového snemu, ktoré ukončia šestnásťročnú éru kancelárky Angely Merkelovej a rozhodnú o jej nástupcovi.

Spolková republika Nemecko je štvrtou najväčšou ekonomikou na svete po Spojených štátoch amerických, Číne a Japonsku. Zároveň ide o najväčšiu ekonomiku v Európe. Popri hospodárskej sile disponuje Spolková republika aj nadštandardným mäkkým vplyvom. Napríklad v roku 2020 sa už tretíkrát po sebe Nemecko umiestnilo v medzinárodnom prieskume spoločnosti Gallup ako najpopulárnejšia krajina na svete. Nie zlý výsledok vzhľadom na úlohu, ktorú Nemci zohrali v dvoch svetových vojnách počas minulého storočia, a tiež vzhľadom na to, že mnohí sme vyrastali na hollywoodskych filmoch, v ktorých boli Nemci hlavnými zápornými postavami.

Na Slovensku sa často vyzdvihuje, akým dôležitým partnerom je pre nás Nemecko v zahraničnom obchode či pri priamych zahraničných investíciách, no oveľa menej sa u nás hovorí o faktoroch, ktoré prispievajú k pretrvávajúcej nemeckej hospodárskej sile.

Dnes si spravíme takú malú lekciu nemčiny a povieme si o niekoľkých pojmoch, ktoré vystihujú piliere hospodárskej moci Nemecka. Začnime hodnotovým rámcom celej modernej nemeckej ekonomiky, ktorý spočíva v slovnom spojení „soziale Marktwirtschaft“. Alebo po slovensky „sociálne trhové hospodárstvo“.

Ide o pojem, s ktorým v roku 1946 prišiel nemecký ekonóm a ordoliberál Alfred Müller-Armack. Veľmi rýchlo si myšlienku sociálno-trhového hospodárstva osvojili kresťanskí demokrati pod vedením Konrada Adenauera a jeho ekonomického experta Ludwiga Erharda. CDU totiž potrebovala v povojnovom období nejaké chytľavé heslo do volieb, s ktorým by sa dokázala vymedziť voči sociálnym demokratom z SPD. Tí vtedy chceli zavádzať v Nemecku rovno „demokratický socializmus“.

Bežní Nemci napokon dali prednosť „sociálne trhovému hospodárstvu“ pred „demokratickým socializmom“ a kresťanskí demokrati, ktorí s týmto konceptom prišli, vládli v západnom Nemecku nepretržite od vzniku Spolkovej republiky v roku 1949 až do roku 1969. Túto zaujímavosť by som chcel ešte raz zopakovať a zdôrazniť: Prvých dvadsať rokov existencie Spolkovej republiky v Nemecku vládli nepretržite kresťanskí demokrati z CDU/CSU!

Toto obdobie sa zároveň kryje s takzvaným „Wirtschaftswunder“, teda s hospodárskym zázrakom, keď sa západné Nemecko vyšvihlo z vojnových ruín do pozície jednej z najsilnejších svetových ekonomík. V 50. rokoch dosahoval priemerný západonemecký hospodársky rast asi 8 percent ročne, kým v 60. rokoch to bolo ešte stále úctyhodných skoro 5 percent ročne.

„Sociálne trhové hospodárstvo“ znamená nielen spojenie dynamiky trhovej ekonomiky so záchrannou sieťou v podobe sociálneho systému. Je za tým tiež myšlienka, že vláda by mala strážiť hospodársku súťaž, zabraňovať vzniku kartelov a podobne.

Pokiaľ trochu poznáte Ústavu Slovenskej republiky, tak viete, že aj naša ekonomika je definovaná ako sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Pred niekoľkými rokmi dokonca strana Smer oblepila krajinu bilbordmi, na ktorých zdôrazňovali práve článok slovenskej ústavy o sociálnej orientácii našej trhovej ekonomiky. Je to zaujímavé, pretože v Nemecku naozaj s týmto konceptom prišiel liberálny ekonóm a do praxe ho uvádzali politici kresťanskej demokracie.

No aby sme pochopili celý význam konceptu sociálno-trhového hospodárstva pre vývoj nemeckej ekonomiky, musíme ešte dodať niekoľko vecí. V 70., 80. a 90. rokoch malo to prídavné meno „sociálny“ tendenciu vytláčať adjektívum „trhový“ a z Nemecka sa stal na prelome milénia „chorý muž Európy“. Málo flexibilný bol najmä trh práce, čo viedlo k chronickým problémom s nezamestnanosťou.

Zaujímavé je, že v roku 2005 to bol práve ľavicový kancelár Gerhard Schröder, kto urobil reformu pracovného práva – a spravil zamestnávanie pružnejším. Pre nemeckú ekonomiku išlo o rozvojový impulz, z ktorého čerpá prakticky doteraz.

Kým u nás sa sociálno-trhové hospodárstvo prezentuje výhradne ako rozdávanie ľuďom, v nemeckom politickom diškurze politici vždy zdôrazňujú rovnováhu medzi trhovou a sociálnou zložkou. Inak povedané, nové sociálne výdobytky si môžeme dovoliť vždy až vtedy, keď trhový koláč opäť trochu zväčšíme. Najskôr treba vždy popracovať na produktivite a potom si niečo môžeme rozdať. Alebo ešte inak, najprv práca, potom koláče.

Pre Nemcov išlo o niečo veľmi prirodzené, lebo podobne to funguje aj na podnikovej úrovni v rámci sociálneho dialógu medzi konkrétnym zamestnávateľom a jeho zamestnancami. Na Slovensku to poznajú napríklad pracovníci Volkswagenu: Zamestnávateľ zvýši mzdy a zlepší pracovné podmienky, no odbory musia tiež v niečom byť ústretové a zaviazať sa k zvyšovaniu produktivity práce.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko? Možno by si práve kresťanské strany mali vziať heslo sociálno-trhovej ekonomiky naspäť. No nesmú zabúdať, že najprv musí byť ekonomika trhová, aby bola produktívna, a potom budú aj prostriedky, aby si mohla dovoliť byť sociálna.

Nemci majú najmä v anglosaských médiách imidž etatistov, ktorí príliš dôverujú vrchnosti a štátu. Do určitej miery je to pravda – dokonca aj keď Nemcov porovnáte so Švajčiarmi či Rakúšanmi. No Nemci dokážu prekvapiť. Už som spomenul, že reformu, ktorá spružnila trh práce, presadil ľavicový kancelár Gerhard Schröder. A nie je ani pravda, že sa nič neudialo v rokoch vlády Angely Merkelovej. Jeden z najväčších výdobytkov jej éry bolo dosiahnutie fiškálnej rovnováhy medzi príjmami a výdavkami nemeckého rozpočtu.

Ešte v rokoch 2001 až 2005 Nemecko vyrábalo každý rok vyšší deficit ako 3 percentá jeho HDP. Najväčšia ekonomika eurozóny tak neplnila Maastrichtské kritériá a niet divu, že sa nimi následne neriadili ani niektoré ďalšie krajiny, najmä na juhu eurozóny. Ďalšie vysoké deficity priniesla kríza okolo roku 2010. No odvtedy sa darilo Nemcom každý rok rozpočtový schodok znižovať.

Roky 2012 a 2013 priniesli vyrovnaný rozpočet. V rokoch 2014 až 2019 bol nemecký rozpočet dokonca prebytkový. Nemcom sa podarilo znížiť aj svoj celkový dlh z úrovne 81 percent HDP v roku 2012 na necelých 60 percent v roku 2019. Vytvorili si tak vankúš na veľké deficity a dlhy v rokoch 2020 a 2021, keď treba podporiť ekonomiku stimulmi počas koronakrízy.

Vyrovnaný alebo mierne prebytkový rozpočet sa v Nemecku nazýva „schwarze Null“ alebo po slovensky „čierna nula“. Iste to poznáte, keď prerábate, ste v červených číslach, keď ste v pluse, hovorí sa, že ste v čiernych číslach. Keďže čierna ako farba farárskej sutany je tiež tradičná stranícka farba CDU/CSU, kresťanskí demokrati si z „čiernej nuly“ spravili aj politické heslo.

Inzercia

Vyrovnanie rozpočtu sa totiž asi najviac spája s menom kresťanského demokrata Wolfganga Schäubleho, ktorý bol v rokoch 2009 až 2017 spolkovým ministrom financií. Schäuble je vnímaný ako rozpočtový jastrab a zástanca politiky austerity, teda úspor. A jeho nastavenie ministerstva financií zásadne nemenil ani jeho nasledovník v úrade, sociálny demokrat Olaf Scholz.

Na tomto mieste len dodám, že v rovnakom období, ako Nemci úspešne vyrovnávali svoj rozpočet, sa čosi podobné nápadne nedarilo slovenskému ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Po väčšinu posledného desaťročia mal byť vyrovnaný rozpočet vždy tri roky v budúcnosti. To sa opakovalo každý rok. Až náhle prišla vlani koronakríza a my sme mali čeliť potrebe mimoriadnych výdavkov s prázdnou špajzou.

Slovenská republika ešte nikdy počas svojej existencie nemala prebytkový alebo aspoň vyrovnaný rozpočet. Pritom keď vytvárate rozpočtové prebytky, môžete znižovať zadlženie krajiny, znižovať daňovo-odvodové zaťaženie jednotlivcov, rodín a firiem alebo to ľuďom vrátite cez investície do verejných služieb. My sme príjemný problém prebytkového rozpočtu zatiaľ riešiť nemuseli, no nemeckí politici áno. Tohtoročné voľby do Spolkového snemu ukážu, či bude Berlín v zodpovednej fiškálnej politike pokračovať. No „čierna nula“ alebo „schwarze Null“ je opäť jedna zo závideniahodných stránok nemeckej ekonomiky.

Milí priatelia, doteraz sme hovorili o veľkých politických veciach ako ekonomický systém či rozpočtová politika. No nezanedbateľnú zásluhu na nemeckom ekonomickom úspechu majú nepochybne predovšetkým samotní Nemci, ich presvedčenia, postoje, zvyky a návyky.

Ak jedno slovo dokonale vystihuje kultúrne predpoklady nemeckej ekonomickej výkonnosti, potom je to slovo „Tüchtigkeit“. Do slovenčiny sa dá preložiť ako „svedomitosť, dôkladnosť, zručnosť, obratnosť, znamenitosť“ či „zdatnosť“. Nemci sú proste „tüchtig“! Pri svojej práci sú precízni, dochvíľni a pedantskí. Ide o vlastnosti, ktoré sa osvedčili najmä v strojárstve, mechanike a high-tech, kde sa nemecké firmy nachádzajú vo svetovej špičke.

Ide o kultúrnu črtu, ktorá presvitá cez akýkoľvek režim. Počas studenej vojny bolo Nemecko rozdelené na kapitalistický Západ a socialistický Východ. Stalo sa tak spoločenskovedným laboratóriom. Praktickým experimentom, v rámci ktorého sa dalo porovnávať nielen západné a východné Nemecko, ale tiež západný a východný Berlín či dokonca značky výrobkov ako Audi verzus Trabant.

Východné Nemecko síce za západným čím ďalej, tým viac zaostávalo, no NDR bola aj v sovietskom bloku najpriemyselnejším štátom. Československo bolo až na druhom mieste. Tá nemecká „Tüchtigkeit“ sa teda nejakým spôsobom prejavovala aj v režime, ktorý ju veľmi nepovzbudzoval.

Ak sa rozprávame o súčasnosti, zručnosť a svedomitosť Nemcov sa neprejavuje len pri veľkých a dobre známych medzinárodných značkách ako Siemens, BMW alebo BASF. Chrbticou nemeckej ekonomiky je v skutočnosti takzvaný „Mittelstand“. Zamestnáva až 60 percent nemeckých zamestnancov.

Ide často o rodinne vlastnené podniky, ktoré zamestnávajú niekoľko desiatok až stoviek ľudí a mimoriadne pružne reagujú v krízach či pri zmenách ponuky a dopytu na trhu. Vyznačujú sa tiež veľkou inovatívnosťou, zamestnanci sa ich držia dlhodobo a tieto firmy na oplátku investujú veľa úsilia do ich ďalšieho rozvoja. Mittelstand sa tiež vyznačuje dlhou časovou perspektívou. Keďže ide o rodinné podniky, nie sú tak v zajatí štvrťročných výkazov ako mnohé americké akciové spoločnosti. Podniky v rámci Mittelstandu často sídlia v nejakom menšom meste, no nezriedka majú prevádzky aj v iných krajinách. Takéto firmy nájdeme aj medzi nemeckými investormi na Slovensku a špeciálne o nich sa budeme rozprávať v niektorom z budúcich vydaní našej relácie.

Nemecký „Mittelstand“ je založený aj na tom, že podnikatelia sa tam tak neboja strojov alebo vedy a techniky. Mnohí podnikatelia, ktorí založili úspešné firmy, majú inžinierske vzdelanie a k strojom majú doslova vzťah ako dieťa k hračkám. Hľadajú napríklad spôsoby, ako ich sústavne vylepšovať, výsledky si potom nechávajú patentovať a z tejto zvedavosti a vynaliezavosti následne profituje celá krajina.

Nemecký „Mittelstand“ je fenomén, ktorý si zaslúži medzinárodnú pozornosť. A s Mittelstandom súvisí ešte jedna súčasť nemeckého hospodárskeho modelu, ktorú sa už roky snažia vlády zaviesť aj na Slovensku. Tým je „Duale Ausbildung“ alebo duálne vzdelávanie.

Nemecko je krajina, kde nie je hanba nejsť na univerzitu, aby sa človek stal právnikom alebo lekárom. Pre ľudí, ktorí nemajú akademické sklony, je tu lukratívna možnosť odborného vzdelávania, ktoré je čiastočne teoretické na školách a čiastočne prebieha priamo vo firmách. Firmy vás zaučia a často si vás aj rovno nechajú po skončení školy ako zamestnanca. Duálne vzdelávanie sa považuje za nemeckú tajnú zbraň proti nezamestnanosti mladých. Tá sa v Spolkovej republike pohybuje na 6-7 percentách. Pre porovnanie, priemer nezamestnanosti mladých v EÚ sa blíži trojnásobku...

O nemeckej ekonomike by sa dalo povedať omnoho viac. A nie všetko je len ružové. Veľké otázniky visia nad „Energiewende“, teda nad odklonom energetiky tak od uhlia, ako aj od jadra so spoliehaním sa predovšetkým na obnoviteľné zdroje energie. Pre nemecký priemysel ide o veľkú výzvu.

Súčasná kríza v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 zase vyvoláva problémy v medzinárodných dodávateľsko-odberateľských reťazcoch nemeckých koncernov. Nemecko sa považuje za „Exportweltmeister“, teda za svetového vývozného šampióna. Prispelo k tomu aj podhodnotené euro. Závislosť krajiny od exportných trhov sa však Nemcom môže vypomstiť, napríklad ak v Ázii vyeskalujú miestne geopolitické napätia s Čínou.

Slovensko je s Nemeckom spojené ekonomickou pupočnou šnúrou. Aj preto je dôležitý výsledok týchto volieb do Spolkového snemu. A následne po samotných voľbách, aká vláda vzíde z koaličných rokovaní. Nemecko preto budeme sledovať aj naďalej.

No nech je momentálna situácia krajiny akákoľvek, nemecká ekonomika stojí na pevných pilieroch, ktoré sme sa pokúsili predstaviť v tomto videu.

Milí priatelia, ďakujem, že ste si nás dnes zapli. Ďakujem tiež Nadácii Hansa Seidela Slovensko za podporu pri príprave tejto relácie. Ak nás sledujete cez YouTube, lajknite, prosím, toto video a staňte sa odberateľom kanála Postoj TV.

Vidíme sa nabudúce pri ďalšom vydaní našej videorelácie Porozumieť ekonomike.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.