Americký ekonóm Lawrence W. Reed Socializmus je ako príbeh o Santa Clausovi, je to len detinská fantázia

Socializmus je ako príbeh o Santa Clausovi. „Ale pravda je taká, že Santa Claus neexistuje a nič nie je zadarmo. S vekom to postupne objavujú aj deti a uvedomujú si, že Santa Claus je iba detská fantázia. Dúfam, že ľudia si to uvedomia aj pri socializme,“ hovorí v rozhovore americký ekonóm Lawrence W. Reed. 

Predsa však jeho popularita rastie, a to najmä medzi mladými ľuďmi na Západe. Čím si to vysvetľuje? Prísľuby, ktoré dáva socializmus, sú podľa neho príjemnejšie. „Kapitalizmus hovorí, že človek je slobodný, čo však zároveň znamená, že sa musí snažiť. Musí premýšľať, pracovať, nemôže brať veci druhým. Musí produkovať, obchodovať a zároveň rešpektovať práva druhých,“ hovorí a dodáva, že to nie je jednoduché. 

V rozhovore vysvetľuje, že kapitalizmus je lepší systém aj pre slabších či chudobnejších ľudí. Hovorí aj o nedostupnom bývaní, Trumpových clách či víťazstve demokratického socialistu Zohrana Mamdaniho v newyorských voľbách. 

Lawrence W. Reed je americký ekonóm a historik. Je emeritným prezidentom Foundation for Economic Education, vyučoval ekonómiu na Northwood University v Michigane a je autorom viacerých kníh a množstva článkov. Taktiež je držiteľom najvyššieho ocenenia Poľska cudzincom za pomoc poľským disidentom v 80. rokoch. 

Hovorievate, že kapitalizmus je morálne nadradený iným systémom. Nie sú to silné slová, hlavne keď vidíme jeho negatívne dôsledky?

Myslím, že je morálnejší a zároveň efektívnejší. Socializmus a všetky jeho varianty sú v podstate niečí plán pre váš život. Ale kapitalizmus necháva ľudí na pokoji. Hovorí ľuďom, že kým neporušujú práva druhých, majú slobodu byť mierumilovnou a podnikavou osobou.

V socializme však pár ľudí s politickou mocou rozhoduje o tom, čo je pre ľudí najlepšie. Kapitalizmus je teda prirodzenejší.

Je morálne nadradený, pretože dovoľuje jednotlivcovi byť sebou samým, rozhodovať sám za seba. Nehovorí im, čo majú nakupovať, kde majú žiť, akú majú mať prácu.

Ale, samozrejme, sme ľudia, ktorí robia chyby, a teda aj akýkoľvek politický systém bude mať vždy svoje problémy. Ale radšej budem mať problémy, ktoré so sebou prináša kapitalizmus, ako tie, ktoré prináša socializmus.

Často hovoríte, že kapitalizmus potrebuje charakterných ľudí. No trhy odmeňujú zisk a nie cnosť. Ako dosiahnuť, aby uspeli práve charakterní ľudia?

Charakter je potrebný na dobrý život v každom systéme. No práve kapitalizmus dáva najlepšie možnosti na budovanie charakteru.

Samozrejme, v každom systéme sú zhnité jablká. Ale socializmus berie týchto ľudí a dáva im politickú moc.

Aj v kapitalizme musíte mať vládnu moc, ktorej úlohou je brániť občanov pred zlými ľuďmi a umožniť im slobodne konať v pokojnej spoločnosti.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ste veľkým obrancom osobnej slobody, zároveň však vždy dodávate, že je neoddeliteľná od zodpovednosti. Ako však zabezpečiť, aby ľudia konali zodpovedne? Nie je práve tam priestor pre štát?

Áno, nie som anarchista, verím teda v úlohu štátu, i keď obmedzenú. Jeho rola sa najlepšie ukazuje v obrane mieru a pravidiel hry, ktoré musia platiť pre všetkých.

Je dôležité, aby existoval štát, ktorý tieto pravidlá nastaví, ale potom by už mal ľudí nechať na pokoji. Áno, ľudia budú robiť chyby, ale vláda ich robí tiež.

Okrem toho platí, že v slobodnom systéme človek znáša dôsledky svojich chýb. V kapitalizme býva človek odmeňovaný za zodpovednosť, v socializme to až tak neplatí.

Vrátila by som sa k morálnosti jednotlivých systémov. Hovoríte o nadradenosti kapitalizmu, no je to skôr socialistická ľavica, ktorá hovorí o solidarite, ochrane či starostlivosti o slabších.

Áno, je to pravda. No socialisti nehovoria o skutočných dôsledkoch, iba o vznešených sľuboch. Dáme vám veci zadarmo, garantujeme vám bezpečnosť, postaráme sa o vás. Ale už nehovoria o tom, čo sa reálne stane po uskutočnení týchto prísľubov. Neradi hovoria o tom, čo treba urobiť, aby to všetko mohli zaplatiť.

Nehovoria teda celý príbeh. Je to, ako keď rodičia hovoria deťom, že Santa Claus im prinesie darčeky. Ak dieťa počuje iba to, teší sa, že dostane hračky zadarmo.

Ale pravda je taká, že Santa Claus neexistuje a nič nie je zadarmo. S vekom to postupne objavujú aj deti a uvedomujú si, že Santa Claus je iba detská fantázia. Dúfam, že ľudia si to uvedomia aj pri socializme. Že je to detinský mýtus a že jeho predstavitelia nezvyknú hovoriť celý príbeh.

Je však kapitalizmus kompatibilný s hodnotami ako solidarita, starostlivosť?

Som presvedčený, že kapitalizmus podporuje starostlivosť. Dám vám príklad. Keď prídem do obchodu, príde za mnou predavač, usmeje sa na mňa a spýta sa ma, ako mi môže pomôcť. Nepoznajú ma, ale to, že som ich zákazník, vedie k tomu, že sa o mňa starajú.

Ale to je v ich biznisovom záujme, nejde o skutočnú starostlivosť.

Áno, je to v ich záujme, nejde im až tak o mňa, ale to mi môže byť jedno.

Kapitalizmus môže byť výhodný pre silných a zdravých ľudí, no benefitujú z neho aj tí slabší?

Čo potrebujú tí najslabší? Potrebujú dávky a veci zadarmo alebo nezávislosť a príležitosti na podnikanie? Podľa mňa je správna tá druhá možnosť. Potrebujú dobrú prácu a podmienky na rozbeh vlastného podnikania. To je cesta, ako chudobní ľudia zlepšujú svoj životný štandard všade na svete.

No a v kapitalizme je tohto omnoho viac ako v socializme. Socializmus spôsobuje exodus. Vidíme to vo Venezuele a videli sme to počas studenej vojny. Ľudia utekajú a chcú ísť tam, kde majú väčšiu osobnú slobodu, kde môžu rozbehnúť svoje podnikanie, budovať rodinu, kde majú na výber. A to ponúka kapitalizmus, nie socializmus.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Dnešní socialisti argumentujú tým, že vami spomenuté režimy sú extrémne prípady a že socializmus, ktorý navrhujú oni, by bol iný.

To hovoria vždy a vždy, keď sa to niekde nepodarí, povedia, že tam to síce nefungovalo, ale tu a teraz to už fungovať bude. No mali by vysvetliť, prečo by mal nasledujúci experiment fungovať lepšie ako ten predchádzajúci.

Ľudia im uverili už toľkokrát a vždy sa to skončilo katastrofou. Neviem o žiadnej spoločnosti, kde by kapitalizmus tak pokazil veci, že by musel prísť socializmus, aby sa situácia vyriešila. No viem poukázať na mnoho príkladov, kde sa stal opačný prípad.

Ako si teda vysvetľujete popularitu socializmu medzi mladými ľuďmi?

Socializmus od človeka nevyžaduje, aby myslel. Vyžaduje iba to, aby ste chceli niečo na úkor niekoho iného. Nevyžaduje, aby ste o veciach rozmýšľali z dlhodobého hľadiska či z hľadiska udržateľnosti. Nevyžaduje, aby ste sa zamýšľali nad morálnymi implikáciami toho, že okradnete Petra, aby ste zaplatili Pavlovi. Socializmus je plný prísľubov.

Ale slobodní ľudia by mali pozerať viac do budúcnosti. Slobodní ľudia by mali vedieť povedať: „Môžem ísť na oslavu, poriadne si vypiť a cítiť sa príjemne. Ale nasledujúci deň sa budem cítiť hrozne, zrejme by som to teda nemal robiť.“

Socialisti sľubujú iba tú oslavu, nikdy nehovoria o tom, čo príde v nasledujúci deň.

Ale prečo teda stúpa jeho popularita?

Je to jednoduchšie a to, že človeku niekto niečo dá, znie vždy dobre. Kapitalizmus hovorí, že človek je slobodný, čo však zároveň znamená, že sa musí snažiť. Musí premýšľať, pracovať, nemôže brať veci druhým. Musí produkovať, obchodovať a zároveň rešpektovať práva druhých.

Tým vysvetľujete aj nedávne víťazstvo amerického socialistu Zohrana Mamdaniho v newyorských voľbách?

Hlavný dôvod jeho víťazstva nespočíval v tom, čo Mamdani urobil, ale v katastrofálnom výbere protikandidátov. O víťazstvo bojoval proti dvom najhorším kandidátom, akých si možno predstaviť.

Jeho hlavným oponentom bol zdiskreditovaný guvernér, ktorého zbavili úradu, pretože bol skorumpovaný. Ako môžete nevyhrať voľby, keď je druhá voľba takáto?

Mamdani mal teda šťastie. Ale tiež toho veľmi veľa nasľuboval bez toho, aby hovoril o dôsledkoch splnenia týchto prísľubov. Ak by bol úprimný, povedal by aj o ekonomických dôsledkoch svojich sľubov. Ale to socialisti nikdy nerobia.

Popularita socializmu medzi mladými je daná aj tým, že mnohí majú pocit, že kapitalizmus ich podviedol. Čelia nedostupnému bývaniu, stagnujúcim mzdám a nevidia cestu von. Nemajú pravdu?

Socialisti obviňujú kapitalizmus zo všetkého. Aj keď pravda je taká, že sú to práve socialistické opatrenia, čo spôsobilo katastrofu.

Myšlienka, že riešenie problémov majú priniesť politici, je zvyčajne hlúpa, pretože politici nie sú kúzelníci. Nevedia veci robiť lepšie ako ľudia, ktorí skutočne vytvárajú bohatstvo. Oni bohatstvo nevytvárajú, iba ho prerozdeľujú. Nemali by sme o štáte zmýšľať ako o veľmi štedrom strýkovi, ktorý myslí iba na nás.

Kapitalizmus je iba rámec, ktorý hovorí, že pokiaľ si riadny občan, môžeš produkovať, vymýšľať, zapájať sa, ísť, kamkoľvek chceš. Nebude to dokonalé, ale určite oveľa lepšie ako žiť podľa príkazov politikov.

Musíme sa spýtať sami seba, prečo tak dôverujeme štátu či vláde. Možno je to preto, že sme chodili do štátnych škôl. Nemôžeme očakávať, že štátne školy budú učiť o všetkých pohľadoch na vec či o tom, prečo nie je dobré mať silný štát.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Predsa sa však zdá, že nedostupnosť bývania je problém, do ktorého buď zakročí štát, alebo sa bude stále iba zhoršovať.

Čo sa týka nedostupnosti bývania v Amerike, je jasné, že koreň problému je v štáte. V prvom rade preto, že podporuje pôžičky na bývanie aj pre ľudí, ktorí si ich v skutočnosti nemôžu dovoliť.

To sa môže na prvý pohľad zdať ako dobrá vec, ale už v roku 2008 sme sa naučili, že ľuďom síce môžeme pomôcť k bývaniu, ale ak si ho nemôžu dovoliť, je len otázkou času, kedy oň prídu.

V Amerike je zároveň veľmi veľa hlúpych regulácií na lokálnej aj národnej úrovni. A to zvyšuje ceny bývania najmä vo veľkých mestách.

V minulosti ste kandidovali do Kongresu za Republikánsku stranu. Ako sa teraz pozeráte na colnú politiku Donalda Trumpa?

Ekonómovia už 250 rokov upozorňujú, že clá majú negatívne dôsledky. Zvyšujú ceny tovarov, rozdeľujú ľudí a vo všeobecnosti sťažujú, aby sa ekonomike darilo. Z ekonomického hľadiska sú teda veľmi zlé. Donald Trump však clá používa inými spôsobmi.

Niekedy ich používa neekonomickými spôsobmi. Povie napríklad krajine, že jej zdvihne clá, kým nezmení svoju zahraničnú politiku. To je nový spôsob používania ciel. Otázkou zostáva, či ide o efektívny krok, či naozaj privedie danú krajinu k tomu, aby zmenila svoju zahraničnú politiku. Možno tam bude mať Trump nejaké úspechy.

Ale nepochybujem o tom, že z ekonomického hľadiska clá nevedú k väčšej prosperite. Prosperita bude rásť podľa toho, ako bude rásť obchodovanie. Vyššie clá väčšinou spôsobujú, že aj ostatné krajiny zvýšia clá. Takže nie som veľký obhajca Trumpových ciel. Možno sem-tam môžu priniesť niečo dobré, ale vo veľkej väčšine prípadov prinášajú negatívne dôsledky.

Zmení Trumpova colná politika globálny obchod z dlhodobého hľadiska?

Závisí to od toho, čo Trumpove opatrenia vyvolajú v konečnom dôsledku. Hovorí, že chce dosiahnuť zníženie ciel na americké produkty. Ak sa ukáže, že krajiny to naozaj urobia, potom by som povedal, že to bola dobrá vec. 

Nižšie clá sú dobrá vec. Takže ak použije vyššie clá z krátkodobého hľadiska, aby z dlhodobého hľadiska dosiahol nižšie clá, nebudem proti. Čas ukáže. No už sme videli, čo sa v niektorých prípadoch stalo. 

Po oznámení ciel napríklad Izrael hneď odpovedal, že zníži clá na americké tovary na nulu. Keď som to počul, bol som nadšený a pomyslel som si, že teraz má Trump možnosť taktiež znížiť clá na nulu. Ale neurobil tak a uvalil na Izrael clá vo výške 17 percent. Musíte clá rýchlo znížiť, keď tak urobí iná krajina voči vám. 

Otázkou teda zostáva – a budeme si na ňu môcť odpovedať tak o rok –, ako krajiny odpovedali na tieto clá a ako na to zareaguje Trump.