Juraj Karpiš Aj keby Trump nakoniec od ciel ustúpil, škoda je už napáchaná

„Investovanie nie je ťažké preto, že by bolo zložité, ale práve preto, že je psychologicky ťažké ignorovať všetky zlé alebo dobré správy,“ hovorí v rozhovore analytik INESS-u Juraj Karpiš. 

Ako ďalej hovorí, ak bude svet fungovať tak ako posledných dvesto rokov, človek získa za 15 až 20 rokov šesť- alebo sedempercentný výnos. 

„To je odmena za to, že ignoroval všetko okolo seba, že prestál výkyvy. Čiže podľa mňa by nemal meniť stratégiu na základe toho, čo sa momentálne deje,“ dodáva.

V rozhovore hodnotí aj konanie amerického prezidenta Donalda Trumpa, hovorí o pravdepodobnosti globálnej recesie či dokonca depresie a o tom, prečo by prípadná kríza teraz Slovensko zasiahla omnoho viac ako tá posledná.

Trhy ovládla neistota, boli sme svedkami veľkých výkyvov. Ako má bežný malý investor čeliť tejto situácii?

Predpokladám, že ide o ľudí, ktorí robia pasívne investovanie, teda sú na trhu dlhodobo, nemajú tam peniaze, ktoré by potenciálne potrebovali v prípade straty zamestnania alebo iného problému. Investujú peniaze na 15 a viac rokov.

Takíto investori by mali pokračovať podľa stanoveného plánu, čiže keď si určili, koľko si mesačne odložia z výplaty, tak by v tom mali pokračovať, ďalej nakupovať a tešiť sa z potenciálne nižších cien.

V akumulačnej fáze, teda keď sú ekonomicky aktívni, by ich mali nízke ceny tešiť, nie sa ich báť.

Predsa však čoraz častejšie odborníci radia držať hotovosť. Vy s týmto postojom nesúhlasíte?

Podľa mňa je chyba držať viac alebo menej hotovosti podľa toho, čo sa aktuálne deje na trhoch.

Môj prístup spočíva v tom, že človek si majetok rozdelí mentálne na kategórie: má nejakú nehnuteľnosť, zlato, finančnú rezervu a niečo investuje. Rezerva je pre prípady ako strata zamestnania či iná neočakávaná životná udalosť. To by si mal nastaviť a táto rezerva by sa nemala meniť s ohľadom na to, čo sa deje na trhu.

Ak by človek aj chcel viac hotovosti, kde ju zoberie? Musel by niečo predať, no predávať teraz, keď sú akcie lacné, nie je dobrý postup, mal by skôr nakupovať.

V jednom videu ľuďom dokonca radíte nepozerať tlačové konferencie, nesledovať príliš správy o vývoji na trhoch.

Áno, jednoducho si treba spraviť plán a realizovať ho. Nepozerať na grafy či správy, pretože najhoršie, najalarmistickejšie správy budú práve vtedy, keď by mal človek najviac nakupovať a nie predávať.

V správach sa väčšinou píše o veciach, ktoré sú už v cenách na trhoch dávno zapracované.

Investovanie nie je ťažké preto, že by bolo zložité, ale práve preto, že je psychologicky ťažké ignorovať všetky zlé alebo dobré správy. Pretože počas dobrých časov bol zasa iný extrém, a to, že ľudia si brali aj hypotéku, ktorú potom investovali do akcií.

Ak bude svet fungovať tak ako posledných dvesto rokov a centrálne banky budú ďalej tlačiť peniaze, tak za tých 15, 20 až 30 rokov človek pravdepodobne zarobí priemerný výnos šesť až sedem percent.

To je odmena za to, že ignoroval všetko okolo seba, že prestál výkyvy. Čiže podľa mňa by nemal meniť stratégiu na základe toho, čo sa momentálne deje.

Netreba teda prehodnocovať ani investovanie do veľkých amerických technologických gigantov? Práve tieto firmy zaznamenali v poslednom období výrazné prepady. Ešte donedávna bol pritom okolo nich veľký hype.

Práve teraz sú lacnejšie aj o 30 percent, ak by som teraz upravoval portfólio, tak sa pripravujem o možnosť kúpiť niečo, čo bolo pred dvoma týždňami o 30 percent drahšie.

Je chyba, keď sa robí investovanie podľa aktuálne populárnych tém. Laici by nemali robiť aktívne investovanie, že si vyberajú témy, teraz to boli napríklad akcie súvisiace s obranným, zbrojárskym priemyslom.

Je chyba myslieť si, že obyčajný človek môže poraziť trh. Obyčajný človek by mal pasívne investovať, to znamená, že nakupuje veľkú reprezentáciu celého trhu a všetkých sektorov. Vyberie si nejaké pasívne ETF, ktoré sa snaží replikovať svetový trh.

Na svojom youtubovom kanáli ste nedávno publikovali video, v ktorom komentujete aktuálnu situáciu. Hovorili ste, že v minulosti, keď boli výrazné prepady na trhoch, tak v konečnom dôsledku zasiahli centrálne banky. Vo videu však hovoríte, že tentoraz nie je také isté, že sa to stane.

Mladší investori nezažili situáciu, že by trhy nebola zachraňovala americká centrálna banka.

Väčšinou v novodobej histórii po finančnej kríze to bolo tak, že keď sa akciovým trhom prestalo dariť a začali výraznejšie klesať, centrálna banka vstúpila na trhy a povedala, že sa buď znižujú úroky, alebo sa začal program kvantitatívneho uvoľňovania.

Dnes je však situácia podľa môjho názoru trochu iná.

Prečo?

Hlavný dôvod je ten, že centrálne banky majú inflačný problém, čiže majú obmedzený priestor na manévrovanie. Teoreticky by mali dodržiavať inflačný cieľ, ak by vstúpili na trhy a znížili výrazne úroky alebo spustili kvantitatívne uvoľňovanie, riskovali by, že sa inflácia nevráti na ich ciele.

Nespoliehal by som sa teda na to, že centrálne banky prídu zachrániť trh. Raz určite budú opäť tlačiť peniaze, o tom som presvedčený, akurát sa to nemusí stať tak skoro a pri vysokých cenách.

Vo videu dokonca hovoríte, že takýto prípadný zásah by mohol celú situáciu ešte zhoršiť.

Už sa to stalo, ale málokto si to pamätá. Bolo to v roku 2008, najväčšie prepady akcií prišli po tom, ako centrálna banka znížila úroky.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Prečo sa to stalo?

Treba si uvedomiť, že najväčší investori, také tie veľryby na trhoch, vedia, že centrálne banky majú najlepšie informácie o stave ekonomiky. A povedali si, že keď centrálna banka tak prudko znižuje úroky, tak asi vie niečo, čo oni ešte nevedia. Usúdili, že ekonomika je na tom naozaj zle, a začali vypredávať.

Spomínali ste, že majetok treba diverzifikovať. Štvrtina majetku by podľa vás mala ísť do zlata. Nie je to veľmi veľa?

Kniha Ako na zlato vyšla vo februári 2021 a áno, najčastejšia reakcia bola, že 25 percent je strašne veľa. Nehovorím, že je to jednoznačný návod pre každého, je rozdiel, či niekto pracuje, podniká, či má alebo nemá deti, akú má toleranciu voči riziku.

Môj argument je, že každý by mal mať nejaké zlato, a myslím, že posledné roky ukazujú prečo.

Zlato vyvažuje politiky centrálnych bánk. Keď tlačia peniaze, zlato väčšinou rastie na cene.

Posledných minimálne päť rokov ukazuje, že ani tých 25 percent nie je až tak veľa. Nevieme, či príde recesia, či sa clá nakoniec naozaj prijmú a aký to bude mať dosah na americké firmy.

Ale už to, čo sa deje teraz, je podľa mňa veľmi negatívna správa pre americké firmy. Obrovská neistota a to, že americký prezident vstupuje na trh a rozhoduje o firmách, ukazuje, že zlato je dôležitý nástroj. A práve preto teraz jeho cena rastie, lebo momentálne sa stráca dôvera.

Zlato dosahuje rekordné ceny, je teraz vhodný čas na jeho nákup?

Keď má človek teraz nulu a rozhodne sa, že chce mať desať percent majetku v zlate, tak by mal nastúpiť postupne, aby neniesol riziko, že vstúpi v zlom cenovom bode a nakúpi príliš draho.

Otázka je, na ako dlho nákup rozložiť.

Ako sa bude jeho cena vyvíjať ďalej?

Môj majetok musí fungovať bez ohľadu na to, čo sa stane v budúcnosti. Práve preto hovorím o diverzifikácii.

Ale v nasledujúcich rokoch nevidím dôvod na to, aby zlato prestalo rásť. Nevidím totiž riešenie problémov, ktoré spôsobujú neistotu v americkej ekonomike, rastie zahraničnopolitické napätie, rozbieha sa obchodná vojna, krajiny si menej dôverujú.

Číňania tak napríklad menej dôverujú dolárovým dlhopisom, takže rezervy nahradzujú zlatom. Americká ekonomika má obrovský deficit, dnes tvorí tamojšia vláda deficit vyšším tempom ako pred rokom.

Človek by to mal mať nastavené tak, že bez ohľadu na to, či je jeden alebo druhý scenár, majetok je robustný a odolný voči rôznym šokom.

Už sme spomínali americké clá. Donald Trump ich oznámil druhého apríla, o pár dní ich platnosť posunul o tri mesiace. Objavili sa obvinenia z manipulácie trhov, z toho, že z tohto postupu mohli benefitovať jeho spolupracovníci.

Začnem výrokom, ktorý hovorí, že nikdy nevysvetľujte zlým úmyslom to, čo sa dá vysvetliť neschopnosťou.

Ani v tomto prípade to podľa mňa nebol zámer potopiť trhy, aby kamaráti nakúpili za lacno a potom aby išli trhy zasa hore.

Myslím si, že Trump úprimne verí, že ide pre americkú ekonomiku vyjednávať lepšie podmienky cez clá. Ale napriek tomu, že on tomu verí, nie je to tak a spôsobuje to obrovské škody americkej ekonomike.

Môj východiskový scenár je, že uveril ľuďom, ktorí mentálne žijú v ekonómii spred dvesto rokov. Myslia si, že obchod je vzájomným ožobračovaním.

Ekonómovia však už medzičasom dokázali, že obchod je vzájomné obohacovanie. A to, že Bangladéš šije tričká pre Ameriku, neznamená, že Bangladéš ochudobňuje Ameriku, ale to, že obe krajiny bohatnú. Americkí zamestnanci nemusia šiť tričká, ale robia v službách či iné veci, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu.

Clá sa nakoniec o tri mesiace odložili, zaviedli sa aj nové výnimky. Je to dobrá správa?

Nie je to len zlá politika, ale ešte je aj zle implementovaná. Spôsobuje to obrovskú mieru neistoty, pretože americký prezident vstupuje do celej ekonomiky, ako keby menil ceny v celej ekonomike, čiže mení aj ziskové marže veľkých amerických firiem.

K čomu to vedie?

Nikto v podstate nevie, čo má vyrábať, aké sú ceny vstupov, aké budú zisky. Táto miera neistoty vedie k tomu, že investície sa odkladajú, podľa mňa narastie nezamestnanosť, lebo podnikatelia nevedia, či na základe importov môžu alebo nemôžu podnikať v Amerike.

Americká ekonomika je prepojená na celý svet. Nie je nič, čo sa vyrába iba v Amerike, všetko je poskladané z celého sveta, takže zavedenie nových ciel má obrovské náklady.

Toto podľa mňa ešte nie je zapracované v tom, čo sme videli. Ešte uvidíme, čo sa naozaj zavedie, ale ak by sa zaviedli plošné vysoké clá, tak by to podľa mňa prinieslo hlbokú recesiu.

Ale nie som prorok, aby som predpovedal, čo urobí Trump zajtra, nevie to podľa mňa ani on. Naozaj to vyzerá tak, že improvizujú, že reagujú na rôzne trhové signály a na to, kto im zavolá.

Je to obrovská škoda, lebo americkej ekonomike sa celkom darilo. To, čo robia, je strieľanie si do vlastnej nohy, je to nevynútená chyba. Američania sa takto pripravujú o mnoho výhod, ktoré mali.

Ak sa clá zavedú, dá sa očakávať, že krajiny budú reagovať a spustí sa globálna obchodná vojna. Čo to môže priniesť pre celosvetovú ekonomiku?

Je to veľmi negatívna správa. Aj keby Trump nakoniec povedal, že si to rozmyslel a že nič z ciel sa nezavádza, škoda je už napáchaná, lebo sa zhoršili medzinárodné vzťahy.

To, čo sa nazýva globalizáciou, a zahraničný obchod viedli k rýchlemu bohatnutiu veľkej časti sveta v posledných tridsiatich rokoch. Vďaka globalizácii sa v Číne stovky miliónov ľudí dostali z chudoby do strednej triedy alebo medzi bohatých.

Veľká časť Číny je už takmer taká bohatá ako Európa, niektoré časti Číny sú bohatšie ako Taliansko. A to je len vďaka medzinárodnému obchodu.

Keď sa to začne kaziť, keď sa krajiny začnú správať protekčne, budú zavádzať clá a rôzne prekážky, životná úroveň už nebude rásť tak rýchlo ako doteraz, bude stagnovať a dokonca klesať.

Bude sa to týkať skôr rozvíjajúcich sa krajín alebo aj vyspelého sveta?

Zabúda sa na to, ale na globalizácii zarábajú aj vyspelé krajiny. A je otázka, ako sa s tým vyrovnajú.

Jedným riešením môže byť to, že Európa sa viac otvorí, že vytvorí obchodné únie s ostatnými krajinami bez ohľadu na to, čo urobí Amerika. To by bol ten pozitívnejší prístup.

Využijeme výhody svetového obchodu, ale bude to mať aj bolestivé dôsledky, pretože niektorí európski výrobcovia budú mať novú konkurenciu z Číny, čo už cítime v automobilovom priemysle.

Preto to môže spôsobiť recesiu a v závislosti od toho, aké veľké budú prekážky obchodu, taká hlboká bude tá recesia, prípadne depresia.

Netreba zabúdať, že v minulosti takýto colný šok niekedy viedol k depresii. To znamená, že niekoľko rokov sa ekonomika prispôsobuje, je vysoká nezamestnanosť a pomalý ekonomický rast.

V jednom newsletteri tvrdíte, že Európska únia by nemala odpovedať odvetnými clami. Je to však politicky možné?

Rozumiem politickému marketingu a tomu, že z hľadiska politiky nie je optimálne to isté, ako je optimál pre voličov. Politici pracujú s hlasmi vybranej časti populácie, niekedy teda môžu uprednostniť krátkodobé záujmy tejto skupiny.

Ale žiaľbohu v prípade Trumpa, on si síce myslí, že zastupuje robotníkov, strednú, nižšiu strednú triedu, ale to, čo robí, najviac postihuje strednú triedu, lebo tá je najmenej schopná vyberať si na trhu práce.

Oni budú prepúšťaní z podnikov, ktoré nebudú konkurencieschopné.

Rozumiem, že politicky má väčší potenciál byť tvrdý vo vyjednávaní, ale na konci dňa je to strieľanie si do vlastných domácností. Ľudia to zaplatia.

Viete si pozrieť sofistikovanosť, vyspelosť politickej triedy danej krajiny na základe jej reakcií.

Ako to myslíte?

V Európskej únii hovoria o clách, ktorými potrestajú americké výrobky. Keď sa pozriete na reakciu Švajčiarska, oni povedali, že nebudú reagovať. Keď je to dosť dobré pre Švajčiarsko, myslím si, že by to mohol byť dosť dobrý prístup aj pre Slovensko a pre Európsku úniu.

Ale je to už vyspelejší prístup, je to prístup politika, ktorý neberie do úvahy len lacné heslá, ktorými sa viac prezentovať pred vlastnými voličmi, ale berie do úvahy aj stredné a dlhodobé následky toho, čo spraví.

Švajčiarsky politik rozumie, že Trump si strieľa do vlastných domácností, že robí zlé kroky. Na tom sa, myslím si, zhodne aj Európska únia. Ale politicky sa lepšie predáva tvrdá odpoveď.

No lepšie by bolo odstraňovanie bariér, ktoré už v Európe existujú, čiže rokovania s Áziou, s Čínou, viac otvoriť obchod.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Niektorí ekonómovia však upozorňujú, že otvorenie sa čínskemu trhu bude znamenať, že jeho výrobky zaplavia európsky trh, čo spôsobí veľké problémy tunajším výrobcom.

To sa, samozrejme, stane. Časť ponuky, ktorá išla do Ameriky, skončí na európskom trhu. A stane sa to bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie.

Otázka je, či budeme my ochotní prispôsobiť sa alebo sa budeme tváriť, že sa to nestalo. To bude znamenať len to, že nám bude dlhšie trvať, kým sa prispôsobíme novému svetu, a budeme zaostávať.

Alternatívou nie je, že si urobíme ohradu okolo Európskej únie a nikoho sem nepustíme. Ak to spravíme, všetci budú chudobnieť.

Európska únia má dnes problémy aj bez toho, aby sme tu postavili veľkú stenu.

Ako je na tom v rámci Európskej únie Slovensko?

Máme tu problém, o ktorom sa takmer vôbec nehovorí. Slovensko je z pohľadu exportu do USA – ako podielu na HDP – ešte závislejšie ako Nemecko.

Ak sa zavedú clá, dopadne to na nás veľmi tvrdo, najmä na automobilový priemysel, ktorý je výrazne orientovaný na americký trh.

A ten už teraz čelí tlaku zo strany čínskej konkurencie. Je preto na mieste položiť si otázku, či bola koncentrácia na automobilový priemysel správnym rozhodnutím.

Či bolo rozumné dávať štátne dotácie tomuto odvetviu, len aby automobilky mohli preplatiť mäsiarov a získať ich ako zamestnancov. Táto situácia nevznikla sama od seba – bola výsledkom dlhodobej politiky takmer všetkých doterajších vlád.

Ale chyby minulosti by nás nemali viesť k tomu, aby sme robili nové – ako napríklad uzatváranie sa pred zahraničným obchodom. Skôr či neskôr by sme za to zaplatili.

Dá sa už s určitosťou povedať, že príde globálna recesia?

Ešte nie je isté, že príde globálna recesia. Prvá tlačovka bola druhého apríla, no odvtedy sa situácia zmenila, napríklad cez víkend boli niektoré clá opäť upravené. Zatiaľ by som preto nehovoril o nutnosti recesie.

Všetko závisí od toho, čo sa nakoniec dostane do zákonov a ako sa to bude reálne uplatňovať.

V USA momentálne panuje chaos – niektoré clá sa dokonca vôbec nevyberajú, pretože nie je jasné, čo presne platí a aké sú výnimky. Prístavy nevedia, ako to implementovať. Preto by som si počkal na výšku efektívnej sadzby – teda o koľko sa clá reálne zvýšia a ako plošne budú uplatňované.

Až potom bude možné posúdiť, aký silný dosah to bude mať. Jedno je však isté – spomaleniu sa už nevyhneme. Samotná neistota totiž vedie k odkladaniu investícií, ekonomických rozhodnutí a k prepúšťaniu.

Čo by to znamenalo pre Slovensko?

Pre Slovensko je to nepriaznivá situácia, pretože sme výrazne koncentrovaní a silne závislí od medzinárodného obchodu – exportujeme nielen do USA, ale aj do Číny. Ak sa obchodné vojny zhoršia, zasiahne nás to tvrdšie než krajiny ako Poľsko, ktoré majú diverzifikovanejšiu ekonomiku.

Navyše sme úzko prepojení s Nemeckom a ďalšími veľkými ekonomikami EÚ. V čase, keď sa globálny obchod zhoršuje, je obzvlášť nešťastné, že u nás prebieha fiškálna konsolidácia cez vyššie dane.

Tie dopadnú najviac na veľké podniky – práve tie, ktoré budú zasiahnuté najtvrdšie. Zhoršujeme podnikateľské prostredie v čase, keď by sa firmy potrebovali flexibilne prispôsobiť zmenám a zvládnuť nadchádzajúce výzvy.

Keď bola finančná kríza, Slovenska sa až tak veľmi nedotkla. Naša ekonomika bola v úplne inom stave ako teraz. Ak by prišla kríza teraz, ako by ju dnes Slovensko zvládlo?

Keď v roku 2009 prišla globálna finančná kríza, neboli sme ešte zosynchronizovaní s hospodárskym cyklom západnej Európy. Vstupovali sme do krízy so zdravým bankovým sektorom – banky boli reštrukturalizované už v rokoch 2000 – 2001 – a domácnosti neboli výrazne zadlžené.

Kríza sa nás dotkla najmä cez pokles zahraničného dopytu, ale ekonomika sa pomerne rýchlo zotavila. Navyše domácnosti reagovali na nízke úroky a boli ochotné zadlžiť sa, čo podporilo rast.

Dnes je situácia iná. Domácnosti sú už výrazne zadlžené. Dlh voči hrubému ročnému príjmu stúpol z 13 percent na viac než 70 percent. Dá sa povedať, že „kreditka je už vyčerpaná“.

Máme vyššie úrokové sadzby a navyše sme dnes oveľa viac prepojení s ekonomikami eurozóny. Ak sa prepadne Nemecko, Francúzsko alebo iné veľké krajiny, zasiahne to aj nás.

Preto si myslím, že ak príde ďalšia kríza, jej priebeh bude u nás podobnejší tomu, čo zažijú ostatné krajiny EÚ, na rozdiel od minulej krízy, ktorú sme zvládli relatívne dobre.